Od Adany k pohoriu Taurus, od továrneho múzea k horskej železnici.

Začnite návštevu komplexu múzea pri vstupe v štvrti Döşeme Mahallesi a prvých pár minút strávte na nádvorí. Budovy tehliarne, vysoké okná a rozsiahle hangáre sú tu rovnako dôležité ako samotné múzeum. Budova bola v roku 1907 založená rodinou Simyonoğlu ako priadzačka a v roku 1927 začala fungovať pod názvom Milli Mensucat Fabrikası. Fabrika bola zatvorená v 80. rokoch, v roku 2013 začala jej rekonštrukcia a v roku 2017 tu bolo otvorené archeologické múzeum. Pri pohľade na budovy si uvedomte, že spisovateľ Orhan Kemal počas určitého obdobia pracoval v účtovníctve tejto továrne a jeho pozorovanie tu slúžilo ako inšpirácia pre jeho román Murtaza. Kvôli rozsiahlej pleti komplexu sa nesnažte vidieť všetko; najlepším plánom je venovať dve hodiny trom častiam. Prvú hodinu venujte ôsmim sálom archeologického múzea. Sály sú usporiadané chronologicky, od predhistorických období až po osmanskú éru, takže stačí postupovať priamo od vchodu. Určite hľadajte kamennú sochu Tarhunda, hromového boha z obdobia Hetitov; táto postava, ktorá stojí na vozíku ťahanom býkmi, je vysoká približne dva a pol metra a bola v roku 1998 nájdená zakopaná na poli. V týchto sálach sú vystavené aj stély s anatolskými hieroglyfmi a babilská stéla. V rímskej časti sa pozorne pozrite na reliéfy na dlhej strane sarkofágu Achillea, ktorý bol nájdený v Tarsu v roku 1958; scéna, v ktorej je Hektor vrátený za výkupné, je na kameni detailne vypracovaná. Bronzová socha muža, ktorá bola vyrytá z pobrežia Karataš, je tiež jedným z najviac fotografovaných exponátov tejto časti. Druhú polovicu hodiny venujte mozaikám v hangároch. Tieto mozaiky boli privezené z centra Adany a z okolitých okresov prostredníctvom záchranných výkopov a boli umiestnené na podlahe tak, aby zodpovedali ich pôvodnému umiestneniu. Významný je aj exponát, ktorý bol nájdený v Misis v roku 1956 a je považovaný za prvú zachránenú mozaiku v tomto meste; pochádza z antického mesta, kam sa v inom dni plánujete vybrať, konkrétne k mostu Misis. Pozorne si všímajte farebné prechody na mozaike, ktorá zobrazuje Erosy jazdiacich na morských pannách a pochádza z rímskej vily v meste Aigeai v Yumurtalık. Vysoký strop a dostatok svetla v hangároch uľahčujú pozorovanie mozaík zhora; širokouhlý objektív sa tu hodí. Poslednú polovic Zdroj: KTB, Regionálna kultúrna a turistická správa Adana, Múzeum v Adane; Istiklal (AA), mozaiková sieň; ABB, 100 miest, ktoré stojí za návštevu v Adane, str. 36; Wikipédia, Archeologické múzeum v Adane.

