Z hradu Nevşehir do Sarıhan: Severná cesta Kappadócie.

Začnite svoju prehliadku na najvyššom bode mesta, v Nevşehirskom hrade. Hrad sa nachádza v parku, do ktorého sa dá prísť pešou cestou z centra mesta po strmých uličkách, a je možné sa v ňom voľne pohybovať. Keď sa dostanete na vrchol, najprv sa prejdite pomaly okolo hradieb. Pôdorys hradu je približne oválny; má dva vchody a štyri okrúhle veže. Ak sa pozriete zblízka na steny, všimnete si dva odlišné druhy kameňa. Pri prvom stavebnom období bol použitý tmavý bazaltový kameň, zatiaľ čo pri neskorších opravách bol použitý žltý kameň. Tento farebný rozdiel je najjednoduchším znakom toho, ako sa hrad v priebehu stáročia menil. V rôznych zdrojoch sa uvádzajú rôzne informácie o tom, kedy bol hrad postavený. Encyklopédia Tureckej republiky uvádza, že pochádza z obdobia Selčukov a slúžil na ochranu regiónu. Niektoré zdroje naznačujú, že na tomto mieste mohla v minulosti stáť byzantská stavba. V tom čase bolo Nevşehir malou dedinou s názvom Muşkara. Dedina sa nachádzala v priesmyku, kde sa križovali cesty z Aksaray, Niğde a Kayseri, a bola to obľúbená zastávka pre karavány. Osud mesta sa zmenil začiatkom 18. storočia, keď sa Muşkaralý Damad İbrahim Paşa stal veľkým vizierom. Paša premenil dedinu na nové mesto a v roku 1725 sa osídlenie začalo nazývať Nevşehir, teda nové mesto. Počas tejto výstavby bol hrad opravený a okolo neho boli postavené nové hradby. Podľa encyklopédie v roku 1730 v hrade sídlil veliteľ, delostrelci, munícia a vojenská kapela. Ak sa pozriete z hradieb dole, môžete vidieť staré centrum mesta, kde sa nachádzala komplex budov z tej doby. Pri úpätí hradu sa nachádza rozsiahle skalné osídlenie známe ako Kayaşehir. Táto oblasť bola objavená počas urbanistickej rekonštrukcie v roku 2014 a rozprestiera sa okolo hradu na ploche približne štyristo tisíc metrov štvorcových. Pri vykopávkach bolo zdokumentovaných viac ako tisíc skalných priestorov, cistern, stáji a tunelov. Z vrcholu sa pokúste rozoznať tieto stupňovité výklenky v svahu; tu pochopíte, že mesto rástlo nielen na povrchu, ale aj pod zemou a v skale. Najlepší čas na fotografovanie je ráno, keď svetlo prichádza od vás a krajina je jasná. Ak sa pozriete na sever, môžete si určiť smer k vašej ďalšej zastávke. V parku nájdete miesta na sedenie a oddych, ale na vrchole je málo tieňa. Po zostupe z hradu pokračujte autom na sever, po ceste do Gülşehir.

