Prejsť na hlavný obsah
Radar Türkiye
Objavujte podujatia v aplikácii
Otvoriť
Radar Türkiye
Z oblasti Bolaman do oblasti Perşembe Yaylası, od pobrežia k jazerám a do oblasti Menderes.
Rovnice4 Zastávka

Z oblasti Bolaman do oblasti Perşembe Yaylası, od pobrežia k jazerám a do oblasti Menderes.

Zatiaľ bez hodnotenia

Prihlás sa, aby si mohol dávať Páči sa mi to a hodnotiť

Táto trasa vedie z pobrežia Čierneho mora do horských pasienkov, teda smerom, ktorým sa obyvatelia tohto regiónu už po stáročia v lete pohybovali. Začína sa ráno na úpätí mysu, pred dreveným sídlom postaveným na kamennom hrade; končí sa večer na pasienku vo výške približne 1500 metrov, medzi lúkami a riekami. Medzi týmito dvoma bodmi sa nachádzajú dve zastávky, ktoré sú jazerami, a obe vznikli v dôsledku tej istej prírodnej udalosti: zosuvu pôdy. Miesta, kde sa pôda posunula, sa časom zaplnili vodou a stali sa pokojnými jazerami obklopenými lesmi a trávou. Prvá zastávka je hrad Bolaman a sídlo Hazinedaroğlu, ktoré sa nachádzajú niekoľko kilometrov východne od Fatsy. Toto drevené sídlo s dvoma balkónmi, postavené na kamennom hrade, je jedným z najfotografovanejších príkladov civilnej architektúry Čierneho mora. Tu vám na obdivovanie pobrežia a prechádzku po okolí stačí 45 minút. Keďže budova bola rekonštruovaná a má byť premenená na mestské múzeum, pred odchodom si overte, či je možné vojsť dovnútra. Druhou zastávkou je jazero Gaga, ktoré sa nachádza krátko po odbočení z cesty Fatsa na Aybastı. Toto jazero, obklopené orechovými plantážami a s malým ostrovčekom v strede, je chránenou prírodnou oblasťou a v roku 2024 tu vznikla turistická trasa a vyhliadka. Prechádzka okolo jazera, ktorá trvá hodinu, je ideálnym začiatkom dlhej prechádzky v priebehu dňa. Treťou zastávkou je prírodná oblasť Ulugöl v okrese Gölköy. Táto oblasť, ktorá sa nachádza vo výške približne 1200 metrov a je obklopená bukovými a javorovými lesmi, sa skladá z troch malých jazier a je obzvlášť známa svojimi jesennými farbami. Tu si môžete vyhradiť dve hodiny na prechádzku okolo jazera a oddych v tieni lesa; toto je najpokojnejšia časť trasy. Poslednou zastávkou je pasienok Perşembe, ktorý patrí k obci Aybastı; je to ukážka kultúry pasienkov v Ordú, s meandrujúcimi riekami, pasúcimi sa stáda a festivalmi v júli. Logika tejto trasy je založená na postupnom stúpaní. Začínate pri mori, postupne sa dostávate k nížinnejšiemu jazeru blízko pobrežia, potom k lesnatému svahu a nakoniec k otvorenému pasienku; týmto spôsobom môžete sami pozorovať, ako sa počas dňa mení vegetácia, od orechových plantáží po javorové lesy a nakoniec k lúke. Cesty vo vnútrozemí sú horské a s množstvom zákrut; dopĺň Verejná doprava dosahuje centrá miest Fatsa, Aybastı a Gölköy, ale nemá pravidelné spoje k jazerám a pasienkom. Aktuálnu situáciu ohľadom minibusov v jednotlivých mestských častiach si overte u miestnych zdrojov.

Zdroje:

Fatsa, Ordu
Rovnice
4 Zastávka
~6 h 15 min na miestach
Cesta ~69,3 km · 1 h 56 min
Spolu ~8 h 11 min
19. októbra 2026

Zastávky trasy

1
Bolaman Kalesi ve Hazinedaroğlu Konağı

Hrad Bolaman a kaštieľ Hazinedaroğlu.

