
Mudurnu a Göynük sú dve pokojné mestá v provincii Bolu.
Dva malé mestá, Mudurnu a Göynük, sa nachádzajú na juhozápade Bolu, medzi lesnatými horami, a predstavujú najlepšie zachované príklady tradičnej architektúry v tejto oblasti.
Sprievodcovia kultúrou a umením, tipy na podujatia a príbehy z mesta.

Dva malé mestá, Mudurnu a Göynük, sa nachádzajú na juhozápade Bolu, medzi lesnatými horami, a predstavujú najlepšie zachované príklady tradičnej architektúry v tejto oblasti.

Mengen, malé okresné mesto nachádzajúce sa na severe Bolu, medzi lesnatými kopcami, je jedným z mála miest v Turecku, kde je názov takmer synonymom určitého povolania.

Akokoľvek prídete do Zonguldaku, prvou vecou, ktorú vám toto mesto povie, je, že ste mladí.

Návštevník Manisy, ktorý prichádza na konci leta, prechádza medzi rozsiahlymi radmi viniča, ktoré sa rozprestierajú na kilometre v oblasti údolia Gediz. Od polovice augusta až do začiatku septembra je v vinohradoch obdobie zberu a na lúkach pri dedinách sa dá vidieť rozložené hrozno.

Každú jar v Manise z neba padajú malé kúsky zabalené v farebných papieroch. Ľudia zdvihnú hlavy, natiahnu ruky a každý kúsok, ktorý sa im podarí chyť, je prijatý výbuchom radosti.

Do Isparty prichádza niekto koncom mája, a mesto vníma najprv svojím nosom. Ruže v záhradách v údoliach rozkvitajú, sú zbierané ešte skoro ráno, kým sa ešte len zohrejú, a potom sú destilované, čím sa nad mesto rozlieva tá známa vôňa.

Keď sa spomenie Isparta, napadajú mi dve veci: ruže a koberce. Ruže napĺňajú mesto vôňou počas jari, zatiaľ čo koberce určujú rytmus domov, dielní a trhov počas zvyšku roka.

Antakya sa nedá plne opísať bez zmienky o jej mozaikách. Podlahové mozaiky, ktoré sa nachádzajú v meste a v okolitých vilách, dnes tvoria jednu z najrozsiahlejších kolekcií mozaík na svete.

Mestá, ktoré navštívia turisti v oblasti Hatay, sú často známe najmä vďaka svojej kuchyni.

Aby ste spoznali Elazığ, stačí si sadnúť k jeho stolu. Kuchyňa Elazığu je bohatá a má dlhú tradíciu, predstavuje významnú súčasť anatólskej kuchyne a podľa záznamov Úradu pre kultúru a cestovný ruch v Elazığu ponúka viac ako 150 rôznych jedál.

Keď večer zapadne nad platinou v Harput, svetlá centra mesta sa rozlievajú do údolia a začína sa ticho starého mesta. Toto ticho je miestom, kde sa po stáročia rozvíjala hudobná tradícia.

Prvý človek, ktorý príde do Diyarbakiru, si okamžite všimne farby tohto mesta. Hradby, veže, nádvoria karavanserajov, fasády domov a dlažobné kocky sa spájajú v odtieňoch medzi tmavo šedou a čiernou. Táto farba sa nazýva bazalt.

Do Diyarbakıru prichádzajúci cestovatelia najprv spoznávajú toto mesto vďaka jeho hradbám, a potom vďaka jeho kuchyni. Ak sa pozriete na oficiálne záznamy, zistíte, že kuchyňa tohto mesta neslúži len na zasýtenie, ale predstavuje aj poznanie, ktoré sa odovzdáva z generácie na generáciu.

Pre mnohých čitateľov sa stôl v Tekirdağ predstavuje ako plný mäsových jedál. Avšak, sladká stránka tohto regiónu je rovnako výrazná ako jeho mäsové špeciality, a hlavnou ingrediencou tejto stránky je, prekvapivo, syr.

Prvá otázka, ktorú si často kladú návštevníci mesta Tekirdağ, je často rovnaká: kde sa dá najlepšie ochutnať köfte? Táto otázka je oprávnená, pretože názov tohto mesta je takmer synonymom pre toto tradičné jedlo.

Tí, ktorí poznajú Samsun ako prístavné mesto, priemyselné a obchodné centrum, si často neuvedomujú, že pôda tohto mesta je jednou z najviac vyťažených oblastí pobrežia Čierneho mora.

Či už prichádzate do Samsunu po mori alebo po ceste, prvou vecou, ktorú zaznamenáte, je vôňa čerstvého pečiva.

V rušných mestských štvrťach Mersinu a Tarsu sa dvaja zelené kopce vzopínajú k nebu. Na ich svahoch rastú borovice, vedú sa chodníčky a nachádzajú sa terasy. Na prvý pohľad vyzerajú ako obyčajné parky.

Prvý človek, ktorý príde do Mersinu, si mesto často predstaví cez jedlo – konkrétne cez "dürüm". "Tantuni" je jedlo, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou tohto mesta, ale stôl v Mersine ponúka oveľa viac ako len jedno jedlo.

Písaná história Anatólie sa začína v obchodnej štvrti.

Najlepší spôsob, ako spoznať Kayseri, je cez jeho kuchyňu. Toto mesto sa nachádza v údolí, pri úpätí hory Erciyes, v oblasti, kde sa kedysi križovali staré karavánové cesty, a jeho kuchyňa odráža tieto dve charakteristiky.

Pri prechádzke historickými trhoviskami v Gaziantepu vám najprv do uší dopadnú zvuky kladiv. V oblasti karavanserajov pri úpätí hradu sú kováči stále pri svojich pultoch.

Prvýmito otázkami, ktoré si návštevníci často kladú po príchode do Gaziantepu, je, kde sa najlepšie najesť. Táto otázka nie je len prejavom zvedavosti, ale zároveň predstavuje bránu k poznaniu identity tohto mesta.

V Turecku je Ezine jedným z prvých názvov, ktoré prichádzajú na myseľ, keď sa hovorí o bielej syre. Tento názov označuje nielen obec, ale aj výrobný postup, ktorý je zákonom chránený.