Jeden deň v Eyüpsultane, na okraji Zlatého rohu.

Na samom konci Zlatého rohu, mimo hradobné múry, sa nachádza Eyüp, jedna z najstarších osmanských štvrtí Istanbulu. Podľa Islamskej encyklopédie TDV, bola to prvá osada, ktorá vznikla mimo hradieb po dobytí. Väčšina návštevníkov sem prichádza len pozrieť sa na mešitu alebo si vychutnať výhľad z kopca, no táto štvrť má viac ponúknuť: malý, ale pôvabný komplex postavený Sinanom, historické cintoríny rozprestierajúce sa po svahoch, staré prístavisko pri Zlatom rohu a tradícia hračkárstva, ktorá po celé storočia tešila deti. Táto prehliadka vás prevedie Eyüp Sultan od mešity až na vrchol kopca, čo predstavuje náročnú celodennú túru.

Najpríjemnejším spôsobom, ako sa dostať do Eyüpu, je trajekt po Zlatom rohu. Podľa spoločnosti Şehir Hatları bola prístavisko Eyüp najvnútornejšie prístavisko na linke Zlatého rohu, ak nepripočítame zastávku Kağıthane. Prístavisko postavené na drevených pilótikoch bolo v roku 1989 zrekonštruované v rámci projektu revitalizácie Zlatého rohu, pričom získalo jednopodlažnú drevenú fasádu. Kvôli zasypávaniu Zlatého rohu bolo dočasne uzavreté v roku 1991, ale po vyčistení dna bolo opätovne otvorené 2. novembra 1998. Časy odchodov trajektov si môžete overiť na webovej stránke Şehir Hatları. Ak sa chcete dostať tam cestou po zemi, môžete vystúpiť na stanici Eyüpsultan lanovky na trati Eminönü-Alibeyköy. Podľa Wikipedie sa na tomto mieste stretávajú trate električky, lanovky, autobusy a trajekty.

Názov a vznik štvrte:

Podľa Islamskej encyklopédie TDV, v byzantskej dobe bolo toto pobrežie nepatrným osídlením mimo hradieb, kde sa nachádzali cintoríny. Po dobytí štvrť získala svoje meno od Ebu Eyyub el-Ensariho, ktorý bol nosičom zástavy proroka. Podľa encyklopédie sa Ebu Eyyub el-Ensari zúčastnil obliehania v roku 669, počas ktorého ochorel a zomrel. Podľa jeho želania bol pochovaný v najvzdialenejšom bode, kam mohla armáda dosiahnuť. Hneď po dobytí bol nad jeho hrobom postavený mauzoleum, vedľa neho mešita a medresa. Podľa Wikipedie bol tento komplex postavený v roku 1458 za vlády II. Mehmeda. Encylklopédia uvádza, že Fatih Sultan Mehmed presídlil časť obyvateľov z oblasti Bursa do tejto oblasti a podporoval osídľovanie prostredníctvom nadácií. Historik Tursun Bey píše, že okolo komplexu ľudia stavali domy a vily, Pri vstupe do nádvoria, venujte pozornosť plánu. Podľa Wikipédie, rozsiahle vonkajšie nádvorie nepravidelného tvaru vedie k obdĺžnikovému vnútornému nádvoriu. Vystupujúca, uzavretá chodba, ktorá sa tiahne pozdĺž južného okraje vonkajšieho nádvoria, bola pôvodne súkromným vstupom sultána do mešity. Vnútorné nádvorie vedie na jednej strane k mešite a na druhej strane k hrobke Ebu Eyyuba el-Ensariho. Encyklopédia Tureckej republiky (TDV) uvádza, že sultáni získavali legitimitu korunovačnými obradmi a po týchto obradoch navštevovali hrobky svojich predkov, pričom začínali s hrobkou Júp. Preto mala mešita pre osmanskú dynastiu osobitný význam. Dnes je mešita každý deň intenzívne navštevovaná; podľa TDV sú návštevy najčastejšie počas ramadanu, sviatkov a iných náboženských dní. Vyberte si čas modlitby, vstúpte oblečení tak, aby vám odev zakrýval ramená a kolená, ženy by mali mať zakrytú hlavu, zujte si topánky pri vstupe a vnútri buďte tichí. Rovnakú pozornosť venujte vstupu do hrobky; toto je najcitlivejšia oblasť v okolí. Malý komplex Sinana na svahu

