Kazlıçeşme (Tarihi Kazlı Çeşme ve Kazlıçeşme Meydanı)

Kazlıçeşme je najväčšia štvrť v okrese Zeytinburnu a patrí medzi najstaršie obytné oblasti mimo mestských hradieb v Istanbulu. Začína na východe pri čiernych hradbách a pri Yedikule a siaha až na západ až k železničnej stanici Zeytinburnu. Severom vedie predmestská železničná trať, južne sa nachádza pobrežná cesta a Marmarské more. Názov štvrte pochádza z historického fontány s mramorovým telom, na ktorom je vyobrazený kačica. Okres Zeytinburnu zase získal svoje meno od toho, že táto štvrť bola kedysi pokrytá olivovníkmi. Táto oblasť sa nachádzala na trase cesty Egnatia, ktorá v období Rímskej ríše spájala Jadranské pobrežie s Istanbulom. Podľa záznamu v kultúrnom inventári bol fontána Kazlı Çeşme postavený v roku 953 po Hidžre, teda v roku 1546. Nápis na fontáne je písaný v štýle sülüs a predpokladá sa, že báseň patrí učiteľovi a sudcovi Aşıku Pir Mehmet Çelebimu, ktorý zomrel v roku 1571 v Skopji. Hoci niektoré zdroje uvádzajú rok 1537, rok 953 po Hidžre zodpovedá rokom 1546-1547 po Kristovi. Zistené bolo, že medzi kameňmi fontány sa nachádzajú aj symboly Janissárov. Soška kačice, ktorá dala štvrti meno, bola v roku 2002 ukradnutá; v roku 2010 obec Zeytinburnu nechala vyrobiť kópiu sošky a fontánu obnovila. Dnes je táto soška kačice viditeľná v oblúkovitej výklenku, tesne pod doskou s nápisom. Príbeh Kazlıçeşme začína s kožou. Po dobytí Istanbulu vyhradil sultán Fatih túto oblasť mimo hradieb mäsiarom a kožiarnikom. Okresná správa v Zeytinburnu uvádza, že sultán Fatih presťahoval kožiarnikov z Edirny a Anatólie do tejto oblasti a že sa postupne stala centrom kožiarskeho priemyslu. Hlavným dôvodom, prečo sa tento priemysel nachádzal mimo hradieb, bol nepríjemný zápach z kožiarní. V tejto oblasti boli založené poriadky a množstvo kožiarní, až 360. Vedľa tohto priemyslu sa nachádzali aj sviečky, ktoré vyrábali sviečky z tuku z usmrtovaných zvierat. V 17. storočí o tejto oblasti písal Evliya Çelebi, že je to prosperujúca štvrť, plná mešít, hamamov, karavanserajov, fontán a izieb pre slobodných mužov, ktorí pracovali v kožiarnach. V 19. storočí sa k tradičným kožiarniam začali pridávať továrne s novými technológiami. V roku Stanica Kazlıçeşme sa nachádza na linke Marmaray a je tiež zastávkou prímestskej linky, ktorá vedie do Sirkeci. V tejto štvrti sa nachádza množstvo zastávok autobusov spoločnosti İETT; aktuálne linky si môžete overiť na stránke İETT. Po vystúpení zo stanice najprv nájdite fontánu a pozorne si prezrite nápis a reliéf s kačicou. Potom môžete ísť po ulici Demirhane Caddesi smerom k hradbám a tak pocítiť hranice starej oblasti garbaní. Na východnom konci štvrte sa začínajú čierne hradby a pevnosť Yedikule, takže je možné prechádzku ukončiť pri pohľade na hradby. Parky pri pobreží, oproti pobrežnej ceste, sú vhodné na oddych s výhľadom na more. Kameň pred fontánou môže byť v daždi klzký, preto buďte opatrní pri fotografovaní.