Srdce seldžuckého hlavného mesta: kopec Alaeddin a jeho okolie.

Začnite túru v úplnom centre mesta, pri úpätí kopca Alaeddin. Podľa Wikipédie, kopec obkružuje električková trať, takže sa sem ľahko dostanete električkou. Predtým, ako začnete stúpať, všímajte si tvar kopca, pretože to, čo vidíte, nie je prírodný kopec, ale mohyla, ktorá vznikla postupným hromadením usadenej oblasti počas tisícročí. Podľa informácií na Wikipédii má táto mohyla približne 450 metrov na 350 metrov, výšku 20 metrov a oválny tvar. Výkopové práce, ktoré v roku 1941 vykonala Turecká historická spoločnosť, ukázali, že prvé osídlenie na tomto kopci sa začalo v 3. tisícročí pred naším letopočtom, v období rannej bronzovej doby. Neskôr sa kopec dostal pod nadvládu Hetitov, Frýgov a Lýdov. Predpokladá sa, že počas obdobia Frýgov dostal kopec meno Kawania, a že starobylý názov mesta, Ikonion, pochádza z tohto mena. Keď budete stúpať po jednej z trás, pamätajte si, že väčšina týchto vrstiev sa nachádza pod vami, v zemi. Encyklopédia islamu TDV uvádza, že toto malé vyvýšenie bolo prvým osídlením v Konye a že keď Turci mesto obsadili, mesto sa nachádzalo vnútri hradieb, ktoré obklopovali kopec. Mesto, ktoré sa po roku 1097 stalo hlavným mestom, sa rýchlo rozrastalo a v roku 1221 ho sultán Alaeddin Keykubad I. obkolesil rozsiahlejšími hradbami. Encyklopédia uvádza, že na týchto hradbách bolo umiestnených celkovo 108 veží, každých 30 metrov, a že na každej veži bolo vyryté meno ministra alebo úradníka, ktorý ju dal postaviť. Na hradbách a bránach boli umiestnené starobylé sochy a reliéfy, ktoré pôsobili ako výstava; niektoré z nich uvidíte zblízka na druhej zastávke. Dnes už na kopci nie je viditeľná žiadna časť hradieb, ale cesty, ktoré vychádzajú zo všetkých strán kopca, stále naznačujú polohu starého centra. Encyklopédia islamu TDV popisuje toto usporiadanie ako radiálnu sieť ulíc, ktorá je v tureckých mestách menej obvyklá; zastavte sa na okraji kopca a pozrite sa, ako sa cesty rozbiehajú do okolia. Potom sa presuňte na severnú stranu kopca, pretože palác Selčukov sa nachádzal na severnej strane. Tu sa nachádza pozostatok palácovej časti, ktorá smerovala k mestu; Kultúrny portál uvádza, že palác bol dvojposchodový a že jeho steny boli zdobené keramickými obkladmi a ornamentálnymi pásmi. O tom, kto dal postaviť palác, sa vedú diskusie; podľa Na severnom svahu sa nachádza mešita Alaeddin, dokončená v roku 1220, ktorá bola v období Selčukov hlavnou mešitou mesta; táto trasa ju spomína len ako symbol kopca. Na kopci sa tiež nachádza kamenná nádrž na vodu, postavená v roku 1902, ktorá zbiera vodu z prameňa v oblasti Čayırbağı, a pamätník obetí z roku 1936. Kopiec, ktorý bol v roku 1982 vyhlásený za archeologickú, historickú a prírodnú pamiatku, bol po roku 1910 zalesnený a premenil sa na obľúbené miesto pre obyvateľov mesta. Dajte si krátku prestávku na lavičkách pod stromami; z miesta, kde sedíte, môžete pozorovať, aké dôležité miesto má tento kopec v každodennom živote obyvateľov mesta. Potom zídite západným svahom; podľa informácií z Kultúrneho portálu, medresa s tenkou minaretom sa nachádza priamo oproti kopcu, a prechádzka trvá len niekoľko minút. Zdroj: TDV Islamská encyklopédia, Alaeddin Köşkü.

