Okolie jazera Beyşehir, od prameňa Hitit po seldžúcký palác.

K mešite Eşrefoğlu sajdete z hlavnej ulice mesta. Jej fasáda je prerušená pod uhlom 45 stupňov. Podľa encyklopédie TDV bol tento architektonický prvok navrhnutý tak, aby sa budova prispôsobila hlavnej ceste. Pred vstupom sa na chvíľu zastavte a pozrite sa na fasádu. Predná stena je postavená z opracovaného kameňa, zatiaľ čo ostatné steny sú postavené z hrubých kameňov. Nad vchodom sa nachádzajú dekoratívne otvory. Ornamenty v okolí vchodu pripomínajú portály v Gökmedrese a Çifte Minareli Medrese v Sivas. Všimnite si tiež špicatú výklenok pri základe minaretu, kde sa nachádza vodný zdroj, ktorého nádrž je tvorená starobylou hrobkou. Po vstupe sa dostanete do predsiene obloženého tyrkysovými a fialovými dlaždicami. Druhé dvere, vedúce do hlavnej sály, sú obložené sklenenými tehálami a mozaikami. Encylopedia uvádza, že tento štýl je unikátny v tureckom umení dlaždíc. Dodržiavajte pravidlá návštevy, vstupujte v medziach, zujte si topánky a buďte vnútri ticho. Po vstupe do sály sa na chvíľu zastavte a prispôsobte si zrak tlmenému svetlu. Strechu tvoria 48 drevených stĺpov usporiadaných do šiestich radov. Kapitály stĺpov sú zdobené mukarnasmi, konzoly a trámy sú zdobené maľbami, z ktorých časť sa bohužiaľ zachovala len čiastočne. Stredná časť sály je širšia a vyššia, pričom horná časť štyroch stredových stĺpov je otvorená. Portál pod touto otvorenou časťou, ako uvádza Kultúrny portál, slúžil na odvádzanie snehu, ktorý sa hromadil na streche, do strednej nádrže, čím sa zabraňovalo praskaniu stĺpov v dôsledku vlhkosti. V roku 1965 bol tento priestor zakrytý sklom, čím sa jeho funkcia stratila. Potom sa priblížte k mozaikovej niky v južnej časti sály. Niky majú šírku 4,58 metra a výšku 6,17 metra. Obec Beyşehir ju považuje za najväčšiu zdobenú niku v okolí Konye. Dominantnou farbou je tyrkysová a encyklopédia uvádza, že motívy pod mukarnasmi veľmi pripomínajú motívy na klenbe v Karatay Medrese v Konye. Vedľajší púlp, vyrobený z orechového dreva, je vyrobený technikou kundekari, pri ktorej sú jednotlivé časti spojené bez použitia lepidla alebo klincov. Vysoký balkón v juhozápadnom rohu, ktorý spočíva na dvoch drevených stĺpoch, je tiež obklopený orechovými m

Z kostela saňte do jazera, prvou stavbou, ktorú uvidíte, je kamenný most, ktorý sa nachádza pri výústke jazera. Obec Beyşehir uvádza, že most bol postavený v rokoch 1908 až 1914 ako regulátor. Má dĺžku 40,70 metra a šírku 6,35 metra a je tvorený štrnástimi pilármi, ktoré nesú pätnásť oblúkov. Obec ho označuje za prvý zavlažovací projekt založený Osmanskou ríšou a považuje ho za jeden z symbolov mesta. Prejdite sa pomaly po moste a pozrite sa do oboch smeroch. Na jednej strane je otvorená voda jazera a v diaľke hory, na druhej strane je rieka Çarşamba, ktorá odvádza vodu jazera na juhovýchod. Wikipédia uvádza, že táto rieka je jediným výtokom jazera a že v blízkosti bola postavená rozsiahla regulácia na zavlažovanie Konya. Potom prejdite niekoľko sto metrov pozdĺž pobrežia a dôjdite na miesto, kde začínajú mokrade. Okresné úrad v Beyşehir uvádza, že pobrežie jazera je plytké na juhu aj na severe, pričom najhlbšie miesto dosahuje hĺbku až desať metrov. Plocha jazera je 651 kilometrov štvorcových, dĺžka 45 kilometrov a najväčšia šírka 25 kilometrov. Táto plytká a rozsiahla vodná plocha už po stáročia ovplyvňuje život v mestečku, ktoré sa nachádza na pobreží. Okresný úrad uvádza, že v jazere sa nachádzajú hlavne tieto druhy rýb: kapor, losos, zubák, pstruh a amur. Ak máte ďalekohľad, je dobré si ho vziať, pretože jazero je dôležitou oblasťou pre pozorovanie vtákov. Podľa obce v septembri a októbri sa tu vytvárajú skupiny, ktoré presahujú desať tisíc, a tvoria ich kačice, bahniaky, potápky, čajky, bociany a lastovičky. S príchodom husí a labutí koncom októbra celkový počet vtákov v jazere presahuje päťdesiat tisíc. Uvádza sa tiež, že v ostrovoch jazera boli objavené prvé známe hniezdiace kolónie pelikánov. Pokúste sa identifikovať ostrovy, ktoré vidíte v diaľke; obec uvádza, že v jazere sa nachádza tridsaťtri ostrovov rôznych veľkostí a že väčšie ostrovy sa zvyčajne nachádzajú na západe. Najväčší ostrov, Mada, má osadu. Ostrov İğdeli, ktorý je známy svojimi zátokami s červeným pieskom, je najatraktívnejší z hľadiska turistiky. Na ostrove Hacı Akif sa nachádza jaskyňa s dĺžkou sto metrov, ktorá je plná stalaktitov a stalagmitov. Okolie bolo vyhlásené za národný park 20. februára 1993

