Prejsť na hlavný obsah
Radar Türkiye
Objavujte podujatia v aplikácii
Otvoriť
Radar Türkiye

Mersin Sofrası: Od Tantuni až po Kerebiče.

Prvý človek, ktorý príde do Mersinu, si mesto často predstaví cez jedlo – konkrétne cez "dürüm". "Tantuni" je jedlo, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou tohto mesta, ale stôl v Mersine ponúka oveľa viac ako len jedno jedlo.

Radar TürkiyeRadar Türkiye4 Kasım 2026
Zatiaľ bez hodnotenia

Prihlás sa, aby si mohol dávať Páči sa mi to a hodnotiť

Mersin Sofrası: Od Tantuni až po Kerebiče.

Prvýkrát v Mersine prichádzajúci človek si mesto často spoznáva cez jedlo, konkrétne cez "dürüm". "Tantuni" je jedlo, ktoré sa spája s týmto mestom, ale kuchyňa Mersinu je oveľa bohatšia, než len jeden pokrm. Humus a kebab z Tarsu, jogurt z kozieho mlieka zo Silifke, banány z Anamuru, orechy a olivový olej z Mutu a "kavut", tradičné jedlo pastierov z Bozyazı, sú súčasťou tejto kuchyne. Tento článok, vychádzajúc z zoznamu geograficky chránených produktov od Krajskej kultúrnej a turistickej správy v Mersine, sa snaží objaviť kuchyňu tohto kraja okres po okrese. Na konci článku nájdete niekoľko tipov pre tých, ktorí chcú tieto chute ochutnať na mieste a v sezóne. Čo znamená geografická ochrana?

Geografická ochrana je označenie, ktoré chráni názov produktu a spája ho s miestom, kde bol vyrobený alebo vypestovaný. Aby bol produkt chránený týmto spôsobom, je potrebné preukázať, že jeho vlastnosti pochádzajú z pôdy, klímy alebo z tradičných zručností, ktoré sa v danej oblasti odovzdávajú z generácie na generáciu. Na stránke Krajskej kultúrnej a turistickej správy v Mersine je uvedený zoznam dvadsiatich troch produktov, ktoré majú túto ochranu, a pre každý z nich je uvedené dátum registrácie. Najstaršie záznamy v tomto zozname pochádzajú z roku 2003. "Mersin Cezeryesi" bol zaregistrovaný 15. januára 2003 a "Anamur Banány" 9. júla 2003. Najnovšie záznamy v zozname pochádzajú z roku 2024 a zahŕňajú "Gülnar Hrozno" a "Anamur Batırığı". Ak si prečítate tento zoznam, zistíte, že kuchyňa tohto kraja čerpá z dvoch hlavných zdrojov: mestská kuchyňa Tarsu a Mersinu a tradičné kuchynské zvyky dedín a pastierov v pohoriach Taurus a na západnom pobreží. "Tantuni", mestská pochúťka

Na stránke správy je "Mersin Tantuni" uvedený od 21. marca 2017 a je definovaný ako mäsové jedlo typické pre región Mersin. Podľa textu registrácie, jeho charakteristickým rysom je použitie tuku z hovädzej rebra a bavlňového oleja. Mäso sa najprv očistí od ciev a blán, nakrája sa na kocky a krátko sa uvarí. Potom sa rozloží na širokej panvici, zalejú sa bavlňovým olejom, pridá sa červená paprika, sumak a soľ a opeká sa na ohni. Uvarené mäso sa stiahne od okraja panvice do stredu, kde zostane teplé. Do panvice sa občas pridáva voda, aby sa zabránilo pripáleniu, a para udržuje mäso teplé Podľa rovnakého textu sa kerebič prvýkrát začal vyrábať v 40. rokoch 20. storočia rodinami, ktoré sa zaoberali výrobou sladkostí v centre mesta. Pôvodne sa vyrábal len počas ramadánu a sviatkov a predával sa z ručných vozíkov. Postupne sa stal obľúbeným a začal sa vyrábať počas celého roka. Ďalším detailom, ktorý je zdôraznený v registračnom dokumente, je to, že v ceste kerebiču sa nepoužíva cukor. Sladkosť pochádza z peny, ktorá sa pridáva tesne pred podávaním. Recept na portáli Kultúra popisuje, ako sa táto pena pripravuje. Koreň z črievka sa necháva cez noc vo vode, potom sa dlho varí a získaná voda sa šľahá, kým sa nevytvorí pena. V recepte na portáli sa tiež uvádza, že na penu sa posypáva škorica. Cezerye je sladkosť z mrkvy.

