Od útesov k oblasti Hıdırlık, pobrežie okresu Muratpaşa.

Začnite pri vstupe do parku Düden na ulici Lara. Mestské autobusy idú z centra mesta smerom k Lare a premávajú touto ulicou; zastávka, na ktorej vystúpite, je len pár krokov od vchodu do parku. Pred príchodom sem si ujasnite jednu vec: v Antalyi sú dva vodopády Düden. Vodopád Düden v oblasti Kepez sa nachádza v lese a vlieva sa do prameňovej oblasti. Vodopád Düden, ktorý navštívite vy, je naopak posledným bodom toku potoka, kde voda padá z útesu priamo do Stredozemného mora. Kultúrny portál tento vodopád tiež uvádza pod názvom Karpuzkaldıran a uvádza jeho výšku približne 40 metrov.

Vo vnútri parku nasledujte cestu smerom k moru a najprv sa dostaňte k vyhládkovej terase s zábradlími na okraji útesu. Odtiaľ uvidíte vodopád nie priamo, ale z boku a zhora; pád vody z útesu do priestoru a oblak hmly, ktorý sa vytvára dole, sú z tejto perspektívy najlepšie viditeľné. Ak fúka vietor z mora, hmota sa môže dostať až na terasu, takže budete musieť často utierať šošovku fotoaparátu. Ráno, keď máte slnko za sebou, máte väčšiu šancu zachytiť dúhu v hmle; popoludní je svetlo rovnomerné a večer sa rozžiari strana smerujúca k moru, zatiaľ čo vodopád zostane v tieni. Preto je najlepšie fotografovať ráno, a to je tiež dôvod, prečo by ste mali začať túto trasu odtiaľto.

Po terase sa prejdite zvyšnou časťou parku. Park Düden je lesnatá oblasť na vrchole útesu; sú tu lavičky a cesty, ktoré idú paralelne s pobrežím. V blízkosti pobrežia môže byť povrch mokrý od vody a hmly, a rozhodne nevstupujte za zábradlia. O niečo východne od vodopádu sa nachádza park Gençlik, ktorý Kultúrny portál odporúča ako vyhliadkové miesto; tento park s piknikovou oblasťou a parkoviskom ponúka druhý pohľad na vodopád. Ak máte čas, navštívte ho, pretože len z opačného brehu môžete vidieť celú výšku, odkiaľ voda padá do mora.

Pre tých, ktorí chcú vidieť vodopád zblízka, je tretia možnosť loď. Lodné výlety, ktoré odchádzajú z jachtárskeho prístavu Kaleiçi, idú pozdĺž útesu a dostanú sa až k vodopádu. Düden je jediný vodopád v Antalyi, ktorý je možné vidieť z lode. Túto možnosť môžete zvážiť na konci dňa, keď sa vráтите do prístavu; informujte sa o aktuálnom rozvrhu a cenách u jednotlivých spoločností. Oblasť, kde sa nachádza potok Düden a jeho vodopád, získala v roku 2020 štatút chránenej

Vstupte do parku zo severnej strany, od miesta, kde končí Atatürkova cesta. Všimnite si, čo vidíte pri vstupe: priame línie, symetrické kvetinové záhony a široké chodníky usporiadané tak, aby umožňovali pohyb v oboch smeroch. Toto usporiadanie nie je náhodné. Práce na výstavbe parku začali v roku 1935 a plán, ktorý pretrval až do súčasnosti, bol v rokoch 1940 až 1945 vypracovaný architektom Necmettinom Atešom pod vedením guvernéra Hašima İşcana; článok Engina a Erdoğana z roku 2020 popisuje, ako dizajn čerpá inšpiráciu z barokových a renesančných záhrad a využíva geometrické prvky. Mestská samospráva uvádza, že pôvodný názov parku bol İnönü Parkı. Park, ktorý sa nachádza na útese vo výške 35 až 40 metrov nad morom, je považovaný za najstarší park v meste.

