Afyonkarahisar Kalesi

Hrad Afyonkarahisar sa nachádza na vrchole čierneho skalného útvaru, ktorý dal mestu jeho meno, a z akejkoľvek časti mesta je jeho silueta dominantná. Tento vulkanický skalný útvar sa vzďaľuje od okolitej nížiny približne 226 metrov. Kultúrny portál ho opisuje ako prírodnú skalu, ktorá vyrastá z medzi starých domov v Afyonkarahisare. Tmavá farba skaly a pevnosť na jej vrchole sú zdrojom názvu Karahisar. História hradu sa datuje až do obdobia Hetitov. Podľa provinčného úradu pre kultúru a turizmus bol tento skalný útvar v období okolo roku 1350 pred naším letopočtom využívaný ako opevnené postavenie počas kampane kráľa Muršilia II. z Hetitskej ríše proti Arzave a nazýval sa Hapanuva. Podľa zdrojov toto meno znamená "vysoký vrch". Na vrchole sa nachádzajú stopy kultúry Frýgov, ktorí v Anatólii žili medzi rokmi 1200 a 700 pred naším letopočtom. Tie isté zdroje uvádzajú, že tu sú rozsiahle skalné výrezy a štyri veľké cisterny. V období Rímskej a Byzantskej ríše boli na skalu postavené hradby a vrchol získal vzhľad, ktorý má dnes. V byzantskej dobe sa toto miesto nazývalo Akroinon. Encyklopédia islamu uvádza, že sa predpokladá, že hrad Akroinon v byzantských zdrojoch sa nachádza práve na tomto skalnom útvare. Podľa anglickej Wikipédie sa v roku 740 neďaleko hradu odohrala rozsiahla bitka medzi byzantskou armádou a silami Umayyovcov. V ľudových rozprávaniach sa hovorí, že Seyyid Battal Gazi, ktorého meno pretrváva dodnes, v tejto bitke zahynul pri hrade. Z nápisu na blízkej moste Altıgöz vyplýva, že mesto sa začiatkom 13. storočia dostalo do tureckých rúk. V období Selčukovcov hrad získal význam ako miesto, kde sa nachádzala štátna pokladnica. Za vlády sultána Alaedina Keykubada I. bol architekt Bedreddin Gevhertaš, ktorý bol dozorcom hradu, v roku 1235 poverený opravou hradieb. V tej istej dobe bol vnútri hradu postavený malý mešita a palác. Podľa tureckej Wikipédie sa hradu hovorilo aj Hisar-ı Devlet, pretože tu boli uložené poklady. Názov selčukovského ministra Sahip Ata Fahreddin Aliho viedol k tomu, že mesto sa začalo nazývať Karahisar-ı Sahip. V období Osmanskej ríše dal v roku 1573 sultán Selim II. nariadiť opravu bastiónov, cistern a veží. Evlia Čelebi v 17. storočí písal, že v hrade bolo približne dvadsať strážcov a väznica, v V lete, počas najhorúcejších hodín, na úpätí skaly nie je žiadny tieň; preto je lepšie vyjsť skoro ráno alebo neskoro popoludní, keď je chladnejšie a svetlo je príjemnejšie. Pri prechádzke medzi pozostatkami hradobných múrov si všímajte cisterny vytesané do skaly a základy starých budov. Z vrcholu sa naskytá výhľad na mesto rozprestierajúce sa v údolí, s kupolami a minaretmi, a na vzdialené kopce, ktoré sa tiahnu až k úpätiu pohoria Frig. Na vrchole môže fúkať silný vietor, preto buďte opatrní, najmä ak idete s deťmi, a vyhýbajte sa okrajom bez zábradlia. Aktuálne informácie o podmienkach návštevy a prípadných uzávierkach pre údržbu získate v miestnom oddelení kultúry a turistiky alebo na obecnom úrade. Po zostupe je najlepší spôsob, ako spoznať hrad, prejsť sa starými uličkami, ktoré sa nachádzajú pri jeho úpätí. K Múzeu Víťazstva a k parku s pamätníkom sa dá dostať krátkou prechádzkou.