Na juhu námestia Júp, pri vstupe do štvrte, sa nachádza komplex Zal Mahmuda Pašu. Podľa Encyklopédie Tureckej republiky (TDV) bol tento komplex postavený veľkorydom viziera Zal Mahmuda Pašu a jeho manželky, dcéry sultána II. Selima, Šah Sultan, architektom bol Mimar Sinan. Predpokladá sa, že výstavba mešity bola dokončená v roku 1580 a výstavba medres (náboženských škôl) pokračovala až do roku 1582. Komplex je postavený na svahovitom teréne v dvoch úrovniach: mešita a jedna z medres sú v hornej úrovni, zatiaľ čo hrobka, ďalšia medresa a fontána sú v spodnej úrovni. Encyklopédia zdôrazňuje, že Sinan tu zvolil iný prístup. Pri vstupe do Júp, na okraji svahu pri Zálive, bol komplex navrhnutý ako kubický objekt, aby bol hneď viditeľný. Steny, postavené z premenlivých vrstiev kameňa a tehál, dodávajú fasáde dynamiku. Vnútri je oblasť okolo mihrabu (modlitebného priestoru) pokrytá dlaždicami z Izniku z tej doby a podľa encyklopédie je kvalita vzorov a technika týchto dlaždíc veľmi vysoká. Významný je aj kamenný púlp, ktorý chválil Evlia Čelebi. Po zemetrasení v roku 1894 boli zničené minaret a niektoré klenby mešity; komplex bol po rekonštrukcii, ktorá začala v roku 1955, Majstri vyrábali hračky v dielni za obchodom a predávali ich v predajni. Suroviny pochádzali z odpadov z okolia: drevené časti z oblasti Tahtakale, plechové zvyšky od výrobcov kachlí, kožu a čreva z masokombinátu v Sütlüce, a tiež hlinu prinesenú potokmi Kağıthane a Alibeyköy. Používali sa prírodné farbivá a žltý lesk na dosiahnutie živých farieb, ako sú červená, modrá, zelená a biela. Z tohto trhu pochádzali drevené točene, hrkajúce hračky, píšťalky, darbuky a bubny, kolotoče, figúrky, drevené autíčka a schránky, kolísky, drevené meče a činelky. Trh dnes neexistuje. Podľa toho istého zdroja, výrobcovia hračiek v Eyüp v 19. storočí nemohli konkurovať obchodom s hračkami v oblasti Pera a s otvorením ulice Eyüp Bulvarı v roku 1957, trh s hračkami zanikol. Zostalo 28 kusov hračiek z Eyüp, ktoré sú uložené v zbierkach Istanbulského veľkomesta, ale nie sú vystavené. Táto tradícia bola v roku 2021 zaradená do Národného inventára nehmotného kultúrneho dedičstva Turecka. Keď kráčate od prístavu k mešite, stojí za to si spomenúť, že toto miesto kedysi bolo plné obchodov s hračkami, čo dodáva vašej prechádzke nový význam. TDV tiež uvádza, že každú piatok sa na trhu s hračkami konal trh s kvetinami a že Evliya Çelebi chválil jogurt a smotanu z Eyüp.

Za mešitou sa nachádza kopec Pierre Loti, ktorý sa rozprestiera nad rozsiahlymi cintorínmi. Encyklopédia islamu TDV popisuje cintoríny v Eyüp ako jeden z najväčších nekrópov v islamskom svete; štvrť sa takmer stala múzeom architektúry vďaka hrobkám, malým cintorínom a otvoreným hrobkám. Na kopec sa môžete dostať pešo cez cintorín alebo lanovkou. Podľa Wikipedie, lanovka medzi Eyüp a kopcom Pierre Loti bola uvedená do prevádzky 1. novembra 2005; trasa dlhá 420 metrov prekonáva výškový rozdiel 53 metrov za menej ako tri minúty. Názov kopca pochádza od francúzskeho spisovateľa Pierra Lotiho. Podľa Wikipedie, spisovateľ Julien Viaud, ktorý sa v roku 1876 presťahoval do Istanbulu, často navštevoval kaviareň na tomto kopci. TDV uvádza, že táto kaviareň, ktorá sa nachádza na mieste s výhľadom na Zlatý roh, nad údolím Karyağdı a odkiaľ je viditeľný celý Zlatý roh, Istanbul a Galata, bola v 18 Navštívte námestie, potom sa prejdite okolo mešity Eyüp Sultan a jej nádvoria. Potom sa vyvzdvihnite lanovkou alebo pešo po svahu cintorína k kopcu Pierre Loti, kde si môžete vychutnať výhľad, a potom sa vráťte lanovkou. Deň môžete zakončiť pri pobreží, v okolí prístavu; na ceste späť môžete použiť loď alebo električku. Ak chcete vidieť všetko, vyžaduje si to aspoň pol dňa, ale pre tých, ktorí sa chcú pozrieť bez spěchu, je lepšie si vyhradiť celý deň. Obdobie a čas

V piatkové modlitebné časy, počas ramadánu a sviatkov býva mešita a námestie veľmi preplnené; pre pokojnejšiu návštevu si vyberte ráno počas týždňa. Ak vystupíte na kopiec Pierre Loti neskoro popoludní, uvidíte večernú hru svetla na Zlatom rohu. Cesta po svahu cintorína môže byť v lete horúca a v daždi klzká; v takýchto prípadoch je lanovka dobrou voľbou. Praktické poznámky

• Mešitu a mauzóleum navštívte mimo modlitebných čias, v primeranom oblečení a v tichosti.
• Pri prechádzke cintorínom sa držte chodníkov, nestúpajte na hroby a nesadajte na ne.
• Časy jazdy lanovkou a loďou si overte na oficiálnych stránkach.
• Ulice v tejto štvrti sú v rušné dni veľmi preplnené; dávajte pozor na svoje cennosti. Zdroje

• TDV Islamská encyklopédia, článok "Eyüp", https://islamansiklopedisi.org.tr/eyup
• TDV Islamská encyklopédia, článok "Zal Mahmud Paşa Külliyesi", https://islamansiklopedisi.org.tr/zal-mahmud-pasa-kulliyesi
• Şehir Hatları, prístav Eyüpsultan, https://sehirhatlari.istanbul/tr/iskeleler/eyupsultan-36
• Wikipédia, mešita Eyüp Sultan, https://tr.wikipedia.org/wiki/Eyüp_Sultan_Camii
• Wikipédia, hračky z Eyüp, https://tr.wikipedia.org/wiki/Eyüp_oyuncakçılığı
• Wikipédia, kopiec Pierre Loti, https://tr.wikipedia.org/wiki/Pierre_Loti_Tepesi
• Wikipédia, TF2 (Istanbulská lanovka), https://tr.wikipedia.org/wiki/TF2_(İstanbul_Teleferiği)
• Wikipédia, prestupná stanica Eyüpsultan, https://tr.wikipedia.org/wiki/Eyüpsultan_Aktarma_Merkezi