Základom plánu sú tri paralelné osi. Všetky tri smerujú na východ a západ k moru a každá z nich končí vyhliadkovou terasou na okraji útesu. Najlepší spôsob, ako park preskúmať, je prejsť jednou z osí až k moru, navštíviť terasy pozdĺž pobrežia a potom sa vrátiť inou osou. Terasy sa v článku nazývajú "mirador"; sú vybavené fontánami, pergolami a schodiskami, čo je typické pre parky z obdobia raného štátu. Z terás je viditeľný Antalya záliv, na západe pobrežie Konyaaltı a za ním pohorie Beydağları; v jasný deň môžete zachytiť vzácny pohľad, keď sú hory pokryté snehom a more sa nachádza v jednom zábere.

Použite terasy na hľadanie sôch. Podľa zoznamu mestskej samosprávy sa socha "Pracovník a dieťa" od Mehmeta Aksoya nachádza na druhej terase, socha "Ruka" od Kuzguna Acara na tretej terase a socha "Don Quijote" od Cahvara Göktaša sa nachádza medzi druhou a treťou terasou. Na severe parku sa nachádza štadión Atatürk, ktorý bol otvorený v roku 1965, ale po zničení v roku 2016 bol nahradený otvoreným priestranstvom; dnes sa tu nachádza budova mestskej samosprávy a mestské divadlo. V článku sa spomínajú budovy z obdobia republiky, ako je stará budova pre chov moriek a poľnohospodárske centrum, ktoré sa odporúčajú zachovať; keď ich uvidíte, spomeňte si, že park nie je len zelenou plochou, ale aj dokumentom plánovania určitej éry.

Najlepší čas na návštevu terás je poobedom. Keď slnko zapadá na západ, útes sa rozžiari a v zábere smerujúcom k Konyaaltı sa more stáva tmavším; juhozápadný roh parku je najruš

Pri pohľade na vežu z rohu parku sa najprv pozrite z diaľky. Má štvorcovú základňu a valcovité telo, celková výška je 14 metrov. Tento dvojdielny dizajn vystihuje celú diskusiu o pamiatke. Mestská samospráva ju prezentuje ako monumentálnu hrobku datovanú 1. alebo 2. storočím a pripisuje ju rodine Marca Calpurnia Rufa, ktorý pôsobil ako konzul v Attalii, a to na základe dvanástich reliéfov s motívom seker na jej vrchu. V článku Yiğita z roku 2022 sa uvádza, že veža slúžila ako maják a pozorovaciu vežu pre lode prichádzajúce do zálivu a že niektoré zdroje ju považujú za hrobku hrdinu kvôli fragmentom fresiek v spodnej miestnosti. Pri obchádzaní základne si všímajte rady kamenných blokov; v niektorých zdrojoch sa uvádza názor, že valcovité telo bolo postavené v inom období ako základňa. Hlavný vstup je na východnej strane. Podľa popisu mestskej samosprávy sa po vstupe prechádza dlhou chodbou, ktorá vedie do malej miestnosti s výklenkami a krížovým pôdorysom; na stenách tejto miestnosti v spodnom poschodí sa nachádzajú fragmenty fresiek, ktoré sú čiastočne zničené stáročiami prenikajúcej vody. Z horného poschodia vedie schodisko dovnútra, kde sa nachádza priestor okolo hrubej steny. Prístupnosť interiéru sa v priebehu času mení; informujte sa u pracovníka pri vstupe; ak je interiér zatvorený, okolie a výkopová oblasť už veľa rozprávajú o veži. Vláda provincie Antalya uvádza, že pozostatky hradieb sú v súčasnosti v meste viditeľné v podobe veže Hıdırlık, Hadriánových brán a veže s hodinami; veža sa nachádza v rohu, kde sa pevnina stretáva s morom. Neskôr v histórii sa veža stala súčasťou obranného systému. V byzantskej dobe, vďaka svojej pevnej konštrukcii, slúžila na obranu mesta a bola pripojená k hradbám; podľa správy agentúry DHA z augusta 2026 bola v období Selčukov používaná ako palác a v období Osmanskej ríše ako vojenský sklad. Názov tiež pridáva ďalšiu vrstvu významu: Hıdırlık je miesto, kde sa oslavuje jarný sviatok Hıdırellez, a v mnohých mestách Anatólie existujú kopce s rovnakým názvom. Skutočnou novinkou je prostredie okolo veže. Výkopové práce a projekt vyhliadkovej terasy, ktoré riadi múzejné oddelenie mestskej samosprávy, boli dokončené a táto oblasť bola v júli 2026 otvorená pre verejnosť. Pri výkopoch boli objavené monumentálna hrobka datovaná do 2. storočia pred naš Štyridsať minút je dostatočný čas na prehliadku veže, preskúmanie archeologickej vykopávky a oddych na terase. Ak chcete zísť do prístavu, vchádzajte do ulice Hesapçı, ktorá sa nachádza pred vežou a vedie na sever; táto ulica vedie až k Hadriánovým bránam, ale vy sa po niekoľkých uliciach odbočte doľava, na západ, a zostúpte do prístavu cez schodiská a kamenité uličky starej časti mesta. Prechádzka by nemala trvať dlhšie ako pätnásť minút, ale buďte opatrní, pretože kamene môžu byť klzké. Zdroj: Obec Antalya, Yiğit 2022, Bilim Armonisi, DHA 28.08.2026, Úrad guvernéra Antalye.

