Deň v Afyonkarahisare: Od Kara Kaya k Kocatepe.

Začnite v novom múzeu, ktorý sa nachádza na západe mesta, pri ceste İzmir. Oddelenie kultúry a turistiky uvádza adresu múzea ako Dörtyol Mahallesi, Turgut Özal Bulvarı; do múzea sa dá dostať autom alebo mestskou autobusom z centra mesta. Múzeum je zatvorené v pondelok, preto si pred návštevou overte otváracie hodiny na oficiálnej stránke. História tohto zariadenia je staršia ako samotná budova, preto si to zapamätajte. V prvých rokoch republiky boli artefakty zbierané organizáciou Asar-ı Atika Muhipleri Cemiyeti v roku 1931 presunuté do oficiálneho múzejného depozita a v roku 1933 vzniklo múzejné riaditeľstvo. Kolekcia bola vystavovaná až do roku 1970 v Taş Medrese, potom v druhej budove a v roku 2023 bola presunutá do súčasnej budovy. Vnútorná expozícia postupuje chronologicky v piatich poschodiach, preto je najlepšie začať prehliadku v suteréne a postupovať nahor. V prvých poschodiach sa zamerajte na keramiku z neolitickej a bronzovej doby. Jednou z vystavených artefaktov, ktorú portál Kultury zdôrazňuje, je červená nádoba z doby skorého bronzu, zdobená reliéfom hlavy, a patrí medzi vzácne rituálne nádoby. Do tejto kolekcie patria aj nálezy z doby staršej bronzovej a hetitskej doby, ktoré boli objavené britskou archeologičkou Winifred Lamb v roku 1935-1937 na lokalite Kusura Höyük v Sandıklı. V nasledujúcich poschodiach sa zamerajte na obdobia hetitskej, frýgskej, lýdijskej a perzskej kultúry; tu sa zoznámite s prvými obyvateľmi skalnej formácie, ktorú neskôr využili na stavbu hradu. Najzaujímavejšou časťou múzea je drevená hrobka z Tatarlı Tümülüsü v Dinar. Niektoré trámy zdobené figúrami s farebnými ornamentami boli po ilegálnom výkope v roku 1969 odcudzené a v roku 2004 boli vrátené do Turecka a zreštaurované. Táto miestnosť, ktorá spája prvky frýgskej a perzskej kultúry, bola v roku 2023 zrekonštruovaná a umiestnená v špeciálnej časti novej budovy. V rímskom poschodi hľadajte skupinu sôch, ktorá bola v roku 1964 náhodne objavená počas výstavby cesty v lokalite Kovalık v dedine Çavdarlı. Táto skupina pozostáva z 71 artefaktov, datuje sa do konca 2. storočia nášho letopočtu a portál Kultury ju označuje ako jediný takýto príklad na svete. Prejdite sa aj okolo pohrebnej dosky z bieleho mramoru, ktorá bola nájdená počas výkopov základ Zdroj: Kultúrny portál, Múzeum v Afyonkarahisare.

K hradu sa dostanete pešo z centra mesta, prechádzajúc medzi starými domami v Afyonkarahisare. Obecná správa uvádza, že cesta je krátka a dobre značená. Pred začatím stúpania sa na chvíľu zastavte pri úpätí skaly a pozrite sa nahor. Podľa portálu Kultúra je to prírodná skalná formácia, ktorá vznikla vulkanickou činnosťou, má výšku 226 metrov a jej tmavá farba dala meno mestu. Podľa encyklopédie TDV bolo mesto založené pri úpätí tohto strmého kopca, v nadmorskej výške približne 1010 metrov. Schody sú zrekonštruované, ale sú dlhé a strmé; neponáhľajte sa a odpočívajte na rovinách. V lete sa vyhýbajte stúpaniu v najhorúcejších hodinách a vezmite si so sebou vodu. Počas výstupu premýšľajte o tom, koľko rôznych mien má táto skala. V období vlády hetitského vládcu II. Muršilia, okolo roku 1350 pred naším letopočtom, bolo toto miesto opevnenou oblasťou s názvom Hapanuva, čo znamená "Vysoký vrch". V období Rímskej a Byzantskej ríše bola skala obkolesená múrmi a získala vzhľad hradu, a podľa Wikipedie bola známa pod názvom Akroenos. Keď dosiahnete vrchol, prejdite sa po rovine a hľadajte cisterny. Zdroje uvádzajú, že na vrchole sa nachádzajú štyri veľké cisterny a že sa tu nachádzajú aj stopy po kultúre Frýgov. Tieto stopy po Frýgoch sú dobrým východiskom pre tých, ktorí plánujú v nasledujúci deň navštíviť skalné monumenty v İhsaniye. Múry hradu boli v roku 1235 opravené sultánom Selčukov, Alaaddin Keykubatom, jeho hradným architektom, Mimar Bedrettin Gevhertašom; k hradu bol pridaný malý mešita a palác. Podľa Evliyä Čelebiho, aj v jeho dobe stála v hrade ruina tejto selčukskej mešity. V roku 1573, na príkaz osmanského sultána II. Selima, Mahmud Bey opravil veže, cisterny a vežu. V období Osmanskej ríše hrad slúžil ako miesto ochrany pokladu a majetku obyvateľov, ale aj ako väznica, a po období Tanzimat tento význam stratil. Teraz sa prejdite k okraju a obdivujte výhľad na mesto zo všetkých strán, pretože to je skutočný dar hradu. Podľa TDV sa osídlenie nachádzalo vnútri hradu až do polovice 12. storočia, v 13. storočí sa presunulo mimo hradu a na juhozápadné svahy. V 15. a 16. storočí vznikali nové štvrte na juhu a východe hradu, a v 17. storočí sa mesto rozširovalo smerom na vých

