V Zeytinburnu, mimo hradobných múrov, od Kazlıçeşme po Topkapı.

Vyjdite zo stanice Marmaray v Kazlıçeşme a zamerajte sa na ulicu Abay Caddesi, predtým známu ako Demirhane Caddesi. Fontána sa nachádza na tejto ulici, v pešej vzdialenosti niekoľkých minút od stanice. Podľa Wikipedie sa ulica Demirhane Caddesi začína pri hradbách a vedie smerom k stanici Zeytinburnu, pričom rozdeľuje štvrť na dve hlavné časti. Keď prídete k fontáne, najprv sa pozrite na celkový vzhľad: je to jednoduchej konštrukcie, vyrobená z tešaného kameňa, s obdĺžnikovým povrchom orámovaným výrezmi, v ktorom sa nachádza plytký, špicatý oblúk. Hľadajte malú reliéfnu ružu na kľúči oblúka, ktorá sa na prvý pohľad môže zdať nenápadná. Mramorová tabuľa nad oblúkom nie je originálna; pôvodná tabuľa, viditeľná na fotografiách z 30. a 40. rokov minulého storočia, zmizla a súčasná tabuľa bola v roku 2000 prepísaná kaligrafom počas rekonštrukcie. Hlavné miesto, na ktoré sa treba zamerať, je zrkadlo umiestnené vnútri výklenku. Pod nápisom v kaligrafickom štýle, napísaným na piatich dieloch, sa na bielom mramore nachádza oblák, ktorý symbolizuje názov štvrte, a pred ním sa nachádza vetvička s listami v tvare hviezdy. Dátum, ktorý nápis udáva podľa systému Abjad, je 953 po Hidžre, čo zodpovedá rokom 1546-1547, a uvádza meno Mehmed Bey ako toho, kto fontánu dal postaviť. Predpokladá sa, že tento Mehmed Bey je Aşık Pir Mehmed Çelebi, ktorý zomrel v Üsküpe. Kameň, na ktorom je vyobrazený oblák, je oveľa starší ako samotná fontána. V roku 2002 ho pokladníci rozbili v nádeji, že nájdu zlato; po preskúmaní fragmentov sa zistilo, že ide o byzantský mramor z 5. storočia. Keď boli fragmenty otočené a pospájané, vynoril sa motív kristogramu, čo znamená, že osmanský majster obrátil byzantský kameň a vyryl doň vzor na zadnej strane. Mramor bol v roku 2010 zrekonštruovaný v súlade s jeho pôvodným vzhľadom. Evliya Çelebi vo svojej knihe o cestách uvádza, že považoval vyobrazenie obláka pod oblúkom tejto fontány, ktorá sa nachádza mimo Yedikule, za nesmierne krásne. Na bočných stenách fontány sa nachádzajú okrúhle výklenky a vedľa nich sú sadzovníky; nezabudnite si ich všimnúť. Teraz sa pozrite na štvrť za vami. Podľa Wikipedie, Fatih Sultan Mehmed po výstavbe hradieb Y Zdroj: Wikipédia, Kazlı Çeşme; Wikipédia, Kazlıçeşme; Okresné úrad v Zeytinburnu, História nášho okresu; Budak, Časopis politických vied Marmarskej univerzity.