Po zostúpení z ulíc Kaleiçi a príchode do prístava, najprv sa pozrite na samotný prístav. Mestská samospráva uvádza, že tento prírodný prístav v tvare polmesiaca bol založený v helenistickej dobe, má vchod široký 110 metrov a dnešné mól pravdepodobne stoja na pozostatkoch helenistických hradieb. Po oboch stranách vchodu kedysi stáli veže, medzi ktorými bola napnutá reťaz; v roku 1472 ju pápežská flotila odniesla ako korisť do Ríma. Podľa informácií guvernérskeho úradu, predtým, ako bola založená starobylá Attaleia, tu existoval pirátsky prístav s názvom Korykos. Hračka múzeum sa nachádza v starej budove prístavu pri tomto prístave.

Múzeum bolo otvorené 23. apríla 2011 mestskou samosprávou, za konzultácií Sunaya Akına, zakladateľa Istanbulského múzea hračiek; je to tretí múzeum hračiek v Turecku. Budova s rozlohou približne 650 metrov štvorcových je rozdelená do desiatich sekcií a hračky sú v vitrínach usporiadané podľa období a tém. Rozsah kolekcie sa v zdrojoch líši: guvernérske úrad uvádza 1 500 kusov, mestská samospráva hovorí o 3 000 hračiek; uvádza sa aj obdobie výroby, od polovice 19. storočia až po 80. roky 20. storočia. Pri prehliadke si všimnite, že hračky pochádzajú z krajín ako Nemecko, Spojené štáty, Rusko, Japonsko a Turecko; je zaujímavé vidieť, ako sa rovnaká hračka v rôznych krajinách líši.

Najlepšie je začať prehliadku pri vstupe a postupovať vitrínami v poradí čísel, pretože sekcie sú približne chronologicky usporiadané. Najstaršie časti obsahujú prvé továrne hračky a bábikové domčeky z obdobia priemyselnej revolúcie; v stredných častiach nájdete plechové autíčka, mechanické zvieratká a modely vlakov. Sekcia venovaná hračkám vyrobeným v Turecku a obľúbeným postavám ako Nasreddin Hoca, Keloğlan a Temel Reis je miestom, kde dospelí návštevníci môžu nájsť spomienky na svoje detstvo; tu strávite najviac času. Sklo vitrín sa odráža, preto vypnite blesk pri fotografovaní a fotografujte pod miernym uhlom, bez toho, aby ste sa k nemu dotýkali.

V dvojposchodovej dielni priamo vedľa múzea sa pre deti od troch rokov organizujú workshopy, kde môžu maľovať drevené hračky, vyrábať masky, robiť origami, modelovať z hliny a hrať divadelné hry; program sa mení, preto si pred