Západná časť Bursy: od múzeí po kúpele Çekirge.

Začnite v záhrade komplexu, na strane ulice II. Murada, a potom sa obráťte smerom na juhozápad, kde sa nachádza mauzóleum II. Murada. Podľa Islamskej encyklopédie (TDV) bolo mauzóleum postavené v roku 1451; Bursa Alan Başkanlığı ho označuje ako posledného osmanského sultána, ktorý bol pochovaný v Burse, menom II. Murad. Predtým, ako dorazíte k vchodu, zdvihnite hlavu, pretože drevený ornament nad vchodom, ktorý je bohatý na ornamenty, je dielkom, ktoré je v encyklopédii tiež chválené. Vo vnútri sa nachádzajú dve štvorcové priestory, jeden v druhom. Vonkajší priestor má rozmery 13,45 metra, vnútorný 6,90 metra a medzi nimi je priestor šírky 3,25 metra. Klenba strednej časti spočíva na štyroch stĺpoch a štyroch pilónoch, ktoré boli pravdepodobne prevzaté z iných stavieb. Stred klenby je úmyselne ponechaný otvorený, pretože sultán vo svojej zlatej zmluve vyjadril želanie, aby na jeho hrob dopadalo priame slnečné svetlo, mesiac a dážď. Jeho telo bolo pochované priamo do zeme, nie do rakvy, a Bursa Alan Başkanlığı to interpretuje ako prejav vládcu, ktorý nemal rád okázalosť. V bočnej časti sú pochovaní ďalšie členovia dynastie, vrátane Şehzade Alaeddin; zdroje sa mierne líšia v zozname osôb, ktoré sú tu pochované. Po opustení mauzólea si vnímajte záhradu ako rodinný strom, pretože tieto stavby, postavené medzi rokmi 1449 a 1573, rozprávajú príbeh jednej dynastie trvajúci viac ako sto rokov. Najstaršia z nich je mauzóleum Hüma Hatun, postavené v roku 1449, a táto šesťuholná stavba, ktorá patrí matke Fatiha Sultana Mehmeda, je podľa encyklopédie pomerne nenápadná. Mauzóleum, ktoré je dnes známe pod menom Cem Sultan, bolo v skutočnosti postavené v roku 1479 pre Şehzade Mustafu, najstaršieho syna Fatiha, ktorý zomrel v roku 1474. Cem Sultan zomrel v roku 1495 v Taliansku a jeho telo bolo v roku 1499 privezené do Bursy a pochované v tomto mauzólee. Ak sa pozriete cez mramorovú konzolu pred vchodom, uvidíte šesťuholné dlaždice v odtieňoch tyrkysovej a námorodu, ktoré pokrývajú steny až po úroveň okien, zlaté ornamenty v rámoch a drevené dvere zdobené technikou kündekari. Rovnakú prácu kündekari môžete nájsť aj na dverách mauzólea Gülşah Hatun, manželky Fatiha, ktoré majú štvorcový pôdorys. Podľa TDV bol o Opýtajte sa pracovníka, ktoré mauzóle sú toho dňa otvorené, a v budovách, ktoré navštívite, buďte tichí a nedotýkajte sa dlaždíc. Po opustení záhrady prejdite k domu na druhej strane; podľa portálu Kultúra je táto stavba zo 17. storočia jedným z najstarších domov, ktoré sa v Burse zachovali. Predpokladá sa, že na mieste tohto domu kedysi stála vila sultána Murada II., a tradícia hovorí, že toto je miesto, kde sa narodil Fatih Sultan Mehmed; úrad pre oblasť Bursa predpokladá, že dom bol postavený v 17. storočí ako sídlo pašu. Dom, ktorý bol v roku 1946 znárodnený, bol v roku 1958 otvorený ako múzeum, v roku 1992 bol uzavretý pre verejnosť a v roku 2005 bol opäť otvorený. V hlavnej miestnosti v hornom poschodí sa pozrite na drevenú skriňu zdobenú ornamentálnymi kvetinovými motívmi, drevený strop s geometrickými vzormi a šesťuholnú výplň stropu. Ak chcete vidieť ďalší príklad civilnej architektúry v Muradiye, prejdite na ulicu Uzunyol, ktorá sa nachádza na juhu ulice Kaplıca Caddesi. Tento dom bol postavený v roku 1836 ako štátna hosťovská vila, neskôr slúžil ako ruské konzulát a v roku 1988 ho kúpil a opravil umelec Hüsnü Züber. Táto budova, ktorá bola dlhé roky otvorená ako "Živé múzeum", bola podľa článku publikovaného v DergiPark v roku 2021 znovu otvorená ako centrum pre mládež po rekonštrukcii, ktorá sa začala v roku 2015. Preto namiesto prehliadky interiéru sa pozrite na jeho drevenú fasádu a atmosféru ulice. Potom, aby ste sa dostali do parku Kültürpark, zídite dole po svahu smerom na sever, k ulici Çekirge Caddesi. Zdroj: TDV Islamic Encyclopedia; Úrad pre oblasť Bursa; Portál Kultúra; Obec Bursa; DergiPark; Wikipédia.

