Eşrefoğlu Camii

Mešita Eşrefoğlu sa nachádza v štvrti İçerişehir, na severe mesta Beyşehir, približne 100 metrov od jazera. Je to významná stavba z obdobia bejlikov (malých kniežatstiev) a patrí medzi najväčšie drevené stavby s drevenými stĺpikmi v Anatólii. Podľa Kultúrnej brány a Islamskej encyklopédie (TDV) bola stavba dokončená v rokoch 1296 až 1299. Jej zakladateľom bol Seyfeddin Süleyman Bey, zakladateľ bejliku Eşrefoğulları, ktorý v tomto období zvolil Beyşehir za svoje hlavné mesto. Na nápise nad hlavným portálom je dátum 1296-97, zatiaľ čo na druhom nápise, vyhotovenom technikou mozaiky, je uvedený rok 1299-1300. TDV uvádza, že kvôli týmto dátumom musela byť stavba dokončená minimálne za tri roky. Z nadácie vyplýva, že stavba bola súčasťou komplexu, ktorý zahŕňal aj karavanseraj a dvojité kúpele. V roku 2023 bola mešita zaradená do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Nebola zaradená samostatne, ale ako súčasť skupiny piatich stavieb s názvom "Stredoveké drevené mešity s drevenými stĺpikmi v Anatólii". Do tejto skupiny patria aj mešity Afyon Ulu Camii, Aslanhane Camii, Mahmut Bey Camii a Sivrihisar Ulu Camii. TDV popisuje mešitu Eşrefoğlu ako najpokročilejší a najväčší príklad drevených stavieb s rovnými strechami. Z vonkajšej strany pôsobí stavba pevne a jednoduše. Predná fasáda je postavená z opracovaných kameňov, zatiaľ čo ostatné steny sú postavené z kamenných blokov. Podľa TDV je severovýchodný roh plánu odseknutý pod uhlom 45 stupňov; fasáda je prispôsobená starej hlavnej ceste mesta. Hlavný portál sa nachádza v tomto odseknutom rohu a jeho dekorácie vykazujú veľkú podobnosť s portálmi Gök Medrese a Çifte Minareli Medrese v Sivas. Niektorí výskumníci pripisujú autorstvo stavby Kaluyanovi, ktorý je považovaný za architekta Ince Minareli Medrese v Konye. V spodnej časti minaretu sa nachádza malé umývadlo (sebil), postavené z antickej truhly. Hlavný dojem z interiéru vytvárajú drevené stĺpiky. Rovná drevená strecha je podopretá trámami, ktoré spočívajú na konzolách umiestnených na stĺpikoch. Počet stĺpov sa v zdrojoch líši; Kultúrna brána uvádza viac ako štyridsať, zatiaľ čo Wikipédia a TDV uvádzajú vyššie čísla. TDV uvádza, že stĺpiky sú usporiadané v šiestich radoch a dosahujú výšku približne Drevo z orechového stromu použité na výrobu kazateľnice, dverí a okenných rámov bolo spracované technikou kündekari, pri ktorej sú jednotlivé časti spojené bez použitia klincov a lepidla. Z nápisov na oblúkoch je zrejmé, že meno drevárskeho majstra bolo Isa. Niektoré originálne okenné rámy sú dnes vystavené v múzeu kameňových a drevených artefaktov v Ince Minareli Medrese v Konye. Budova je dnes otvorená pre verejnosť aj pre bohoslužby, preto je potrebné návštevu naplánovať mimo času bohoslužieb. Vstupuje sa bez topánok; očakáva sa, že ženy budú mať zakrytú hlavu a všetci návštevníci by mali nosiť oblečenie, ktoré zakrýva ramená a kolená. V interiéri je potrebné dodržiavať ticho a fotografovať tak, aby to nerušilo ľudí, ktorí sa modlia. Pri prechádzaní medzi stĺpmi zdvihnite pohľad k stropu; tu je najlepšie vidieť ornamenty a tiene vytvárané slnečným svetlom. Budova sa nachádza v centre mesta, v pešej vzdialenosti od brehu jazera a od kamenného mostu (Taşköprü); do mesta Beyşehir sa cestuje autobusom z Konye.