Pri ceste z Kazlıçešme sa postupne prichádzate k hradbám z južnej strany, a v tomto mieste sa vám naskytne pohľad na vonkajšiu stranu hradieb, nie na ich vnútornú časť. Najprv si všimnite, ako boli hradby postavené. Čierna hradba, postavená za vlády Teodosia II., pozostáva z troch vrstiev: najvnútornejšia, hrubá hlavná hradba, pred ňou nižšia vonkajšia hradba a vpredu široký priekop. Hlavná hradba je hrubá 4,5 až 6 metrov a vysoká približne 12 metrov; vonkajšia hradba dosahuje výšku 8,5 až 9 metrov. Všimnite si červené tehlové pásy medzi kamennými blokmi; nie sú len dekoratívne, ale spevňujú stenu tým, že viažu tehly k jadru. Priekop bol široký 20 metrov a miestami hlboký 10 metrov; stále môžete rozoznať priečne steny, ktoré ho delili na časti. Potom sa obráťte k Zlatým bránam. Zlaté brány, slávnostný vstup do Byzantskej ríše, boli miestom, kde vchádzali cisári počas víťazných návratov a štátnych obradov, ako napríklad korunovácie. Je sporné, kedy boli brány postavené; výskumníci sa delia medzi vlády Teodosia I. a Teodosia II., pričom väčšina sa prikláňa k druhému. V neskorých byzantských obdobiach boli brány zúžené zakrytím otvorov; z vonkajšej strany stále môžete vidieť veľkú zakrytú oblúku medzi mramorovými vežami po oboch stranách. Gravíra z roku 1685 ukazuje, že vonkajšia strana brán bola vtedy zdobená reliéfmi; fragmenty týchto sôch sú dnes v Istanbulských archeologických múzeách. Fatih Sultan Mehmed v roku 1458 postavil Sedem veží (Yedikule Hisarı) pridaním troch veľkých veží k štyrom vežiam na vnútornej strane hradieb. Hradby prestali plniť svoju funkciu brány a počas Osmanskej ríše slúžili ako štátna pokladnica, archív a väznica. Hľadajte aj malú bránu Yedikule, ktorá sa nachádza priamo vedľa hradieb; výskumníci sa nezhodujú, či táto brána, ktorá sa nachádza medzi vežami č. 11 a 12, je byzantského alebo osmanského pôvodu. Teraz sa pozrite na úpätie hradieb, na zelené pásy okolo priekopu a cesty. Podľa webovej stránky Ministerstva kultúry a turistiky sú záhrady Yedikule, ktoré sa nachádzajú pod hradbami medzi Mevlanakapı a Yedikule, živým dedičstvom, kde sa už viac ako 1 500 rokov pestujú zeleninové plodiny. Podľa zdrojov, ktoré uvádza Wikipédia, v K Topkapí sa dostanete približne 3-kilometrovou prechádzkou; ak ste unavení, autobusová linka MR11 ide v tom istom smere. Zdroj: Wikipédia, Opevnenie Istanbulu; GoTürkiye, Istanbulské hradby; Wikipédia, Yedikule; Wikipédia, Yedikule – väznica.

Keď sa dostanete k múzeu Panorama 1453 z vonkajšej strany hradieb, rozsiahla zelená oblasť oproti vám je Topkapı Kultúrny park a múzeum sa nachádza vnútri tohto parku. Podľa oficiálnej stránky múzea sa tu v minulosti nachádzalo autobusové nádražie Trakya. Po presťahovaní autobusového nádražia bol vytvorený tento park a múzeum bolo otvorené pre verejnosť v roku 2009. Podľa Wikipédie sa výstavba parku začala v roku 1999 a park sa rozprestiera na ploche 354 000 metrov štvorcových. Pred vstupom do múzea sa zastavte pred vstupom a obzrite sa okolo seba, pretože samotná poloha múzea je súčasťou príbehu. Podľa oficiálnej stránky, z miesta, kde sa múzeum nachádza, je vľavo hradba Edirnekapı, oproti hradba Topkapı a vpravo hradba Silivrikapı. Topkapí je byzantská brána svätého Romana a svoje turecké meno získala od veľkého dela, ktoré bolo počas obliehania v roku 1453 umiestnené oproti nej. Vnútri začína prehliadka výstavou. Táto časť, ktorú pripravili historici Erhan Afyoncu a Coşkun Yılmaz, zobrazuje príbeh mesta od jeho založenia až po obliehanie, dobytie a stavebné aktivity sultána Mehmeda I. prostredníctvom miniatúr, rytín a obrazov. Nechajte si na prehliadku tejto výstavy dostatok času, pretože kontext scény, ktorú uvidíte na vyššej