~45 min tu
Bolaman Mahallesi, Ordu-Samsun karayolu, Fatsa / Ordu

V Bolamane začnite pri pobrežnej ceste; v tomto čase je drevo budovy najlepšie viditeľné, pretože ranné svetlo osvetľuje jej bočnú stranu. Zaparkujte auto na vhodnom mieste pri ceste a najprv sa na budovu pozrite z druhej strany zálivu, aby ste videli celú siluetu. Tento pohľad z diaľky je dôležitý, pretože skutočnou zaujímavosťou budovy je kombinácia dvoch rôznych období. V jednom zábere uvidíte kamenné vnútorné hradobné múry, ktoré sa vzopínajú zo zeme, a nad nimi drevenú budovu, ktorá na týchto múroch stojí. Zdroje uvádzajú, že hrad bol postavený na mierne do mora presahujúcom útese a slúžil ako vnútorný a vonkajší hrad pre účely dohľadu a stráženia. Turecká Wikipédia tiež uvádza, že sa predpokladá, že tento útes bol kedysi ostrovom; majte to na pamäti, keď sa pozeráte na pobrežie. Podľa informácií, ktoré minister pre kultúru a cestovný ruch poskytol agentúre Anadolu, základy budovy sú priamo v kamenných múroch hradu, čo znamená, že drevená štruktúra bola postavená na hrade. Keď sa budete približovať, venujte pozornosť tomuto prechodnému bodu; miesto, kde končí kameň a začína drevo, je najkrajším detailom budovy. Potom sa pozrite na dva balkóny na koncoch budovy, pretože tento dvojbalkónový dizajn je typickým príkladom architektúry tejto oblasti. Encyklopédia Küre uvádza, že múry boli postavené technikou murovania pomocou obkladových a hrubých kameňov. Turecká Wikipédia uvádza, že múry hradu, ktoré sa zachovali do súčasnosti, dosahujú výšku šesť metrov na strane, ktorá je od pevniny. Rôzne zdroje uvádzajú rôzne dátumy výstavby: ministerstvo uvádza 18. storočie, zatiaľ čo Turecká Wikipédia uvádza začiatok 19. storočia. Rovnaký článok uvádza, že budovu dal postaviť guvernér Trabzonu, Hazinedarzade Süleyman Paşa, ako hosťovskú vilu a neskôr sa stala rodinným sídlom. Rovnaký zdroj tiež uvádza, že o tejto budove hovoril britský geológ William John Hamilton v roku 1836. Budova je známa aj ako Kademoğlu Konağı; neprekvapí vás, ak uvidíte obe názvy na ukazovateľoch. Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu budovu raz opravilo v pôvodnej podobe. Podľa agentúry Anadolu sa budova v súčasnosti premení na mestské múzeum, ktoré bude zobrazovať život v tejto oblasti. Preto si pred odchodom zistite, či môžete vstúpiť do budovy, kontaktujte ministerstvo kultúry a cestovného ruchu alebo miestne úrady v Fatsa. Aj keď nemôžete vstúpiť, je možné pozorovať budovu z rôznych uhlov pozdĺž pobrežia