Cezerye je najstarší záznam v zozname. Podľa definície úradu je hlavnou zložkou žltá mrkva. Mrkva sa varí a krája, potom sa zmieša s cukrom, glukózou a kyselinou citrónovou, čím sa vytvorí džem, ktorý sa potom tepelne upraví. V tejto fáze sa pridávajú orechy (vlašské, lieskové alebo pistácie) podľa druhu. Cezerye sa potom nechá odpočinúť a následne sa tvaruje. Stránka uvádza rôzne druhy, vrátane tých s orechmi, lieskovými orieškami a pistáciami, ako aj ich varianty v tvare gule. V zozname je táto sladkosť zdôraznená ako prvý produkt z tejto oblasti, ktorý získal geografický indikátor. Tarsuská kuchyňa

Takmer polovicu zoznamu tvorí Tarsus, ktorý je samo o sebe kulinárskym centrom. Tarsuský hummus bol zaregistrovaný 1. novembra 2017. Podľa textu úradu sa výroba humusu v tejto oblasti začala v 20. rokoch 20. storočia. Uvarená cirok sa drví v medenej miske pomocou paličky, pridáva sa tahini, citrón, cesnak a korenie, a nakoniec sa poleje horúci olej s chilli. Voliteľne sa môže pridať sušené hovädzie mäso (pastırma) a jedlo sa podáva teplé. V registračnom dokumente sa uvádza, že drsná textúra, ktorá vzniká drvením círoku paličkou, je charakteristickým rysom tohto produktu. Tahini, ktorý sa používa v humuse, sa vyrába z miestnych sezamových semien vypestovaných v oblasti Çukurova. Tarsuský kebab a Tarsuská lahmacun (tenké placky s mäsom) boli zaregistrované v rovnaký deň, 17. septembra 2020. Kebab sa pripravuje z mäsa z mladých oviec a tuku z chvosta, ktoré sa spolu s cibuľou, petržlenom a Podľa textu úradu jogurt získava jemnú dymovú arómu, pretože sa varí na dreve. Fermentácia prebieha v hlinených nádobách, známych v tejto oblasti ako "çingil", a jogurt sa predáva v tých istých nádobách. "Bozyazı Kavutu" je tradičné jedlo, ktoré sa pripravuje zmiešaním kešu orieškov, sezamu, arašidov a ovsených vločiek, pričom sa nevarí. Podľa textu sa "kavut" kedysi používal počas dlhých ciest, presunov na horské pasienky a pri pastieroch, preto sa v tejto oblasti nazýva aj "pastiersky halva". Neobsahuje cukor, sladkosť pochádza z orieškov. "Anamur Batırığı" sa pripravuje z jemnej bulguru, arašidov, sezamu, sušených rajčín a paradajového pretlaku. V tomto jedle sa nepoužíva tahini, namiesto toho sa pripravuje pasta z arašidov a sezamu. Časť sa ručne tvaruje do guľôčok, zvyšok sa zmieša so studenou vodou a podáva sa so zeleninou.

Teplé pobrežie Mersinu sa odráža aj v miestnych ovocích. "Anamur banán" a "Erdemli banán" sú uvedené v zozname samostatne. Zber "Anamur banánov" je najintenzívnejší od októbra do konca marca. Zber "Erdemli limetiek" začína začiatkom novembra a pokračuje až do februára. "Mut broskyňa" je odroda vhodná na konzumáciu, a jej registrácia zdôrazňuje jej červenú farbu, tuhú dužinu a odolnosť počas prepravy. V popise "Mut olivového oleja" sa spomína aj olivovník, ktorý je v okrese starý 1300 rokov a je registrovaný ako pamätný strom. "Gezende slivka" rastie pri rieke Göksu a je to skorá zelená slivka. "Gülnar hrozno" je malé, bezjadrové čierne hrozno, ktoré rastie v niekoľkých obciach okresu a je vhodné na sušenie. "Silifke jahoda" rastie na sedimentných pôdach delty Göksu.

Kalendár podľa sezóny:
Je ľahké premeniť tento zoznam na plán cesty. Podľa registra sa zber "Erdemli limetiek" koná od novembra do februára, zatiaľ čo zber "Anamur banánov" trvá od októbra do konca marca, čo znamená, že je to sezóna pre pobrežné záhrady v zime. "Gezende slivka" sa zberá skoro, pretože stromy začínajú rásť už na jar. "Kerebič" sa, podľa textu úradu, už teraz vyrába počas celého roka. "Şalgam" sa v lete považuje za osviežujúci nápoj a v zime za zahrievajúci. "Yayla bandırması" sa, podľa registra, môže skladovať v chladnom a suchom mieste, zavesené na šnúre, až šesť mesiacov, Zdroje:

Komentáre

0/1000

Napíš prvý komentár