Po opustení múzea a pokračovaní jazdy na sever, mesto náhle končí a pred vami sa otvára rozsiahla vodná plocha. Podľa informácií od miestneho turistického sprievodcu je jazero vzdialené približne desať kilometrov od centra mesta, takže sa sem dostanete krátkou jazdou z múzea. Zaparkujte auto na jednej z plošín pri brehu a prvým krokom je prejsť sa niekoľko sto metrov smerom k vode. Hlavným cieľom tohto miesta je pochopiť mierku: jazero, ktoré vidíte, je zadržaná voda rieky, ktorá kedysi každoročne zaplavovala údolie, ktoré ste videli v múzeu. Príhrada, postavená ako zemná hrádz, slúži na ochranu Adany pred povodňami spôsobenými riekou Seyhan a bola uvedená do prevádzky 8. apríla 1956. Podľa dostupných informácií bola výstavba dokončená za 974 dní. Ako uvádza štátna správa vodohospodárstva, priehrada chráni približne 850 000 hektárov pôdy a samotné mesto pred povodňami. Podľa informácií od miestneho sprievodcu je vďaka priehrade možné zavlažovať približne 174 000 hektárov pôdy. To znamená, že väčšina vody, ktorá napája bavlníkové a melónové plantáže, o ktorých ste sa dozvedeli v múzeu, pochádza odtiaľto. Elektráreň pri priehrade už dlhé roky prispieva k zásobovaniu mesta elektrinou. Pri prechádzke po brehu sa zamerajte na vodu a vzdialené elektrické stĺpy. Oblasť okolo jazera bola v roku 2006 vyhlásená za chránenú oblasť pre ochranu divokej prírody a slúži ako oblasť odpočinku pre migrujúce vtáky. Počas jedného z zimných sčítaní bolo zaznamenaných viac ako 25 000 jedincov 13 druhov vodných vtákov. Na elektrických stĺpoch sú tiež známe hniezda bocianov, ktoré sú súčasťou typickej krajiny. Ďalekohľad vám umožní zažiť toto miesto úplne iným spôsobom; nespoliehajte sa na zoom v telefóne, najlepšie je pozorovať vtáky z diaľky, aby ste ich nevyplašili. Hladina vody sa výrazne mení v závislosti od ročného obdobia a sucha. Počas výstavby priehrady v roku 1955 bolo objavené staré rímske mesto s názvom Augusta, ktoré bolo čiastočne vykopané a následne sa dostalo pod hladinu jazera. Hovorí sa, že keď je hladina vody veľmi nízka, je možné vidieť niektoré pozostatky tohto mesta, ale neberte to ako cieľ, skôr ako šťastnú náhodu. Pre fotografovanie sú najlepšie skoré ráno, keď voda odráža svetlo, alebo neskoré popoludnie, keď sú vrcholy na druhej strane jazera osvetlené mäkkým svetlom. Pri brehu môže byť málo tieňa, preto si nezab

Most Varda sa nachádza približne sedemdesiatpäť kilometrov od mesta, v obci Hacıkırı, patriacej okresu Karaisalı. Miestni obyvatelia ho nazývajú "Koca Köprü" (Veľký most). K mostu sa dostanete po ceste vedúcej do Karaisalı; podľa Wikipédie je vzdialenosť z Adany po ceste cez Karaisalı približne šesťdesiatštyri kilometrov. Posledná časť cesty je užšia a má zákruty, preto buďte opatrní. Zaparkujte auto na rovnej ploche pri úvoze a pozrite sa na most z miesta, odkiaľ uvidíte jeho celú dĺžku. Most je dlhý približne 172 metrov a jeho stredný pilier je vysoký 99 metrov; niektoré zdroje uvádzajú výšku 98 metrov. Prvá vec, na ktorú si všímajte, je, že most nie je rovný, ale má oblúk, ktorý vytvára približne 1200 metrový polomer. Pozrite si tri veľké oblúky na štyroch hlavných pilieroch a dva menšie oblúky po stranách. Podľa anglickej Wikipédie je táto konštrukcia viaduktom, ktorý sa skladá z jedenásť oblúkových prvkov. Most bol postavený ako súčasť železnice, ktorá mala spájať Istanbul s Bagdadom a Hijazom, a predstavoval jednu z najťažších prekážok v pohorí Taurus. Dátumy výstavby sa v rôznych zdrojoch líšia: Inventár kultúrneho dedičstva