Múzeum Víťazstva sa nachádza v centre mesta, oproti parku Anıtpark, na ulici Milli Birlik Caddesi, vedľa budovy vládneho úradu. Pred vstupom do budovy sa pozrite na jej fasádu z chodníka, pretože samotná budova je tiež dokumentom. Budova bola postavená v rokoch 1913-1914 starostom Esbabzade Hüseyin Tevfik Efendi ako mestská budova, spolu s budovou vládneho úradu. Zdroje uvádzajú, že jej výstavbu realizovali arménski majstri. Dvojposchodová budova má tri vchody na východe, západe a juhu. Všimnite si, že okná v prízemí sú nízke, zatiaľ čo okná v poschodí majú oblúkové vrcholy. Okraje okien a rohy sú vyrobené z vyrezaného kameňa, ktorý dodáva fasáde jednoduchý, ale štýlový vzhľad. Táto mestská budova bola po oslobodení mesta 27. augusta 1922 využívaná ako veliteľstvo západného frontu. Tu pracovali hlavný veliteľ Mustafa Kemal Paşa, veliteľ západného frontu İsmet Paşa, náčelník generálneho štábu Fevzi Paşa a riaditeľ oddelenia operácií západného frontu Tevfik Bıyıklıoğlu. Plány bitky o hlavné veliteľstvo boli vypracované v týchto miestnostiach. Po výstavbe novej mestskej budovy v roku 1935 bola táto budova opustená a po mnoho rokov bola využívaná na rôzne účely. V roku 1985 bola prevzatá organizáciou Historického národného parku hlavného veliteľstva a premenovaná na Múzeum Víťazstva. Vnútri si najprv venujte čas fotografiam, topografickým mapám a vývesným tabuľám. V vitrínach sa nachádzajú aj bežné predmety používané počas vojny, ako sú zbrane, ostnatý drôt a konzervy; práve tieto obyčajné predmety najlepšie rozprávajú o živote na fronte. Portál kultúry uvádza, že v múzeu sa nachádza 213 exponátov. Medzi nimi je aj strihacie nožnice, ktoré boli špeciálne vyrobené na otvorenie Pamätníka Víťazstva, pokúste sa ich nájsť. Miestnosti, v ktorých bývaly velitelia, boli zrekonštruované a v roku 1995 boli otvorené pre verejnosť; zastavte sa pri prahoch a pozrite sa, ako sú miestnosti usporiadané. Zdroje sa líšia v popise usporiadania poschodí: Portál kultúry uvádza osem miestností v hornom poschodí, zatiaľ čo Ministerstvo kultúry a turistiky uvádza deväť miestností, môžete si ich sami spočítať počas prehliadky. Po opustení múzea prejdite oproti parku Anıtpark. Pamätník Víťazstva, ktorý vytvoril rakúsky sochár Krippel, bol otvorený v roku 1936 a zobrazuje turecké víťazstvo prostredníctvom

Kocatepe sa nachádza v obci Büyükkalecik, približne 22 kilometrov od centra mesta Afyonkarahisar. Podľa Ministerstva kultúry a cestovného ruchu sa na tento vrchol dostanete tak, že pokračujete po ceste, ktorá vedie z obce, a vystupujete približne 8 kilometrov vyššie. Cesta je asfaltová, ale podľa vyhlášky guvernéra je v zimnom období kvôli silným snežniciam uzavretá; ak plánujete návštevu na konci zimy, informujte sa vopred o aktuálnom stave. Po zaparkovaní auta sa neodporúča hneď bežať k pamiatke, ale najskôr sa pozrite okolo seba. Tento vrchol, ktorý sa nachádza vo výške 1874 metrov, podľa vyhlášky guvernéra ponúka výhľad na údolia Afyonkarahisar a Sinanpaşa. Najlepší spôsob, ako pochopiť, prečo velitelia zvolili toto miesto, je vychutnať si túto panorámu. Mustafa Kemal Paša a jeho spoločníci dorazili na Kocatepe 25. augusta 1922 večer a Veľká ofenzíva bola zahájená 26. augusta ráno, pri svitaní, práve odtiaľto. Prvá fáza ofenzívy bola riadená z veliteľstva, ktoré tu bolo postavené, a z dnešnej opevňovacej štruktúry. Najvyšší veliteľ opustil Kocatepe 27. augusta 1922 okolo poludnia; v ten istý deň bolo mesto oslobodené. Choďte k opevňovacej štruktúre a pozrite sa na terén pred sebou; tu môžete pocítiť rozsiahlosť frontu, ktorý bol tu vedený. Potom prejdite k pamätnej tabule, ktorá bola postavená v roku 1953. Táto pamätná tabuľa, postavená z tešaného kameňa Ministerstvom obrany, má mramorovú tabuľu s reliéfmi; priblížte sa a pozorne si ich prezrite. Najvýraznejšou súčasťou vrcholu je dnes pamätník Atatürka, ktorý bol otvorený v roku 1993 v rámci rozsiahlej úpravy terénu Ministerstvom kultúry. Socha, odliata z bronzu, váži približne 4 tony a spolu so základňou dosahuje výšku 7,5 metra. Obchádzajte pamätník; zistíte, že socha a opevňovacia štruktúra smerujú do rovnakého údolia. Obec pripomína, že štyri dni po začatí ofenzívy, 30. augusta, bola v Dumlupınar dosiahnutá rozhodujúca víťazstvo. Kocatepe sa nachádza v centre historického národného parku Najvyššieho veliteľa, ktorý bol vyhlásený 31. augusta 1981; väčšina parku sa nachádza v oblasti Dumlupınar. Každoročne sa tu, počas Týždňa víťazstva (26.-30. august), 26. augusta, koná prvá slávnosť. Podľa vyhlášky gu