Alaeddin Tepesi

Alaeddin Tepesi, Konye mesta sa nachádza v samom srdci mesta a je to vápencová vyvýšenina, ktorá sa počas tisícročí vytvorila vplyvom ľudskej činnosti. História mesta sa formovala okolo tohto miesta. Táto vyvýšenina, ktorá sa nachádza v blízkosti západného okraje Konya plošiny a úpätia hôr, má približne 450 metrov na 350 metrov a je vysoká asi 20 metrov. Podľa TDV (Tureckej encyklopédie islamu) sa predpokladá, že prvým sídlom mesta, ktorého zakladateľ je neznámy, bola práve táto malá vyvýšenina. Výkopové práce, ktoré v roku 1941 vykonala Turecká historická spoločnosť, ukázali, že prvé osídlenie na tomto mieste sa začalo už okolo roku 3000 pred naším letopočtom, v období rannej bronzovej doby. Neskôr sa v tejto oblasti vystriedali vlády Hetitov, Frýgov, Lýdov a Peržanov. Predpokladá sa, že názov mesta pochádza z frýgskeho slova "Kawania", ktoré sa v gréčtine premenilo na "Konion" a v období Rímskej a Byzantskej ríše na "Ikonion". Fragmenty keramických nádob z doby Frýgov, ktoré sú vystavené v Archeologickom múzeu v Konye, pochádzajú práve z tejto vyvýšeniny. V období Rímskej a Byzantskej ríše boli opevnenia okolo vyvýšeniny obnovené a mesto sa rozvíjalo vnútri a okolo týchto opevnení. Na konci jedenástého storočia, keď bolo Konye hlavným mestom Anatólskej Selčukovskej ríše, bol na severnej strane tejto vyvýšeniny postavený selčukovský palác. Mešita Alaeddin, ktorá sa nachádza na severnej strane vyvýšeniny, je významnou selčukovskou stavbou, dokončenou v roku 1220, a je to najvýraznejšia silueta vyvýšeniny. V období selčukov bola pevnosť na vrchole vyvýšeniny vnútornou pevnosťou mesta. V roku 1221 bolo rastúce mesto obohnané novými vonkajšími hradbami a vežami, čo viedlo k strate významu pevnosti na vrchole. Neskôr bola na západe postavená nová vnútorná pevnosť, ktorá sa nazývala Ahmedek. Na severnom úpätí vyvýšeniny sa nachádza selčukovská vila, ktorá je postavená na základoch veže a je to jediná zachovaná časť paláca. Táto vila, známa medzi miestnymi obyvateľmi ako Alaeddin Köşkü, je podľa TDV (Tureckej encyklopédie islamu) datovaná do obdobia druhého Kılıçarslana (1155-1192) na základe nápisov na obkladoch okien. Evliya Çelebi uvádza, že vila bola zničená zemetrasením a neskôr obnovená Alaed Základy z čínskych dlaždíc, nájdených pri vykopávkach v roku 1941, sú dnes vystavené v blízkej Karatay Medrese, v múzeu keramických artefaktov. Ďalšie časti boli rozptýlené do múzeí v Istanbulu, Berlíne a Paríži. V období Osmanskej ríše, po tom, čo Fatih Sultan Mehmed v roku 1468 obsadil Konju, nariadil opravu zničených hradieb. Charles Texier, ktorý navštívil mesto v polovici 19. storočia, uvádza, že kamene z hradieb boli odstránené a použité pri výstavbe nových budov. Podľa Islamskej encyklopédie TDV, dnes nezostalo žiadne zachované úseky ani vonkajších, ani vnútorných hradieb; jediná výnimka je základňa veže, na ktorej stála vila. V druhej polovici 19. storočia bolo svah zbavený budov a po roku 1910 bol zalesnený, čím sa z neho stala mestská rekreačná oblasť. Kamenná nádrž na vodu, postavená guvernérom Avlonyalı Ferid Pašom na riešenie problému nedostatku vody v meste, s oblúkovými fontánami po oboch stranách, bola otvorená v roku 1902 a používaná až do roku 1954. V roku 1982 bol svah vyhlásený za archeologickú, historickú a prírodnú pamiatku. Dnes je svah parkom v srdci mesta, s zelenými trávnikmi, borovicovými stromami a tienistými cestičkami. Odporúča sa začať prehliadku pri základoch vily na severnom svahu a pokračovať po cestách, ktoré obopínajú svah. Z okolia je jasne viditeľné, ako vysoko sa kopča vztyčuje nad nížinou, čo ilustruje rozsiahlosť sedimentov nahromadených počas tisícročí. Večer, keď je svah osvetlený, sú viditeľné kamenné fasády seldžuckých budov medzi stromami. Okolo svahu vedie konjanské električkové spojenie, vďaka čomu je ľahko dostupný z väčšiny miest v meste. Blízko sa nachádzajú Ince Minareli Medrese na západe a Karatay Medrese na severe, obe v pešej vzdialenosti. Preto je tento svah prirodzeným východiskom pre tých, ktorí chcú preskúmať seldžuckú Konju pešo. Park je otvorený počas celého roka a je to verejná mestská oblasť; o prehliadkových hodinách múzeí je potrebné sa informovať na ich oficiálnych stránkach.