Hrad Bolaman a vila Hazinedaroğlu sú dve samostatné budovy z rôznych období, ktoré sa nachádzajú v obci Bolaman, patriacej okresu Fatsa, a sú umiestnené na mierne výbežku smerujúcom k moru. Táto budova, ktorá sa nachádza pri ceste medzi Ordu a Samsun, je vzdialená približne štyri kilometre od Fatsa a približne tridsať kilometrov od centra mesta Ordu. V spodnej časti sa nachádza hrad postavený z opracovaných kameňov, a na stenách jeho vnútorného hradu sa nachádza drevená vila s erkerami na oboch koncoch. Krajský úrad pre kultúru a cestovný ruch prezentuje túto kombináciu ako vynikajúci príklad civilnej architektúry v tejto oblasti. Pôvod výstavby hradu nie je známy. Podľa informácií agentúry Anadolu bol jeho základ položený v byzantskej dobe na účely dohľadu a strážnej stanice. Anglická Wikipédia uvádza názor, že hrad bol postavený kráľovstvom Pontos ako strážna pevnosť. Podľa Вікіпедії, výbežok, na ktorom sa hrad nachádza, bol kedysi ostrovček a postupne sa spojil s pevninou. Hrad sa skladá z dvoch častí: vnútorného hradu a vonkajšieho hradu. Vnútorný hrad sa nachádza na západnej strane a je obklopený vysokými hradbami. Steny sú postavené technikou murovania z opracovaných kameňov a kamenného odpadu. Podľa Вікіпедії, steny na južnej strane, ktoré sú viditeľné z pevniny, dosahujú výšku šesť metrov. Na stenách, ktoré obklopujú nádvorie vonkajšieho hradu, sa nachádzajú strážne veže. Vila je postavená na stenách vnútorného hradu a jej nosné konštrukcie sú priamo zabudované do kamenných konštrukcií hradu. Krajský úrad uvádza, že vila bola postavená v 18. storočí, zatiaľ čo Wikipédia ju datuje na začiatok 3. storočia; v tomto bode sa zdroje rozchádzajú. Vila je známa aj pod názvami Kademoğlu Konağı a Şerefnur Hanım Konağı. Podľa Вікіпедії, je to jedna z štyroch víl, ktoré boli postavené rodinou Hazinedarzade v Bolamane, a bola postavená ako hosťovský dom rodinou Hazinedarzade, konkrétne guvernérom Trabzonu, Hazinedarzade Süleyman Pašom. Postupom času sa premenila na rodinné sídlo. Najstaršie záznamy o vile pochádzajú od cestovateľov z 19. storočia. Britský geológ William John Hamilton v roku 1836 uviedol, že majiteľom domu bol muž menom Ali Bey. O desať rokov neskôr francúzsky geograf Xavier Hommaire de Hell zaznamenal, že vila patrí Ahmed Beyovi z rodiny Hazinedarzade. Tieto dva záznamy naznačujú, že v tom období vila patrila jednej z významných rodín v tejto oblasti. Vila, ktorá je celá drevená Plánované múzeum má za cieľ vystavovať exponáty, ktoré ilustrujú každodenný život regiónu, od poľnohospodárskych nástrojov až po remeselné výrobky. Pred návštevou si overte, či je interiér prístupný, pretože budova môže byť v procese rekonštrukcie alebo úprav. Aj keď sa do interiéru nedostanete, stojí za to si budovu z vonkajšej strany dôkladne prezrieť. Fasáda budovy, ktorá sa nachádza na južnej strane, zobrazuje kamennú konštrukciu a dve vežičky. Z pobrežia je možné lepšie vnímať vzťah budovy k moru. Bolaman sa nachádza priamo pri pobrežnej ceste medzi Ordu a Samsun, takže sa sem dá ľahko dostať autom. Pre tých, ktorí prichádzajú z Fatsy, je vzdialenosť krátka, takže táto budova sa dá pokojne zaradiť do jednodňového výletu pozdĺž pobrežia. Počas popoludnia slnečné svetlo robí drevenú fasádu teplejšou, zatiaľ čo ráno je pobrežie pokojnejšie. Blízke jazero Gaga a cesta do vyšších polôh vnútrozemia, smerom k Fatsa, sú dobrými možnosťami na pokračovanie výletu.
2
Gaga Gölü

Gaga jazero.