Açıksaray sa nachádza priamo pri ceste medzi Nevşehir a Gülşehir, asi tri kilometre od Gülşehiru. Gülşehir, staroveké mesto s názvom Zoropassos, sa nachádza na južnom brehu rieky Kızılırmak. Po zaparkovaní sa pred vami objavia budovy vytesané do tufových skál, ktoré sa postupne vzďaľujú. Podľa dostupných informácií sa táto oblasť rozprestiera na približne jeden kilometer štvorcový a budovy tvoria prepojené skupiny okolo jedného kopca. Osídlenie je rozdelené na dve časti potokom, ktorý ním preteká. Začnite svoju prehliadku prvou časťou, ktorá sa nachádza pri ceste a kde sa nachádzajú predovšetkým stáje. Predpokladá sa, že táto časť slúžila ako ubytovanie pre armádu byzantského cisára Nikephora Phokasa v rokoch 964 až 965. Vstupte do stajní a hľadajte výklenky na krmivo a otvory, ku ktorým boli zvieratá priviazané. Potom prejdite na druhú stranu potoka. Predpokladá sa, že táto druhá časť bola vytesaná v polovici alebo druhej polovici 10. storočia ako viacposchodové osídlenie. To, čo robí Açıksaray slávnym, sú zdobené fasády na tejto strane. Niektoré fasády sú rozdelené slepými oblúkmi a tvoria tri úrovne, pričom do skaly je vytesaný ornamentálny vzor, ktorý pripomína fasádu paláca. Za týmito fasádami sa nachádzajú rozsiahle sály, nádvoria a domy s terasami. V dostupných informáciách sa spomínajú názvy ako "Malý palác", "Kôňová hala" (Tavla) a "Dom s terasami" (Merdivenli Mesken). V tejto oblasti sa nachádzajú aj stavby vytesané do skaly a skalné hrobky z rímskej doby. Účel týchto budov je predmetom diskusií medzi odborníkmi; jedna z teórií hovorí, že išlo o miesto, kde cestujúci mohli odpočívať, podobné karavanseraju. Na konci prehliadky si určite pozrite perobazaltový útvar v tvare húb. Krajský úrad pre kultúru a cestovný ruch tento útvar uvádza ako jedinečný príklad pre danú oblasť. Táto oblasť je rozsiahla a málo značená, preto si na začiatku naplánujte trasu a vráťte sa tou istou cestou. Nevystupujte na skaly; tuf je mäkký a okraje sa môžu lámať. Tieň je len vo vnútri výklenkov, preto si zoberte klobúk a vodu. Dopoledňajšie svetlo zobrazuje fasády rovnomerne; pre fotografie ich odfotografujte z boku, zo zatieneného uhla. Pre milovníkov prírody sa uvádza, že v okolí sa nachádza trasa, po ktorej je možné chodiť. Potom pokračujte smerom na východ, pozd

Podzemné mesto Özkonak sa nachádza v meste Özkonak, asi 14 kilometrov od Avanosu. Je vytesané do severného svahu hory İdiş, v oblasti s veľmi hrubými vrstvami vulkanického popola. Je to archeologická lokalita pod správou Ministerstva kultúry a turistiky; informácie o podmienkach vstupu a otváracích hodinách nájdete na oficiálnej stránke múzea. Je dobré stráviť tu najhorúcejšie hodiny dňa, pretože pod zemou je chladno. Napriek tomu si zoberte so sebou ľahkú vrchnú vrstvu. Po vstupe sa chodby zužujú a stropy klesajú, takže budete musieť mnohými miestami ísť v pokrčení. Ak máte klaustrofóbiu, zostaňte v častiach blízko vchodu. Podľa dostupných zdrojov bolo mesto objavené v roku 1972 a v tom istom roku bolo otvorené pre verejnosť. Ministerstvo ho popisuje ako dvojposchodové osídlenie, kde sú rozsiahle galérie prepojené tunelmi. Niektoré zahraničné zdroje uvádzajú viac poschodí, takže sa nezaoberajte počtom poschodí a jednoducho sa prejdite. Prvým, na čo by ste sa mali pozrieť, sú valivé kamene. Tieto veľké kamene, ktoré pripomínajú mlynské kamene, sa používali na uzavretie chodieb zvnútra. Pozorne si všímajte jamu, v ktorej je kameň uložený, a otvor, ktorý slúžil na jeho otáčanie. Čím sa podzemné mesto Özkonak líši od Kaymaklı a Derinkuyu, sú veľmi úzke a dlhé otvory medzi poschodiami. Tieto otvory slúžili na komunikáciu medzi poschodiami. Keďže vstupy do miestností boli uzavreté, vetranie prebiehalo cez tieto otvory. Ďalším detailom sú otvory v strope tunelov, ktoré sa nachádzajú za valivým kameňom. Podľa textu ministerstva slúžili na vylievanie horúceho oleja na nepriateľa, ktorý sa pokúšal vstúpiť. Iné zdroje uvádzajú, že sa mohlo vylievať horúci piesok. Pokúste sa tieto otvory nájsť, pozrite sa nahor. V galériách sa nachádzajú aj stáje, priestory, ktoré slúžili ako pivnice, a sklady. Stránka obecného úradu Derinkuyu uvádza, že táto oblasť ešte nie je úplne vyčistená, a že len vyčistená časť je otvorená pre verejnosť. Preto neopúšťajte značenú trasu a nevchádzajte do uzavretých chodieb. Vo vnútri je málo svetla, preto fotografujte bez blesku a s pevnou rukou. Po výstupe sa môžete prejsť po tichých uličkách mesta. Potom sa obráťte na juh, prejdite cez Avanos a pokračujte do Sarıhan, ktorý sa nachádza v údolí rieky Damsa Çayı.