Keď prídete k medrese, venujte si niekoľko minút na pozorovanie fasády, pretože jej najväčšie poklady sa nachádzajú vonku. Portál Kultúry uvádza, že medresa bola postavená v období sultána II. Izzeddina Keykavusa, na príkaz viziera Sahib Ata Fahreddina Aliho, za účelom výučby hadísov. V zdrojoch sa uvádza rôzne dátumy výstavby; Encyklopédia islamu TDV uvádza, že v dokumente z roku 1265 sa spomína táto stavba, a preto by mala byť dokončená ešte predtým. Korunový portál sa nachádza v strede fasády a vyčnieva viac ako päť metrov od hlavnej steny. Encyklopédia islamu ho považuje za jeden z najnádhernejších korunových portálov postavených v období Selčukov v Anatólii. Všímajte si pásikov s textom, ktoré obklopujú portál a tiahnú sa až k vrcholu. Portál Kultúry ho definuje ako jeden z mála návrhov, kde sa text používa takto rozsiahlo. Všimnite si, že pásiky sú odrezané; podľa encyklopédie to naznačuje, že portál je dnes neúplný a že vrchol bol pôvodne vyšší. Pozorne sa pozrite na dve medaily nad oblúkom; Portál Kultúry uvádza, že na jednej je nápis "Amel-i Kelük" a na druhej "bin Abdullah", čo spolu tvoria meno architekta. Potom sa obráťte na minaret, ktorý dáva budove meno; jeho murovaný základ je z obkladových kameňov a samotný minaret je postavený z tehál, zdobený glazovanými tehličkami a obkladovými kameňmi. Minaret bol pôvodne dvojposchodový a pomerne vysoký. V roku 1901 ho zasiahla udarená blesku, ktorý zničil hornú časť, a to, čo vidíte dnes, je len jeho dolná časť. Encyklopédia islamu TDV uvádza, že na starých fotografiách bolo vidieť, že telo minaretu bolo až po druhé poschodie rovnaké. Najlepší spôsob, ako si predstaviť jeho pôvodnú výšku, je sledovať cikcakový vzor glazovaných tehličiek na tele minaretu odspodu nahor. Po vstupe prejdete najprv cez vstupnú halu s krížovou klenbou; podľa encyklopédie bola táto hala postavená tak, aby vytvorila symetriu s hlavnou sálou oproti nej. Potom sa dostanete do štvorcového nádvoja s rozmermi približne 11 metrov. Encyklopédia islamu TDV uvádza, že táto budova je jednou z troch medres v Konye, ktoré majú nádvorie zakryté kupolou. V strede nádvoria sa nachádza bazén; zo starých fotografií je známe, že na vrchole kupoly sa kedysi nachádzala veľká svetelná veža, dnes je otvor zakrytý sklom. Pozrite sa nahor na kupolu; jej vonkajší povrch je z kameňa, zatiaľ čo vnútorná časť je z tehál a je Hlavnou atrakciou sú rozsiahle reliéfy pochádzajúce z Konyeho hradu; v tejto časti si môžete zblízka prezrieť kamene, ktoré zdobili veže hradieb, o ktorých sa hovorí v prvej zastávke. Portál kultúry uvádza, že v tomto múzeu sa nachádzajú najväčšie a najkrajšie príklady mramorových reliéfov zobrazujúcich dvojhlavého orla, ktorý je symbolom Selčukov, a krídlatých postáv. Po prehliadke reliéfov sa vráťte k hlavnej bráne; tu môžete vidieť dva aspekty kamenárskeho umenia tej doby – jeden v architektúre a druhý ako samostatné umelecké dielo. Medresa bola v roku 2014 zaradená do zoznamu kandidátov na zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod názvom „Anatolské selčúcke medresy“. Zostávajte v kontakte s Ministerstvom kultúry a cestovného ruchu, aby ste si overili dni a časy otvorenia; pred fotografovaním exponátov vo vnútri sa odporúča poradiť sa s pracovníkom. Po odchode sa pozrite na úpätie kopca a prejdite k medrese Karatay; cesta medzi oboma medresami trvá niekoľko minút. Zdroj: Portál kultúry, Medresa İnce Minareli.