~1 h tu
Fatsa-Aybastı karayolu üzeri, Fatsa / Ordu

Po vstupe na cestu vedúcu z Fatsa do Aybastı, cesta začína stúpať a prechádza cez orechové plantáže. Jazero sa vám ukáže po krátkej jazde. Podľa informácií z krajskej správy sa jazero nachádza v desiatej kilometeri tejto cesty, zatiaľ čo Wikipédia uvádza ôsmy kilometer; stačí sa riadiť ukazovateľmi. Po rekonštrukcii, ktorú zrealizovala metropolitná samospráva mesta Ordu, sa v areáli nachádza parkovisko, turistické chodníky a vyhliadka. Po zaparkovaní sa najprv vyjdite na vyhliadku a pozrite sa na celé jazero. Z tejto vyhliadky ľahko uvidíte malý ostrov v strede jazera; Wikipédia uvádza, že tento ostrov je spojený so pozostatkami starobylej stavby. Potom zídite na turistický chodník a pomaly sa prejdite okolo jazera. Počas prechádzky sa zamyslite nad tým, ako jazero vzniklo, pretože to je hlavný príbeh tohto miesta. Podľa informácií z krajskej správy vzniklo jazero v dôsledku rozsiahlej zosuvnej pôdy medzi riekou Bolaman a lokalitou Yassıtaş. Po zosuve pôdy sa vytvorili jamy, ktoré sa naplnili dažďovou vodou; časť z nich vyschla alebo bola vysušená na účely poľnohospodárskej činnosti. Wikipédia uvádza, že jazero sa skladá z dvoch oddelených častí: hlavnej časti, ktorá je veľká a hlboká, a menšej, plytkej časti na západe, ktorá je spojená s hlavnou časťou. Keď sa na turistickom chodníku dostanete na západné brehy, všimnete si túto plytkú časť a mokrade, ktoré ju obklopujú. Podľa informácií z krajskej správy má jazero rozlohu šesťdesiat hektárov a jeho hĺbka sa pohybuje medzi desiatimi a pätnástimi metrami. Na tej istej stránke sa tiež uvádza, že zosuv pôdy sa odohral na povrchu hornín z obdobia horného krídy v tejto oblasti. Do jazera nevlieva žiadny potok, ale malý kanál odvádza prebytočnú vodu do rieky Bolaman. Na stránke sa uvádza, že v jazere žijú rôzne druhy rýb a krevety; ráno môžete vidieť ľudí, ktorí lovia ryby pri brehu. Jazero je chránenou prírodnou oblasťou prvého a tretieho stupňa, preto neopúšťajte turistický chodník a nevchádzajte do mokradí. Je dobrý nápad stráviť pár minút v tichosti na vyhliadke a počúvať zvuky vtákov a mokradí. Na stránke krajskej správy sa uvádza, že v areáli je možnosť prenájmu kanoe; ak chcete ísť na vodu, informujte sa o aktuálnej situácii na mieste. Správa agentúry Habertürk uvádza, že po rekonštrukcii v roku 2024 sa z jazera stala obľúben

