V oblasti İnciraltı sa nachádza loď, les a lagúna, a lanovkou sa dostanete k priehrade.

Začnite na prístave Güne İnciraltı, v mieste, kde sa ulica Başak v Balçova stretáva s morom. Z diaľky sú viditeľné šedé trupy lodí; toto je İzmir Müze Gemiler, prvotriedne vojenské múzeum patriace Kúdelníckemu veliteľstvu. Múzeum bolo založené v roku 2006 protokolom medzi mestskou samosprávou İzmir a Južným námorným veliteľstvom a svoje brány otvorilo 1. júla 2007, v deň Kúdelníckeho sviatku. Pôvodne tu boli len fregata a ponorka; v roku 2014 bola na palubu fregaty pridaný vrtuľník a v roku 2015 torpédoborec. Najjednoduchší spôsob, ako začať prehliadku, je od najväčšej lode, fregaty TCG Ege. Ege bola uvedená do prevádzky v roku 1973 v americkom námorníctve pod názvom USS Ainsworth, v roku 1994 bola slávnostne zaradená do tureckého námorníctva a svoju službu ukončila v roku 2005. Loď je 134 metrov dlhá a počas svojej prevádzky ju obsluhovala posádka 286 ľudí. Po vystúpení na palubu sa pozrite na jednoranné delo vpredu a na helikoptérovú platformu vzadu; na platforme je helikoptéra AB 212, ktorá bola vyrobená v Taliansku v roku 1977 a používala sa na hľadanie a prieskum ponoriek. Niektoré časti vnútra fregaty boli premenené na konferenčnú miestnosť a výstavnú plochu, zatiaľ čo ostatné komory boli zachované v ich pôvodnom stave. V týchto častiach, ktoré sa tiahnu od bojového veliteľského centra k navigačnej miestnosti, sú stále nainštalované zariadenia a vybavenie, a manekýny ilustrujú, ako boli tieto miestnosti používané. Nezabudnite hľadať symboly efe (bojovník), holubice a draka na embléme lode; efe predstavuje odvahu, holubica mier a drak silu. Druhou loďou je ponorka TCG Pirireis, ktorá je najzaujímavejšou časťou múzea. Ponorka, ktorá bola vyrobená v USA v rokoch 1949 až 1951 pod názvom USS Tang, bola v roku 1980 zaradená do tureckého námorníctva a slúžila až do roku 2004. Jej 87 metrov dlhé telo je rozdelené do siedmich komôr a v nej žilo 84 ľudí. Predstavte si, že toľko ľudí zdieľa rovnaký vzduch v týchto úzkych priestoroch počas hliadok, ktoré môžu trvať až päťdesiat dní; to je presne to, čo múzeum chce návštevníkom najviac ukázať – náročný život námorníkov v obmedzenom priestore. Vnútro ponorky je skutočne úzke, preto je Po vystúpení z prístavu sa vráťte pozdĺž pobrežia smerom na východ, pričom more bude po vašej ľavej strane. Ďalšia zastávka, mestský park, je vzdialená približne dva kilometre po priamke. Zdroj: Wikipédia, Loď-muzeum v Izmire; Turecké múzeá, Múzeum mora v Izmire.

Keď vstúpite z pobrežia do mestského lesa, prvou vecou, ktorú si všimnete, je zmena zvuku; hluk ulíc a mesta rýchlo zmizne medzi stromami. Táto oblasť je známa ako Yenikale Burnu a až do roku 1999 slúžila ako skládka odpadu. Ozelenenie začalo koncom roka 2004 a bolo dokončené v júni 2006; teda, les, ktorý vás obklopuje, rástol na mieste bývalej skládky asi pred dvadsiatimi rokmi. Keď o tom premýšľate, výška stromov vám rozpráva príbeh o tom, ako sa mesto dokázalo obnoviť. Táto oblasť sa rozprestiera na ploche 622 hektárov a je jedným z najvýznamnejších zelených priestorov v Izmire. Les sa nachádza v štvrti Bahçelerarası v meste Balçova a priamo susedí s pobrežím Izmirského zálivu.