Eflatunpınar, podľa údajov portálu Kültür Portalı, leží dvadsaťdva kilometrov od Beyşehiru, v blízkosti dediny Sadıkhacı. Po zaparkovaní a vstupe na miesto sa najprv pozrite na samotný bazén, pretože voda je kľúčom k pochopeniu tohto monumentu. Portál Kültür Portalı uvádza, že štruktúra pozostáva z veľkého bazéna, ktorý je postavený nad prírodným zdrojom vody, a z horizontálnych kanálov, ktoré vodu do bazéna privádzajú. Stránka Hittite Monuments popisuje bazén ako obdĺžnik s približnými rozmermi tridsaťštyri metrov na tridsať metrov. Podľa dostupných zdrojov je tento monument datovaný do poslednej štvrtiny 13. storočia pred naším letopočtom a predpokladá sa, že pochádza z obdobia Veľkého kráľa IV. Tuthaliju. Potom prejdite k vysokému reliéfnemu múru na severnej strane bazéna a pozorujte ho z diaľky. Múr nie je vytesaný do prírodného kameňa, ale je vytvorený precíznou montážou andezitových blokov, ktoré boli starostlivo opracované a prispôsobené. Portál Kültür Portalı uvádza, že toto jedinečné kamenárstvo a usporiadanie reliéfov odlišuje tento monument od ostatných skalných pamiatok civilizácie Hettitov. V strede sa nachádzajú dve veľké figúry, nad každou z nich je krídlaté slnko. Okolo týchto figúr sa nachádzajú desať stvorení, ktoré nesú krídlaté slnko, a na vrchole je veľké krídlaté slnko. V spodnej časti sa nachádzajú päť postáv hôr, z ktorých tri v strede majú otvory, ktorými vyteká voda. Toto usporiadanie, podľa interpretácie stránky, vytvára ilúziu scény medzi nebom a zemou. Rozmery reliéfnej plochy sú v rôznych zdrojoch uvádzané odlišne; stránka Hittite Monuments ju opisuje ako približne sedem metrov na sedem metrov, vrátane postáv v spodnej časti. Potom sa pomaly prejdite okolo bazéna a hľadajte malé figúrky zabudované do stien. Na pravej a ľavej strane hlavnej fasády sa nachádzajú dve páry figúrok, a na južnej stene, smerom k bazénu, sa nachádza ďalšia figúrka. Na južnej strane bazéna sa nachádza trojica býkov, ktoré sa nachádzajú mimo svojho pôvodného miesta; tento fragment bol použitý ako výplň v stene priehrady, ktorá bola postavená v období Rímskej ríše. Niekoľko metrov za reliéfnou stenou sa nachádzajú stopy po veľmi zvetrálej figúrke leva. Je dôležité si uvedomiť, že na tomto mieste sa nenachádzajú žiadne nápisy a história tohto miesta je založená na porovnaní s inými pamiatkami v okolí. V rokoch 1996 až 2002 boli na tomto

Dostanete do Kubadabadu odbočte z cesty vedúcej z Beyşehiru smerom na Ispartu a prejdite približne päť kilometrov. Podľa údajov na Wikipedii sa táto lokalita nachádza v blízkosti dediny Gölyaka, v strednej časti juhozápadného brehu jazera, na skalnatom polostrove pri úpätí Anamasských hôr. Kultúrny portál uvádza, že sultán I. Alaeddin Keykubad bol očarený krásou okolia jazera počas cesty z Kayseri do Antalye a nariadil výstavbu paláca na tomto mieste. Encyklopédia TDV Islam uvádza, že výstavba prebiehala v rokoch 1226-1236 a že ju riadil Emir Sadeddin Köpek, ktorý bol zároveň architektom a maliarom. Selčúkovský historik Ibn Bibi uvádza, že samotný sultán načrtol plán a určil presné umiestnenie jednotlivých miestností. Po príchode na miesto sa najprv prejdite k najvyššiemu bodu polostrova, aby ste získali prehľad o celkovom usporiadaní. Podľa encyklopédie sa palác rozprestieral na rozsiahlej ploche, približne osem arpán, pričom jedna časť sa nachádzala pri brehu a druhá na susednom ostrove. Pobrežná časť mala rozlohu 5 200 metrov štvorcových a ostrovná časť 3 000 metrov štvorcových, pričom táto časť je známa ako Hrad Dievčat. Potom nájdite dve hlavné budovy, ktoré obklopuje nízka hradba: Veľký palác a Malý palác. Veľký palác má približne 50 metrov na 35 metrov a pred ním sa nachádza rozsiahla terasa, ktorá sa otvára k jazeru. Encyklopédia spomína 35-centimetrovú dosku, ktorá oddeľovala podlahu strednej sály od podlahy eyvanu, ktorý tvoril trónnu sálu. Podľa Ibna Bibiho sa trónna sála otvárala do sály pre prijímania a počas ceremonií mohla byť medzi sultánom a obecenstvom zavesená opona. Výkopové práce odhalili aj stopy rozsiahlej záhrady, ako aj priestory ako lodivnica, kúpele, pec, kuchyňa, sklad a kasárne. Všimnite si hrubé, masívne podlahy, pretože encyklopédia predpokladá, že nad nimi sa nachádzali hlavné obytné priestory s oknami smerujúcimi k jazeru. Pozostatky kanálov zakrytých plochými tehálami naznačujú, že v budovách bol používaný systém kanalizácie. Prvýkrát identifikoval pozostatky Kubadabadu v roku 1949 riaditeľ múzea v Konye, Zeki Oral. Prvé vedecké výkopové práce boli vykonané v rokoch 1965 a 1966 Katharinou Otto-Dorn, a v roku 1980 sa pod vedením Rüçhan Arık obnovili. Podľa Wikipedie výkopové práce