Vstup do Karatay Medrese vedie východnými zdobenými bránami. Podľa encyklopédie TDV sú tieto brány umiestnené nie presne v strede fasády, ale skôr v jednom z rohov. Portál Kultúry uvádza, že táto štruktúra bola postavená v roku 1251 emirom Džalaladdinom Karatajom za sultána II. Izzeddina Keykavusa z období Selčukov. Veľký nápis umiestnený v hornom vyhotovení brány, ako uvádza encyklopédia, uvádza dátum výstavby a meno Karataya. Brána je vyrobená z mramoru v odtieňoch modrej a bielej; všímajte si uzlového motívu vytvoreného kombináciou týchto dvoch farieb a geometrických panelov, ktoré pripomínajú vzory kobercov. Ohľadom architekta existujú rozdiely v zdrojoch; Portál Kultúry uvádza meno Muhammada bin Havlana ako možného architekta, zatiaľ čo encyklopédia TDV uvádza, že architekt je neznámy. Po prechode bránou sa ocitnete v priestore, ktorý je dnes otvorený a pripomína záhradu. Podľa encyklopédie bol tento priestor pôvodne krytý a mal tvar štvorca s rozmerami približne 7,6 metra a bol zaklenutý. Stopy prvkov zaklenutého stropu, ktoré sa nachádzajú na hornej úrovni hlavnej budovy, dokazujú, že takýto strop existoval; pred vstupom ich hľadajte na stene. Z tohto priestoru vedie malá brána do hlavnej, rozsiahlej haly s kupolou, ktorá je srdcom celého komplexu. Táto hala má približne 12 metrov na 12 metrov a všetky jej prvky a dekorácie sa zachovali až do súčasnosti. Zastavte sa na chvíľu a pozrite sa nahor; kupolu pokrývajú modré a tyrkysové dlaždice, ktoré sú oddeľované bielymi lištami, a ako uvádza encyklopédia, pripomínajú oblohu. Kompozícia je vytvorená z dvadsiatich štyroch ramienkových hviezd, ktoré sú usporiadané od spodnej časti až po vrchol kupoly, a tieto hviezdy sú spojené rôznymi uzlami. Váhu kupoly nesú prvky zaklenutého stropu v tvare ventilátora, ktoré sa nachádzajú v rohoch. Tieto prvky slúžia ako opora a zároveň koncentrujú farbu z kupoly do štyroch rohov. Pod priamou otvorom na vrchole kupoly sa nachádza vodný systém pozostávajúci z štvorcového bazéna, okrúhlej misy a zvlnenej vodnej trubice. Encylklopédia uvádza, že kvôli tomuto otvoru a bazénu niektorí považovali túto štruktúru za observatórium; toto je interpretácia, nie definitívna informácia. Budova bola opustená koncom 19. storočia, v roku 1954 bola zrekonštruovaná a 17. decembra 1955 bola otvoren V paneloch sú zobrazené scény lovu, palácové interiéry, dvojhlavé orly, sfingy, sirény a množstvo zvierat, od loveckých psov až po horské kozy. Pozorne si všímajte oválne tváre, veľké mandľové oči a malé ústa postáv; encyklopédia pripisuje pôvod tohto typu tváre strednej Ázii. Kultúrny portál uvádza, že v múzeu sú vystavené aj keramické a fajansové výrobky z období Selčukov, beyliků (malých kniežatstiev) a Osmanskej ríše, sadrokúzne dekorácie, fajansové taniere a lampy. Medresa Karatay bola v roku 2014 zaradená do zoznamu kandidátov na zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod názvom "Anatolské selčúcke medresy". V priebehu dňa sa v kupolovitej sále môže zhromaždiť veľa ľudí; ak chcete si fajansové panely pokojne prezerať, je lepšie prísť skoro. Zkontrolujte si dni a otváracie hodiny návštevy na stránke Ministerstva kultúry a cestovného ruchu. Po opustení múzea prejdite okolo svahu a pokračujte na juh; k Archeologickému múzeu v mestskej časti Sahibata sa dostanete za menej ako kilometer. Zdroj: TDV Islamská encyklopédia, Múzeum fajansových diel Medresy Karatay v Konye.