Poslednou zastávkou dňa je karavanseraj Sarıhan, ktorý sa nachádza približne päť kilometrov juhovýchodne od Avanosu, na severe od Ürgüp, v údolí rieky Damsa. Tento karavanseraj sa nachádza na trase Aksaray-Kayseri, ktorá spájala východ a západ na Cestnej hodvélnej. Bol postavený v roku 1249 počas vlády sultána II. İzzeddin Keykavusa z Anatólskej Selčukovskej dynastie. Zdroje ho uvádzajú ako jeden z posledných karavanserajov postavených selčukovskými sultánmi. V kultúrnom inventári je uvedený v dočasnom zozname svetového dedičstva UNESCO pod kategóriou "Cesta hodvélna". Pri príchode sa najprv pozrite na fasádu; steny sú hrubé a vysoké, čo bolo potrebné na ochranu pred banditmi. Hlavný vchod je orientovaný na západ. Názov pochádza od žltého kameňa, ale pri bližšom pohľade uvidíte tri farby – žltú, béžovú a ružovú – v tufovom kameni. Tieto farby sú usporiadané do dekoratívneho vzoru, najmä na oblúkoch vchodu. Vнимательно si prezrite kamennú výzdobu vchodu; najkrajšou časťou selčukovských karavanserajov sú práve ich vchody. Po vstupe sa ocitnete na rozsiahlych nádvorí; táto budova zaberá plochu približne dva tisíc metrov štvorcových. Z vchodu vľavo sa nachádzajú šesť otvorených priestorov zakrytých klenbou. Vpravo sú uzavreté miestnosti, do ktorých sa vstupuje cez ďalšie zdobené dvere. Naproti nádvoriu sa nachádza ďalší, bohatšie zdobený vchod, ktorý vedie do uzavretej časti. Táto časť je zakrytá polguľovou kupolou, v ktorej sú malé otvory, ktoré vpúšťajú dovnútra tlmené svetlo. Podľa historických záznamov cestujúci v tejto karavanseraji v prvých dňoch dostávali jedlo a pitie zdarma a starali sa o ich zvieratá. Zastavte sa na nádvorí a predstavte si, ako tu odpočívala karavana plná nákladných zvierat. Karavanseraj bol v priebehu času viackrát poškodený a v roku 1991 prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. Výsledok tejto rekonštrukcie je kontroverzný; niektorí ju považujú za úspešnú, zatiaľ čo iní si myslia, že došlo k strate pôvodnej atmosféry. Pokúste sa rozlíšiť staré a nové kamene; to môže byť zaujímavou súčasťou návštevy. Pred návštevou si overte podmienky vstupu do interiéru, pretože sa môžu meniť. Najlepšie svetlo, ktoré zvýrazňuje teplé farby kameňa, je večer; odfotografujte fasádu z mierneho uhla. Strávte pár minút v tichu údolia a zakončite tak deň. Z