Gaga jazero je malé jazero, ktoré sa nachádza pri ceste vedúcej z Fatsa do Aybastı, schované medzi svahmi pokrytými orechovými plantážami. Krajský úrad pre kultúru a cestovný ruch ho uvádza ako miesto vzdialené 10 kilometrov od Fatsa v smere k Aybastı. Wikipédia hovorí o 8. kilometri cesty a o oblasti Yassıtaş; táto malá odchylka v zdrojoch nemení skutočnosť, že jazero je blízko okresného centra. Inventarizácia Ministerstva životného prostredia uvádza, že jazero sa nachádza v oblastiach Sefaköy a Yassıtaş, západne od rieky Bolaman. Príbeh jazera začína rozsiahlym zosuvom pôdy. Podľa inventarizácie došlo k veľkému zosuvu pôdy, ktorý postihol oblasť o rozlohe približne šesť kilometrov štvorcových medzi riekou Bolaman a oblasťou Yassıtaş. Po zosuve pôdy sa v mieste zrútenia vytvorila jama, ktorá sa časom naplnila dažďovou vodou a podzemnými vodami, čím vzniklo dnešné jazero. Krajský úrad uvádza, že tento zosuv pôdy sa rozvinul na povrchu hornín z obdobia horného krídy v tejto oblasti. Wikipédia uvádza, že po zosuve pôdy vzniklo mnoho malých a veľkých jam, z ktorých väčšina časom vyschla alebo bola vysušená pre účely poľnohospodárskej činnosti. Gaga je najväčšia z týchto jam, ktorá pretrvala do súčasnosti. Jazero Gaga vzbudzuje záujem aj v odbornej verejnosti. Inventarizácia Ministerstva sa odvoláva na štúdiu Akkan a Gürgen z roku 1993 a uvádza, že jazero vzniklo odlišným spôsobom ako typické zvodňové jazerá, ktoré sa vyskytujú v Čiernom mori. Disertačná práca dokončená v roku 2024 na Univerzite Süleymana Demirela porovnávala osem zvodňových jazier v Čiernom mori a klasifikovala Gaga ako zvodňové jazero nového typu. Táto práca tiež zdôrazňuje, že na vzniku Gaga mali významný vplyv náhle a intenzívne dažde. Rozmery jazera sú skromné, ale hlboké. Inventarizácia Ministerstva ho popisuje ako jazero, ktoré sa nachádza vo výške približne 67 metrov, na ploche o niečo väčšej ako 69 000 metrov štvorcových, s priemernou hĺbkou 15 metrov. Podľa Wikipédie sa jazero skladá z dvoch kotliniek, pričom väčšia kotlina má rozmery približne 200 metrov na 250 metrov. Na jej západnej strane sa nachádza menšia, plytšia časť, ktorá je spojená s väčšou časťou malým prahom a jej hĺbka nepresahuje niekoľko metrov. Malý ostrov v strede jazera je na prvý pohľad zaujímavý a Wikipédia uvádza, že ostrov je Podľa informácií agentúry Anadolu, po realizácii úprav zaznamenal jazero v prvých deviatich mesiacoch roka 2025 približne 200-tisíc návštevníkov. Najlepšie je začať návštevu dokončením prechádzky okolo jazera. Počas tejto cesty môžete pozorovať vodné vtáky pri brehoch a vegetáciu, ktorá sa tiahne až k vode; agentúra Anadolu uvádza, že okolie jazera je domovom mnohých druhov vtákov. Pozorovanie ostrova a priechodu medzi dvoma časťami jazera z vyhliadky uľahčuje pochopenie tvaru jazera, ktorý bol vytvorený zosuvom pôdy. Večerný slnko sfarbuje trávu do zlatista a vtedy je najlepšie svetlo na fotografovanie. Možnosť prenájmu kanoe sa líši v závislosti od sezóny a prevádzkovateľa, preto si aktuálnu situáciu overte priamo na mieste. Keďže je jazero chránenou prírodnou oblasťou, je potrebné sa vyhnúť poškodeniu vegetácie pri brehoch a nezanechávať odpadky. Víkendy a sviatky sú v tejto oblasti obvykle rušnejšie, preto je pre pokojnejšiu prechádzku vhodnejšie navštíviť ju počas týždňa ráno. Na dopravu stačí sledovať hlavnú cestu, ktorá vedie z centra mesta Fatsa smerom k mestu Aybastı, a pri jazere sa nachádza parkovisko. Ak prichádzate verejnou dopravou, zistite aktuálne spoje smerom k mestu Aybastı v meste Fatsa. Gaga Gölü je tiež prírodnou zastávkou, kde si môžete dať krátku prestávku pred výstupom do vnútrozemskej oblasti Perşembe Yaylası.
3
Ulugöl

Ulugöl.

~2 h tu
Haruniye, Gölköy / Ordu

Po jazere Gaga cesta pokračuje do vnútra a postupne sa les začína prekrývať s plantážami orechov. Ulugöl sa nachádza juhozápadne od centra okresu Gölköy a od okresu vedú ukazovatele, ktoré vás nasmerujú k jazeru. Vzdialenosť od okresu sa v rôznych zdrojoch uvádza medzi deviatimi a sedemnásť kilometrami; na horskej ceste jazdite opatrne. Pri vstupe do prírodnej rezervácie zaparkujte auto a potom prejdite k vyhliadkovej plošine pri brehu jazera. Odtiaľ uvidíte celkový obraz oblasti: podľa informácií z krajského úradu sa v prírodnej rezervácii nachádzajú tri zátopy, z ktorých jeden je veľký a dva sú malé jazerá obrastené trstinou. Ulugöl, ktorému je táto oblasť pomenovaná, je najväčšie z nich a podľa Wikipedie je to najväčšie jazero v provincií Ordu. Vstúpte na turistickú trasu, ktorá obopína jazero, a prejdite ju bez zbytočného spěchu. Počas prechádzky si všímajte stromy; Wikipédia uvádza, že les, ktorý obklopuje oblasť, sa skladá z druhov javor, jarabiny, orecha a buka. Pri brehu môžete pozorovať plávajúce rastliny a lekná; Wikipédia tiež uvádza, že lekno bolo do jazera privezené. Brehy malých jazier obrastených trstinou sú ideálnym miestom na počúvanie spevu vtákov; zastavte sa tam na niekoľko minút. Táto oblasť sa nachádza vo výške približne 1200 metrov nad morom, takže aj v lete je pri brehu výrazne chladnejšie; tenká vrchná bunda sa vám bude hodiť. Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 2009 a zaberá plochu 26,5 hektárov. V parku sa nachádzajú piknikové stoly, fontánka, vyhliadková plošina a turistické chodníky; môžete si tu dať obed v tieni stromov. Wikipédia uvádza, že jazero je napájané podzemnými a povrchovými vodami a má prvotriednu kvalitu vody. V tej istej správe sa tiež uvádza, že v parku sú k dispozícii chaty vhodné pre rodiny. Vezmite so sebou všetko, čo ste priniesli, pretože jazero je známe svojou čistou vodou a je chránenou oblasťou. Najznámejšou oblasťou lesa okolo jazera je na jeseň; krajský úrad sa špeciálne zameriava na farebnú harmóniu, ktorú vytvára opadávajúce lístie. Podľa správy CNN Türk túto oblasť denne navštevuje tisíce ľudí; preto je v októbri potrebné prísť ráno, aby ste si mohli užiť pokojnú prechádzku. Pre fotografov sú najlepšie snímky v bezveterných hodinách, keď pokojná voda odráža les. V júli môžu miestne úrady organizovať festival Ulugöl, ktorý oblasť veľmi zaplní; ak tú