uvádza, že výstavba začala v roku 1905, zatiaľ čo Ministerstvo kultúry a turistiky uvádza začiatok v roku 1907, pričom oba zdroje uvádzajú dokončenie v roku 1912. Podľa stránky ministerstva počas päťročnej výstavby zahynulo 21 pracovníkov a jeden nemecký inžinier; pri pohľade na most si pripomeňte túto obetu, čo je jedným z najtichších momentov návštevy. Inventár kultúrneho dedičstva uvádza, že most umožnil odstaviť starú trať tvaru "U", ktorá bola pre vlaky nebezpečná. Rieka, ktorá tečie na dne údolia, sa nazýva Çakıt Çayı; táto rieka o niečo vyššie vytvára kaňon Kapıkaya, ktorý je od mostu vzdialený približne dva kilometre. Ak máte čas, môžete sa prejsť k začiatku upravenej turistickej trasy a pozrieť sa na vápencové steny kaňonu. Most je tiež známy tým, že bol použitý v úvodnej scéne filmu "Skyfall" zo série James Bond. Najlepšie miesto pre fotografovanie je okraj údolia, odkiaľ je viditeľný celý most s oblúkmi; popoludní slnko padá na kamenné pilóny. Ak prejde vlak, okamžite si uvedomíte rozsah mostu, ale nemeníte preto svoj plán. Trasa sa dnes stále používa, preto rozhodne nevstupujte na most, na koľaje ani do tunelov. Okraje údolia sú

Do dediny Belemedik sa nachádza na ceste prichádzajúcej zo severu, z mesta Pozantı. Podľa anglickej Wikipédie je to jediná cesta, ako sa sem dostať. Zdroje uvádzajú, že vzdialenosť od centra mesta Pozantı je medzi deviatimi a dvanástimi kilometrami. Obec leží v pohorí Toros, na západnom brehu rieky Çakıt, vo výške približne sedemsto metrov nad morom. Keď vystúpite z auta, prvou vecou, ktorú si všimnete, je vzduch; je výrazne chladnejší a vlhší ako na nížinách, ktoré ste ráno opustili. V tejto poslednej zastávke máte dva a pol hodiny a najlepšie je ich využiť na pomalú prechádzku údolím. Prechádzku začnite pri železničnej stanici. Belemedik bol v roku 1907 centrom výstavby železnice do Bagdadu spoločnosťou Philipp Holzmann a stanica je dedičstvom tej doby. Podľa anglickej Wikipédie, v tábore, ktorý bol zriadený pre pracovníkov a technický personál, boli zariadenia ako nemocnica, škola a kino. Dnes viditeľné kamenné ruiny a vchody tunelov sú pozostatkami tej doby. Tunely Toros sú najčastejšie umiestnené medzi mestami Hacıkırı a Belemedik, čo znamená, že táto oblasť je súčasťou tej istej náročnej trasy, ktorou vedie aj úsek Varda, ktorý ste videli ráno. Tu si tiež pripomeňte príbeh o názve dediny: hovorí sa, že názov "Belemedik" pochádza z nemeckej verzie vety "ich konnte sich nicht einigen" (nemohli sa dohodnúť), ktorú povedali pracovníci, keď sa protistrany pri kopaní tunelov nedokázali dohodnúť. Je to ľudová rozprávka, ktorú zdroje takto uvádzajú. Je známe, že v Belemediku sú pochovaní 41 nemeckých pracovníkov, ktorí počas výstavby zomreli z prírodných príčin. Po opustení stanice prejdite pozdĺž rieky Çakıt a obdivujte platanové stromy. Podľa informácií od TRT Haber, niektoré z týchto platánov v údolí rastú už viac ako dvesto rokov. Na jeseň sa listy menia na žlté a červené farby, čo je obľúbená doba pre fotografov a turistov. Domčeky z kameňa a dreva, ktoré sú súčasťou krajiny, si môžete pozrieť z diaľky, pretože sú súčasťou súkromného pozemku. Obecná turistická brožúra uvádza, že v tejto oblasti boli otvorené bungalovy, kempingy a parkoviská pre karavany, ak chcete tu stráviť noc, zistite aktuálny stav u prevádzkovateľa. Počas prechádzky sa držte ďalej od železničnej trate; vnútro tunelov nie je určené na turistiku. Na chodníkoch môžu byť klzké kamene, preto si obujte uzavretú a pevnú obuv. Rešpektujte divokú