Po zostúpení z Muradiye, vchádzajte do parku Kültürpark, ktorý sa nachádza na ulici Çekirge Caddesi. Podľa portálu Kültür Portalı bol park otvorený v roku 1955 vtedajším primátorom Reşatom Oyalom a predstavuje prvú rozsiahlu zelenú plochu v Burse. Park, ktorý sa rozprestiera na približne 393 000 metrov štvorcových, oficiálne nesie názov Reşat Oyal Kültür Parkı od roku 1999. Hlavným cieľom tejto zastávky je Bursa Archeologické múzeum, ktoré sa nachádza v areáli parku, preto najprv navštívte múzeum a prechádzku parkom si nechajte na neskôr. Múzeum bolo založené v roku 1904 ako pobočka Impériálneho múzea a na stránke Müze Kart ho uvádzajú ako tretie najstaršie múzeum v Turecku. Kolekcia bola v roku 1930 presunutá do Yeşil Medrese a v roku 1972 do dnešnej budovy, ktorá bola postavená podľa návrhu architekta Ertema Yücela. Podľa portálu Kültür Portalı v múzeu nachádza sa približne 25 000 artefaktov, z ktorých sú vystavené asi 2 000. Expozícia je rozdelená do štyroch sekcií a prehliadka jednotlivých sekcií vám umožní získať komplexný prehľad o histórii regiónu Bursa. Prvá sála sa zaoberá obdobím od miocénu po dobu Frígov; tu môžete vidieť pozostatky slonov z náleziska Paşalar, ktoré sa nachádza v oblasti Mustafakemalpaşa, a ženskú kostru nájdenú v lokalite Aktopraklık Höyüğü. V sále s kamennými artefaktami vyniká bronzová socha Apollóna z rímskej doby a bronzová busta Athény medzi mramorovými sochami. Druhá sála chronologicky zobrazuje mince, sklenené výrobky, lampy, kovové predmety, pečate a šperky od archaickej doby po byzantskú dobu. Medzi najvýznamnejšie exponáty múzea patrí helenistická zlatá diadéma zdobená olivovými plodmi, nájdená v Gemlike, a bronzová socha zobrazujúca dieťa s psom, nájdená počas výkopov v Mudany. Posledná sekcia je venovaná artefaktom nájdeným počas záchranných prác v roku 1988 v hrobke Üç Pınar. Tu sú vystavené tri náhrobné stély z obdobia perskej nadvlády a zrekonštruované časti bojového voza datovaného do 6. storočia pred naším letopočtom. Portál Kültür Portalı tiež uvádza, že grécko-perská náhrobná stéla nájdená v dedine Şükraniye, ktorá patrí k mestu Karacabey, je jedným z troch známych exemplárov na svete. Po prehliadke interiéru, vyjdite do záhrady, Ak chcete pokračovať, odbočte na ulicu Çekirge a zamerajte sa na západ, smerom k miestu Çekirge; Múzeum Karagöz sa nachádza na tejto ulici, približne 1,5 kilometra ďalej. Ak vám cesta príde príliš dlhá, môžete sa niekoľko zastávok odviezť autobusom alebo minibusom, ktoré premávajú touto ulicou. Zdroj: Kultúrny portál; Muzeálna karta; Wikipédia.

Pri prechádzaní po ulici Çekirge smerom na západ, venujte pozornosť malému parku po vašej pravej strane, teda na severnej strane ulice, pretože tam sa nachádza pamätník Karagöza a Hacivata. Pred vstupom do múzea si pamätník pozrite; podľa Kultúrneho portálu súčasná keramická výzdoba vychádza z diela sochárky Gönül Akıncı, ktoré bolo dokončené v roku 1982 na základe objednávky obce. Na stránke múzea sa uvádza, že táto oblasť bola v roku 1950 premenená na symbolickú scénu a za ňou sa nachádzali tri reprezentatívne náhrobky. Podľa legendy boli Karagöz a Hacivat, ktorí pracovali pri stavbe mešity za čias sultána Orhana, popravení za to, že svojimi vtipmi odvádzali robotníkov od práce. Táto legenda hovorí, že neskôr kajúci sa sultán požiadal Šejcha Küšteru, aby vytvoril ich portréty a uviedol ich na scéne. Metin And, autor článku o Karagözovi v Encyklopédii islamu, zdôrazňuje, že žiadna z týchto legiend nemá žiadny dokumentárny základ. Preto vnímajte pamätník skôr ako miesto úcty venované divadlu tieňov, a nie ako hrob. Múzeum sa nachádza priamo oproti pamätníku, na druhej strane ulice. Budova je stará elektrická rozvodňa, ktorá bola používaná ako transformátor približne tridsať rokov a po 3. Medzinárodnom festivale Bursa Karagöz v novembri 1995 bola premenená na kultúrne centrum obcou. Budova bola otvorená v júni 1997 pod názvom Karagöz Evi a v roku 2007 bola premenená na múzeum. Celková