Ulugöl je sesterské jazero, ktoré sa nachádza v odľahlejších častiach provincie Ordu, na hraniciach obcí Haruniye a Süleymaniye. Je obklopený lesmi. Wikipédia ho uvádza ako najväčšie jazero v Ordu a jeho nadmorská výška je približne 1200 metrov. V roku 2009 bol jazero a jeho okolie vyhlásené za prírodnú rezerváciu a agentúra Anadolu Agency označuje Ulugöl za 36. prírodnú rezerváciu v Turecku. Krajský úrad pre kultúru a cestovný ruch zdôrazňuje obzvlášť vysokú krajinnú hodnotu tejto oblasti. Vznik jazera je spôsobený zosuvom pôdy. Hmoty, ktoré sa odtrhli od svahu, vytvorili priestor, ktorý sa časom zaplnil vodou, a v tejto oblasti vznikli tri samostatné jazerá. Najväčšie z nich je Ulugöl, zatiaľ čo Čepekli Göl a ďalšie menšie jazero sú prevažne zarastené trstinou. Niektoré propagačné materiály označujú jazero ako kráterové jazero, ale krajský úrad uvádza, že všetky tri jazerá v tejto oblasti sú výsledkom zosuvu pôdy. Podľa Wikipédie je jazero napájané podzemnými a povrchovými vodami a jeho priemerná hĺbka je 15 metrov. Prírodná rezervácia sa nachádza v nadmorskej výške medzi 1194 a 1240 metrov a zaberá približne 26,5 hektárov. Podľa Wikipédie je najväčšie jazero v rámci parku približne 7 hektárov. Voda v jazere je čistá a Wikipédia ju označuje ako prvotriednu; teplota vody sa v závislosti od ročného obdobia pohybuje medzi 6,6 a 22 stupňov Celzia. V jazere prirodzene žijú kapor, neskôr bol introdukovaný aj losos. Krajský úrad a denník Hürriyet špeciálne zdôrazňujú, že v tomto jazere žije druh lososa známy ako "Abant alası". Okolie jazera obklopuje les zložený z javorov, orechov, jarabín a brestov. Podľa Wikipédie je v jazere bežná vodná rastlina "civanperçemi" a rastlina "denizdili" sa nachádza v blízkosti brehu, zatiaľ čo rastlina "beyaz nilüfer" bola do jazera privezená. V lese žijú zvieratá ako divoké prasiatko, líška, kuna, zajac, veverička a ježko. Tento zmiešaný listnatý les robí z Ulugölu jedno z najfarebnejších jazier Čierneho mora na jeseň. Krajský úrad opisuje, že v jesennom období je harmonický vzhľad vytvorený opadaním listov ohromujúci pre návštevníkov. Jesenné farby trvajú len krátko, preto je načasovanie dôležité. Podľa správy CNN Türk v dňoch, keď sú farby najintenzívnejšie, jazero navštívi Ak chcete sa dostať k parku, jednoducho sa vydajte z centra Ordu smerom na Tokat a po prejdení cez Gölköy sledujte ukazovatele, ktoré vás do parku nasmerujú. Rôzne zdroje uvádzajú vzdialenosť parku od centra Gölköy v rozmedzí 9 až 17 kilometrov a od centra provincie medzi 70 a 80 kilometrov. Ak plánujete využiť verejnú dopravu, po príchode do Gölköy si zistite aktuálne informácie o ceste k jazeru priamo v meste. Kvôli nadmorskej výške je tu počas celého roka výrazne chladnejšie ako na pobreží, preto si aj v lete zoberte so sebou aspoň jednu vrstvu oblečenia. V zime sa môžu podmienky na ceste a v parku meniť, preto si pred odchodom zistite aktuálnu situáciu u príslušných úradov.
4
Perşembe Yaylası