plošine, je tu. Na konci výstavy prejdete krátkou, tmavou chodbou a vystúpte na platformu s panoramatickým obrazom. Obraz je namaľovaný na vnútornej strane polguľe s priemerom 38 metrov a pokrýva dvojrozmernú plochu 2 350 metrov štvorcových. Plocha 650 metrov štvorcových medzi obrazom a platformou je skutočne trojrozmerná; tu sú umiestnené repliky del, delostreleckých vozov a sudov s pušným prachom. Podľa oficiálnej stránky obraz obsahuje približne 10 000 postáv, ktoré sú v plnej výške a postupne sa zmenšujú smerom k horizontu. Keď vystúpite na platformu, zdvihnite hlavu: obloha sa bez prerušenia tiahne od hornej časti obrazu, takže nemôžete odhadnúť, kde obraz končí. Múzeum vysvetľuje krátke prekvapenie, ktoré návštevníci zažívajú v týchto prvých chvíľach, tým, že obraz nemá začiatok ani koniec. Potom sa pomaly prejdite a pozrite sa na trhliny v hradbách. Podľa Wikipédie sú časti hradieb, ktoré sú zničené, a ich veľkosť založené na správe o opravách hradieb, ktorú prvý istanbulský gubernátor Hızır Bey predložil. Obraz je výsledkom spolupráce ôsmich umel

Mešita sa nachádza mimo hradieb v Topkapi, na rohu starého bulváru Davutpaşa, vedľa cintorína Topkapi a diaľnice E-5; je vzdialená len pár minút chôdze od miesta Panorama. Podľa Islamskej encyklopédie (TDV) je táto budova známa aj ako Takyeci İbrahim Çavuş, Arakiyeci İbrahim Ağa a Takkeci Camii. Jej zakladateľom bol İbrahim Ağa, a jeho meno pochádza z remesla, ktorým sa živili – výrobou čeleniek. Pred vstupom do nádvoria si všimnite fontánu v rohu. Táto fontána, najstaršia časť komplexu, bola podľa nápisu umiestneného vo vnútri mešity postavená v roku 1578 İbrahim Ağom. Mramorový nápis na fontáne oproti hovorí, že bola v roku 1820 pridaná veľkým vizierom Derviş Mehmed Pašom; je to posledá budova, ktorá bola k tomuto komplexu pridaná. Nápis nad vstupom do mešity uvádza, že bola dokončená v roku 1592, zatiaľ čo druhá fontána vedľa východného vchodu do nádvoria pochádza z rokov 1593-1594. Z vonkajšej strany si všimnete, aká je táto mešita skromná: je to malá budova so sedlovou strechou, postavená z kamenných a tehlových blokov, s malým predsalenom, ktorý je podporený drevenými stĺpikmi. V predsalene spočítajte osemnásť stĺpov zvonku a desať stĺpov vo vnútri; TDV zdôrazňuje, že napriek svojim skromným rozmerom je táto mešita významná vďaka svojej konštrukčnej technike a bohatstvu interiéru, kde je možné ľahko pozorovať detaily, ktoré nie sú tak zreteľné v podobných budovách. Minaret je postavený z opracovaného kameňa a nachádza sa v severozápadnom rohu; má štvorcovú základňu, šestnásťuholníkovú vežu a jedno balkónové poschodie. Navštívte ju mimo modlitebných čias, zujte si topánky, oblečte si oblečenie, ktoré zakrýva ramená a kolená, a buďte tichí. Po vstupe sa najprv pozrite nahor. Podľa TDV je drevená kupola s priemerom približne 5,5 metra, ktorá pokrýva vnútorný priestor, neviditeľná zvonku; je skrytá pod strechou a spočíva na osemhrannom ráme s drevenými ornamentmi. Vnútorný priestor má približne štvorcový pôdorys; TDV uvádza, že jeho strany sú približne 11,2 a 11,7 metra a výška je približne 6,2 metra. Balkón je podporený desiatimi drevenými stĺpikmi a obopína celú severozápadnú stenu. Potom sa obráťte k stenám Podľa záznamov, komplex bol obnovený v období Mahmuda, a v roku 1985, vďaka práci Generálneho riaditeľstva nadácií, sa na drevených konštrukčných prvkoch objavili ornamenty. Štruktúra bola potom v zásadnej miere zrekonštruovaná po roku 2005. Po návšteve sa môžete vrátiť trolejbusom T1 z Topkapı alebo vystúpiť na autobusoch MR11 v Kazlıçeşme a prepojiť sa s systémom Marmaray. Zdroj: TDV Islamská encyklopédia, komplex Takkeci İbrahim Ağa; Wikipédia, komplex Takkeci İbrahim Ağa.