plocha dvojposchodovej budovy je 1 008 metrov štvorcových a obsahuje dve galérie, koncertnú sálu, dielňu a špecializovanú knižnicu. V prvej galérii uvidíte históriu divadla Karagöz a nástroje používané za scénou. Pri bližšom pohľade na jednotlivé figúrky môžete študovať aj techniku výroby; podľa encyklopédie sú figúrky vyrezávané z kozej kože, spracované tak, aby boli priehľadné, a farbené prírodnými farbivami. Všímajte si aj malé dierky na figúrkach, pretože herci používajú tieto dierky na uchytenie figúrok pomocou tyčiek. Podľa encyklopédie horizontálna tyčka pohybuje figúrkou v jednom smere, zatiaľ čo vertikálna tyčka umožňuje otáčanie do strán. Druhá galéria je venovaná tradičným figúrkam a v zbierke sú diela majstrov ako Tacettin Diker a Orhan Kurt, ako aj figúrky z kolekcie Metina Anda. V galériách sú vystavené aj marionety a karikatúry z novín osmanskej éry. Preskúmajte aj usporiadanie scény; podľa encyklop Kvôli možným zmenám v otváracích hodinách múzea a v programe vystúpení, prosím, skontrolujte aktuálne oznámenia mestského úradu Bursa. Po vystúpení pokračujte peši po ulici Çekirge smerom na západ asi pár sto metrov, kde sa nachádza staré kúpele Çekirge. Zdroj: TDV Islamská encyklopédia; Kultúrny portál; Wikipédia.

Poslednou zastávkou trasy je stará kúpeľňa v Čekirge. Úrad pre pamiatky v Burse ju tiež nazýva "Armutlu". Keďže budova sa dnes stále používa ako kúpeľňa, najbežnejší spôsob, ako si ju prezrieť, je umyť sa; ak si ju chcete iba pozrieť, opýtajte sa pri vstupe, či je to možné. Úrad pre pamiatky uvádza, že kúpeľňa bola postavená za vlády sultána Murada I. ako dvojité kúpeľné zariadenie, ale neexistuje žiadny dokument, ktorý by presne uvádzal dátum jej výstavby. Rôzne zdroje uvádzajú rôzne dátumy medzi rokmi 1371 a 1385; podľa článku Hasana Yılmazyašara v publikácii DergiPark, osmanské kroniky a archívne dokumenty pripisujú výstavbu tejto budovy obdobiu vlády Murada I. Niektoré zdroje uvádzajú, že kúpeľňa bola postavená na pozemku, kde predtým stála byzantská kúpeľňa. Výskumníci diskutujú o tom, či je základom budovy byzantská stavba alebo dielo tureckých architektov a majstrov, a Yılmazyašar sa touto rozporom podrobne zaoberá. Podľa informácií z Wikipedie, majstri sultána Murada I. zachovali pôvodný plán stavby, ktorá pochádzala z 5. alebo 6. storočia, obnovili steny a pridali kupolu. Po vstupe sa najprv dostanete do časti pre prezliekanie, ktorá bola pridaná za vlády sultána Bajezida II.; podľa Discover Islamic Art bola táto časť postavená v roku 1511 a Wikipédia uvádza, že nápis s týmto dátumom je zachovaný. Strecha časti pre prezliekanie sa skladá z dvoch kupôl a dvoch polokupôl, v strede sa nachádza fontánka a priestor je osvetlený množstvom okien. Ten istý zdroj tiež uvádza, že pod časťou pre prezliekanie sa nachádza suterén, ktorý mohol slúžiť na ubytovanie zvierat. Najznámejšou časťou budovy je priestor pod kupolou, ktorá je opretá o osem stĺpov. Podľa Discover Islamic Art sa táto stĺpovitá časť nachádza v tepelnej časti, zatiaľ čo text Úradu pre pamiatky v Burse popisuje túto osemstĺpovú kupolu s okrúhlym oblúkom ako časť chladnej časti. Všimnite si detaily na hlaviciach stĺpov, pretože zdroje uvádzajú, že sú to časti pochádzajúce z byzantskej doby. V tepelnej časti sa nachádza okrúhly bazén s priemerom sedem metrov. Voda prúdi do bazéna postupne, najprv do malej nádrže, potom cez kanálik tvarovaný ako hlava leva, ktorý sa nachádza oproti vstupu. Polkruhovité výklenky v rohoch nahrádzajú klasické osmanské kúpeľné bunky, ktoré sa nachádzali v rohoch. Yılmazyašar Udržujte hlasitosť na nízkej úrovni, pohybujte sa opatrne a nerobte fotografie iných ľudí, ktorí sa kúpajú. Ornamentálne prvky a okraje bazénov sú starobylé, neopierajte sa o ne a neklaďte na ne žiadne predmety. Po ukončení návštevy sa môžete vrátiť do centra mesta autobusmi alebo minibusmi, ktoré premávajú po ulici Çekirge Caddesi. Zdroj: Bursa Oblastné riaditeľstvo; DergiPark; Discover Islamic Art; Wikipédia.