Topkapi Palác – „Usmievajúci sa Iftar“

Rozprávač:
“Na Topkapi paláci sa hovorilo, že sa na ramadánske noci pripravuje tajný stôl. K tomuto stolu sa mohli priblížiť iba tí, ktorí nemali pýchu v srdci.”

Rozprávač:
“Jednu noc, keď v palácovej kuchyni pracoval učeň Hasan, počul o tomto stole a zaujalo ho to. ‘Aj ja chcem vidieť ten stôl’ povedal.”

Rozprávač:
“Keď Hasan prechádzal dvorom paláca, videl, že sa chudák trasie od zimy, a zložil svoju bundu a dal mu ju. Potom rozdelil posledný kus chleba medzi vtáky.”

Rozprávač:
“Práve v tom okamihu sa osvetlil temný kút záhrady. Vnútri bol obrovský stôl… ale jedlo pozostávalo len z taniera datlí, trochu polievky a chleba.”

Hasan (prekvapene):
“Toto je ten tajný stôl?”

Múdry hlas (hlboko):
“Áno, synu. Pretože stôl sa obohacuje nie jedlom… ale úmyslami.”

Rozprávač:
“Od toho dňa Hasan pochopil, že dobro rastie nie z paláca, ale z srdca.”