Archeologické múzeum v Konye sa nachádza v okrese Meram, v mestskej časti Sahibata Mahallesi. Podľa portálu Kulturní portál je múzeum blízko známej pamiatky v meste, Atatürkoveho pamätníka. História budovy je staršia ako samotné múzeum. Portál uvádza, že múzeum bolo prvýkrát otvorené v roku 1901, zatiaľ čo Wikipédia, s odkazom na archívne dokumenty z tej doby, uvádza, že jeho otvorenie sa datuje na 10. decembra 1899. Kolekcia bola pôvodne vystavená v jednoduchej miestnosti v areáli školy, neskôr v iných budovách a v roku 1962 bola presunutá do súčasnej budovy. Wikipédia definuje múzeum ako prvé archeologické múzeum v Anatólii. Vstupnú halu zdobia byzantské architektonické prvky z oblasti Sille a rímske náhrobné stély. Potom sa môžete presunúť do sály s predhistorickými artefaktami, kde sú vystavené nálezy z výkopov v Čatalhöyük, Erbaba a Süberde, datované do neolitickej doby. Ministerstvo uvádza, že táto éra sa datuje od roku 6500 pred naším letopočtom do roku 5300 pred naším letopočtom a zdôrazňuje keramiku, šípy a kopije vyrobené z obsidiánu a čadiča. Pozorne si prezrite špičky z obsidiánu; tieto malé nástroje, vytesané z vulkanického skla, sú najkonkrétnejším dôkazom toho, ako dlho sa na Konyskej plošine ľudia usadzovali. V sále staršej bronzovej doby sú vystavené artefakty prevažne z výkopov v Sızma a Karahöyük; v tejto časti sa nachádzajú aj keramické nádoby z okolia jazera Beyşehir. V sekcii strednej bronzovej doby sú vystavené nálezy z výkopov v Karahöyük, ktoré prebiehajú od roku 1952 a sú spojené s obchodnou sieťou, ktorú založili asýrski obchodníci. Tu môžete vidieť keramiku vyrobenú na hrnčiarskom kruhu, nádoby s tvarom zvierat, lampy s tvarom hrozna a valcové pečate. V sále železnej doby hľadajte fragmenty keramiky s ornamentami, nájdené na kopci Alaeddin Tepesi; týmto spôsobom sa stretnete s artefaktami, ktoré pochádzajú z kopca, po ktorom ráno prechádzate. V tej istej sále sú vystavené aj maľované keramické fragmenty z Frýgie a Lýdie, pochádzajúce z oblasti Kıcıkışla na severe od Karapınar, a bronzové ihly patriace Urartom. Keď prejdete do rímskej sály, stretnete sa s najznámejším exponátom múzea, sarkofágom Herakla. Sarkofág bol v roku 1958 nájdený v dedine Yunuslar, blízko Beyşehiru, počas obrábania polí v blízkosti pozostatkov star Na konci prehliadky sa presuňte do záhrady, kde sú na otvorenom priestranstve vystavené sochy z rímskej doby, sarkofágy, sochy levov, urny, hlavice stĺpov a nápisy. Záhrada je tiež ideálnym miestom na oddych a zastavenie sa na konci prehliadky. Úrad guvernéra Konya uvádza, že múzeum je otvorené pre verejnosť každý deň okrem pondelka; aktuálne otváracie hodiny a podmienky vstupu si môžete overiť na stránke ministerstva. Ak plánujete návštevu Çatalhöyük, múzeum môžete považovať aj za prípravu, pretože časť nálezov z výkopov sa nachádza v týchto sálach. Po opustení múzea sa môžete vrátiť do centra mesta pešo alebo využiť električku, ktorá obkružuje kopec. Zdroj: Ministerstvo kultúry a turistiky Turecka, Archeologické múzeum v Konye.