Z železničnej stanice Basmane do Kultúrného parku: Archív, múzeum a výstava.

Začnite na Námestí 9. septembra, ktoré sa nachádza pred stanicou, a pozrite sa na budovu z diaľky. Podľa Wikipedie bola koncesia na železnicu İzmir-Kasaba udelená v roku 1863, výstavba stanice sa začala v roku 1864 a stanica bola uvedená do prevádzky 25. októbra 1866. Ten istý zdroj uvádza, že toto je druhá najstaršia stanica v Turecku, po stanici Alsancak. Stránka Visit İzmir uvádza, že súčasná budova bola postavená v roku 1876 francúzskou spoločnosťou Regie Generale a že jej návrh pochádza od Eiffel. Vzhľadom na rozdiely v údajoch o dátumoch a autorovi, je najlepšie vnímať budovu ako dielo druhej polovice 19. storočia. Pri pohľade na fasádu si všimnete, že je postavená z opracovaného kameňa, má obdĺžnikový pôdorys a je rozdelená do troch častí. Stredná časť je vyššia ako bočné časti, má tri poschodia a je pokrytá valbovou strechou. Nad vchodom sa nachádza štít a vertikálne prvky, ktoré členia fasádu, a tieto prvky sú charakteristické pre neoklasicistický štýl. Dve nízke krídla sa rozprestierajú po stranách a obsahujú čakárne a služby. Námestie je ráno pokojné, takže je najlepšie odfotiť celú fasádu v jednom záhybe v túto dobu. Potom vojdite dnu a prejdite z čakárne na nástupiská. Stanica je dnes stále aktívna; Wikipédia uvádza, že okrem hlavných vlakov smerujúcich do Ankaru, Bandirmy a Konye, odtiaľ odchádzajú aj regionálne vlaky smerom do Ödemišu, Tire, Denizli, Söke, Nazilli a Ušaku. V suteréne sa nachádzajú štyri nástupiská a stanica Basmane linky metra M1, ktorá bola otvorená 22. mája 2000. Budova bola poškodená počas Veľkého požiaru v Izmire v roku 1922 a v období Republiky bola opravená; podľa Wikipedie bola v roku 1984 obnovená spoločnosťou TCDD, v roku 2001 bola vybavená infraštruktúrou pre elektrifikáciu a v roku 2022 sa začala nová rekonštrukcia. Preto môžete nájsť niektoré časti v stave, ktorý naznačuje, že sú v procese obnovy, alebo sú uzavreté; dodržiavajte pokyny zamestnancov a neprechádzajte žlté čiary na nástupiskách. Podľa stránky Visit İzmir je stanica hlavnou budovou rozsiahleho areálu, ktorý štát vyhradil pre železnicu a ktorý zaberá približne dvadsiatich tisíc metrov štvorcových; v tomto areáli sa nachádzajú aj dielne, sklady a administratívne budovy. Skutočnosť, že v prvých rokoch svojej existencie bola táto stanica naj Cesta je rovná a tienistá; na konci bulváru sa nachádza fasáda mestského archívu s piatimi výklenkami, ktorá vás privíta. Zdroj: Wikipédia; Visit İzmir; Wikipédia.

Po príchode na námestie Lozan, zastavte sa pred dvojposchodovou budovou so rozsiahlym nádvorím, ktorá sa nachádza na začiatku ulice Şair Eşref Bulvarı. Podľa vlastnej histórie inštitúcie APİKAM, táto budova bola postavená v rokoch 1930-1932 ako hlavná budova hasičského zboru v Izmire, podľa návrhu mestského architekta Mesuta Özoka, a od roku 1932 až do konca roku 2001 slúžila nepretržite ako hasičský zbor. Päť veľkých výklenkov na prednej strane sú staré garážové brány; vozidlá vychádzali odtiaľ a dnes je garáž s vysokým stropom hlavnou výstavnou sálou múzea. Budova nesie stopy architektúry raného obdobia republiky a jej rekonštrukcia sa začala vo februári 2002. Múzeum bolo otvorené 10. januára 2004 pod názvom Mestskej archív a múzeum Izmir; v rovnakom roku, 15. júna, zomrel primátor Ahmet Piriştina počas výkonu svojej funkcie a inštitúcii bolo udelené jeho meno rozhodnutím obecného zastupiteľstva zo 6. júla 2004. Inštitúcia APİKAM je prezentovaná ako prvý mestský archív a múzeum v Turecku. Vnútri sa nachádzajú dva odlišné svety a stojí za to venovať čas obom. Výstavná sála v prízemí je určená pre dočasné výstavy; APİKAM v tomto priestore, ktorý má 359 metrov štvorcových, organizuje výstavy, ktoré predstavujú mestskú históriu pod jednou témou, a v minulých rokoch boli vystavené témy ako Mesto a Obchod, Mesto a Zdravie, Mesto a Doprava. Výstava pre obdobie 2024-2025 sa nazývala "Spálená vlasť" a zaoberala sa požiarmi v Izmire a západnej Anatólii počas Národnej vojny za nezávislosť; keď tam pôjdete, zistite na recepcii, ktorá výstava je v súčasnosti otvorená. Prečítajte si informačné panely bez spěchu, pretože fotografie a mapy tu zobrazené tiež ukazujú miesto, kde bol založený park Kültürpark, ktorý je ďalšou zastávkou na tejto trase. Skutočným pokladom je archív, ktorý sa nachádza v hornom poschodí. Podľa časopisu İzmir tu nájdete viac ako 1 834 osmanských súdnych zápisníkov, približne 1 440 zväzkov osmanských novín a takmer 8 000 zväzkov publikácií v latinskom písme; v knižnici sa nachádza približne 11 000 kníh, ktoré darovali Piriştina a historik Orhan Koloğlu. Na webovej stránke inštitúcie je kolekcia rozdelená do skupín, ako sú časopisy, písomné dokumenty, vizuálne dokumenty, zápisníky, vzácne diela Pred odchodom si určite overte toto: oficiálna stránka inštitúcie uvádza ako adresu nielen "Şair Eşref Bulvarı 1/A", ale aj "hala číslo 1 v areáli Kültürpark". Preto je možné, že výstava alebo čítacia miestnosť bola dočasne presunutá do tejto haly v areáli parku. V takom prípade sa táto hala nachádza už v mieste vašej ďalšej zastávky, takže váš plán návštevy sa nezmení. Po uplynutí hodiny odídite na bulvár; brána v Lozan je len pár krokov odtiaľ a park Kültürpark začína práve odtiaľ. Zdroj: APİKAM; Obec İzmir; Časopis İzmir; Umenie İzmir; Wikipédia.