Perşembe údolie.

~2 h 30 min tu
Esenli, Aybastı / Ordu

Poslednou zastávkou trasy je Perşembe Yaylası, ktorá sa nachádza sedemnáste kilometrov od centra okresu Aybastı a nachádza sa vo výške približne 1 500 metrov nad morom, čo ju robí najvyšším bodom dňa. Portál Kultúry uvádza, že väčšina cesty na túto oblasť je asfaltová, zatiaľ čo zvyšok je štrku, preto je potrebné v poslednej časti cesty znížiť rýchlosť. Podľa správ stanice NTV sa pri vstupe do oblasti nachádza prírodné jazero a vodopád; môžete si tu dať krátku prestávku. Po príchode do centra oblasti zaparkujte auto a potom sa prejdite smerom k zákrutám rieky, aby ste zistili, prečo je táto oblasť tak známa. Zákruty rieky sú úzkymi zákrutami, ktoré vytvárajú prúdy riek tečúcich cez rovné lúky. Encyklopédia Küre uvádza, že táto formácia vznikla v priebehu tisícročí eróziou a pohybom vôd. Okresné riaditeľstvo tiež uvádza, že zákruty rieky sú jedinečným útvarom v tejto oblasti a že sa pracuje na jej registrácii ako svetového dedičstva. Najlepšie sa zákruty rieky pozorujú z vyššieho miesta; krátky výstup na jeden z svahov obklopujúcich lúku vám umožní vidieť túto scenériu. Ak zostúpte na lúku, buďte opatrní, aby ste nešli príliš blízko k brehom riek a nerušili pasúce sa zvieratá. Agentúra Anadolu a stanica NTV uvádzajú, že v letných mesiacoch priťahuje pozornosť návštevníkov stáda oviec pasúcich sa v okolí zákrut rieky. Tieto stáda pripomínajú, že táto oblasť je živým pracovným prostredím, preto buďte opatrní pri prechádzaní okolo pastierov a psov. Táto oblasť bola v roku 1991 vyhlásená za turistické centrum a počas leta sa stáva rušným miestom. Agentúra Anadolu uvádza, že na trhu v tejto oblasti miestni obyvatelia predávajú svoje vlastné produkty; ak chcete na ceste naspäť niečo kúpiť, navštívte trh. Táto oblasť je oveľa chladnejšia ako pobrežie a často sa tu vytvára hmla; v správach agentúry Anadolu sa uvádza, že aj v lete si niektorí návštevníci obliekajú bundy. Ak sa objaví hmla, zostaňte na známych chodníkoch, aby ste sa v strede lúky nezotavili. Každoročne sa v júli konajú festivaly v tejto oblasti; okresné riaditeľstvo uvádza, že sa tu konajú zápasy v zápase, dostihy, folklórne vystúpenia a koncerty. Počas festivalov je v tejto oblasti veľmi veľa ľudí, cesty a parkoviská sú plné; ak chcete pokojný večer, zistite si vopred termíny festivalov. Okresné riaditeľstvo tiež uvádza,