Po vstupe do areálu na adrese Ziya Gökalp Bulvarı 36, na chvíľu sa zastavte medzi tehlovými fasádami, pretože toto miesto kedysi slúžilo ako továreň. Podľa Wikipedie, továreň Alsancak Tekel spracovávala tabak od roku 1884 do roku 2004. Ako uvádza agentúra Anadolu, Ministerstvo kultúry a turistiky areál v roku 2022 zrekonštruovalo a dvadsaťtisíc metrov štvorcových priestorov dvanástich budov bolo znovu využitých a 29. apríla 2023 bol areál otvorený pod názvom İzmir Kulturní a umelecký areál. Izmirské múzeum výtvarného umenia a sochárstva sa nachádza v druhej najväčšej budove továrne; postupujte podľa značiek pri vstupe a najskôr navštívte túto budovu. Podľa vlastnej stránky múzea, inštitúcia bola založená 9. septembra 1952 ako galéria v budove Ministerstva vzdelávania v rámci parku Kültürpark, v roku 1973 sa presťahovala do budovy v Konak a tam pôsobila až do roku 2022. Na stránke inštitúcie sa uvádza, že pôvodná budova bola navrhnutá architektom Brunom Tautom. Podľa Wikipedie, budova v Konak bola postavená v blízkosti prístavu Konak, na ulici Atatürk Bulvarı a na pozemku patriacom Ege University. Po zemetrasení 30. októbra 2020 utrpela budova v Konak škody a zbierka sa opäť presťahovala do parku Kültürpark, kde začala fungovať 25. marca 2022 a v apríli 2023 bola otvorená pre verejnosť na svojej súčasnej lokalite. Takže park, ktorým ste práve prešli, je miestom, kde múzeum vzniklo a kam sa po zemetrasení presťahovalo; trasa teda sleduje túto históriu. Vnútri, ako uvádza agentúra Anadolu, sa nachádzajú štyri hlavné galérie a dve výstavné sály a vystavuje sa približne štyristo diel; ďalšia správa agentúry Anadolu z roku 2025 uvádza počet na tristo päťdesiat, takže počet vystavených diel sa v priebehu času mení. Zbierka zahŕňa obrazy, sochy, keramiku a originálne tlače od obdobia Tanzimat až po súčasnosť. Prejdite si sály v chronologickom poradí a v prvých galériách hľadajte diela raných maliarov, ako sú Şeker Ahmed Paşa a Hoca Ali Rıza. V nasledujúcich sálach nájdete diela od Ibrahim Çallı, Bedri Rahmi Eyüboğlu a Fahrelnisa Zeid; v keramických vitrínach sa nachádzajú diela Füreyu Koral a v sekcii s sochami diela sochára Turgut Pura. Podľa Wikipedie, hlavnou súčasťou zbierky je turecké umenie 20. storočia a sochy, a význam Podľa Wikipedie, Galéria obrazov a sôch dnes funguje v rámci Úradu pre kultúru a cestovný ruch mesta Izmir. Stránka Muzeálne karty uvádza, že areál je otvorený každý deň, ale odporúčame si pred návštevou overiť otváracie hodiny a vstupné na oficiálnej stránke. Lavičky na nádvorí sú vhodné na oddych počas dňa; vysoký komín a tehlové steny továrne poskytujú dobré možnosti pre fotografovanie za večerného svetla. Trasa tu končí. Pre návrat sa môžete z areálu prejsť niekoľko minút k stanici Alsancak a využiť systém verejnej dopravy İZBAN, alebo sa môžete zísť k pobrežiu a ukončiť deň pri mori. Zdroj: İzmir Kultur Sanat Fabrikası; Anadolu Ajansı; Muzeálne karty; Wikipédia; Wikipedia.