Peršembe Yaylası je rozsiahla horská pláň, ktorá sa nachádza v okrese Aybastı v provincií Ordu a nachádza sa vo výške približne 1500 metrov nad morom. Krajský úrad pre kultúru a cestovný ruch uvádza, že táto pláň sa nachádza 17 kilometrov od mesta Aybastı. V roku 1991 bola táto oblasť vyhlásená za turistické centrum. To, čo odlišuje túto pláň od ostatných v regióne, sú zákruty potokov, ktoré sa vinú cez jej stred. Tieto zákruty sú charakteristickým znakom tejto oblasti. Potok, ktorý preteká cez lúky, sa v rovine s veľmi nízkym sklonom neustále mení a vytvára zákrut. Encyklopédia KÜRE uvádza, že táto pláň bola formovaná počas tisícročí erózie a pohybu potokov. Krajský úrad ju prezentuje ako unikátny útvar, ktorý nemá obdobu v blízkom okolí, a hovorí o úsilí o jej ochranu ako o svetovom dedičstve. Z vyšších svahov je vidieť, ako sa zákruty lesknú ako strieborné vlákno na zelenej ploche. História tejto oblasti je tiež dlhá. Encyklopédia KÜRE uvádza, že je známe, že turkmenské kmene túto oblasť využívali ako letné pastviská už od stredoveku a že si zachovala svoj význam aj v období Osmanskej ríše. Táto encyklopédia tiež uvádza, že v tejto oblasti sa v začiatku 12. storočia odohrala vojna medzi Danišmendmi a Gréckym štátom v Trabzone. Portál pre kultúru uvádza, že v tejto oblasti sa nachádzajú historické mauzóleá a že vodopád Çiseli a kopec Karga sú medzi miestami, ktoré stojí za to navštíviť. Podľa agentúry Anadolu v tejto oblasti sa nachádza aj prírodné jazero a vodopád. Život v tejto oblasti pokračuje dodnes. V lete sú najčastejšou scenériou stáda zvierat a ovce, ktoré pasú sa na lúkach okolo zákrut. Agentúra Anadolu uvádza, že v centre tejto oblasti sa koná trh, kde miestni obyvatelia predávajú svoje produkty. Pre tých, ktorí chcú tu prespať, sú v tejto oblasti k dispozícii penzióny a apartmány. Jedným z hlavných dôvodov, prečo návštevníci vyhľadávajú túto oblasť, je hmla a chladný vzduch, ktorý im umožňuje uniknúť od letného horúčav. Mesiac júl je najrušnejším obdobím v tejto oblasti. Krajský úrad uvádza, že každoročne v júli sa konajú festivaly, na ktorých sa konajú súťaže, folklórne vystúpenia, koncerty, zápasy v zápase a dostihy. Starosta mesta Aybastı v rozhovore pre agentúru Anadolu uviedol, že festival zápasov a kultúry, ktorý sa konal v roku 2023, bol už 915. ročníkom. Podľa správ sa Podľa správ CNN Türk, keď napadne sneh, horské oblasti sa ponoria do bielej nádhery, návštevníci sa sánkujú a snehom pokryté údolia vytvárajú jedinečný pohľad. Avšak v tejto oblasti môžu byť zimné podmienky náročné a cesta sa môže občas uzavrieť. Pred cestou v zime si zistite aktuálny stav cesty u príslušných úradov a pripravte svoje vozidlo na zimné podmienky. Na horskú oblasť sa najjednoduchšie dostanete vlastným autom. Stačí sledovať cestu, ktorá vedie z centra mesta Aybastı smerom k horskej oblasti. Portál Kultúrny portál uvádza, že väčšina cesty je asfaltová, zatiaľ čo zvyšok je štrku. Encyklopédia KÜRE uvádza, že horská oblasť sa nachádza približne 100 kilometrov od centra provincie Ordu. Ak sa chcete dostať do horskej oblasti verejnou dopravou, po príchode do mesta Aybastı si zistite aktuálne informácie o ceste do horskej oblasti. Nezabudnite si vziať so sebou teplé oblečenie, pretože aj v lete sa večer ochladzuje.

Mapa trasy

Informácie o trase
MestoFatsa, Ordu
TypRovnice
Zastávka4
Dátum19. októbra 2026
Radar TürkiyeAutorRadar TürkiyeZačať trasu