V lese rastie viac ako 20 000 stromov a rozmanitosť druhov robí z prechádzky príležitosť na pozorovanie rastlín. Aleje topolov a cypru vytvárajú cesty, pričom medzi nimi sa nachádzajú aj smreky, javor, vrbové stromy, jaseň, lipa, myrha, granátníky, magnólie a palmy. Na jar, keď kvitnú granátníky a ruže, sú to najfarebnejšie týždne v lese. Cesty a cyklotrasy vedú cez les a v nich sú umiestnené miesta na odpočinok. Využite túto hodinu na pokojnú prechádzku a potom si sadnite do tieňa a vychutnajte si pohľad na lode, ktoré ste ráno videli.

V posledných rokoch došlo k významným zmenám v používaní lesa, takže je dobré vedieť o nich predtým, ako pôjdete. V tejto oblasti, ktorá bola dlho využívaná ako pikniková oblasť, je teraz zakázané rozkurovať oheň, a to na žiadosť návštevníkov, a zvýšila sa kontrola zo strany mestskej stráže. Zabezpečenie bolo tiež posilnené; vstup do areálu nie je povolený po polnoci. V rámci revitalizačných prác, ktoré iniciovala Metropolitná samospráva v Izmire, sa na piknikových miestach pokladajú dlažobné kocky, staré altánky, fontány a detské ihriská sa opravujú. Nové lavičky, sedacie zóny a toalety sú tiež súčasťou projektu; ak v niektorých oblastiach prebiehajú práce, obíďte ich. Využite jedlo, ktoré ste si priniesli, na chutný obed a nezabudnite svoje odpadky vyhodiť do kontajnerov.

Každý rok v máji, počas týždňa 19. mája, sa v lese koná Izmirský festival mládeže; v tento týždeň je v areáli veľa ľudí, takže ak chcete pokojnú prechádzku, vyberte si iný týždeň. Pri okraji lesa sa nachádza parkovisko, autobusová stanica a k

Zátoka Çakalburnu je plytká vodná plocha a mokraď nachádzajúca sa západne od mestského parku İnciraltı, medzi zálivom a pevninou. Je známa aj pod starším názvom Çakalburnu Dalyanı, ktorý pripomína tradičnú rybársku činnosť, ktorá sa tu kedysi vykonávala v oblasti Stredomoria. Zátoka je vyhlásená za chránenú oblasť prvej kategórie a ministerstvo ju označilo za oblasť, ktorá si vyžaduje prísnu ochranu. V tejto oblasti bolo zaznamenaných až sto dvadsať jeden druhov vtákov, čo je pre mesto İzmir výnimočné. Cieľom tejto zastávky nie je chôdza, ale zastavenie a pozorovanie.

Vyberte si miesto pri pobrežnej ceste, odkiaľ je dobrý výhľad na mokrade a vodu, a pokojne čakajte. Pravdepodobne ako prvé uvidíte plameniaky; tieto vtáky je možné pozorovať v zátoke počas celého roka a kŕmia sa medzi morskými ježkami a mokraďami. Ak sa dobre pozriete, môžete vidieť aj pelikány, čajky, rybáriky a sovy. V lete sú dominantné vtáky s dlhými nohami, stredozemné čajky a sliepky. V zátoku sa v zime nachádzajú aj vodné vtáky, ako sú kačice, sovy a červenonohé vtáky. Hľadajte malé a rýchle vtáky, ako sú potápky, na vetvách a kmeňoch pri pobreží.

Aby ste vtáky nevyplašili, neprichádzajte príliš blízko k pobrežiu, nehlučte a držte psa na vodítku. Ďalekohľad vám umožní lepšie pozorovanie, ale ak ho nemáte, môžete si pomôcť zoomom na telefóne, len sa k vtákom neblížte. Svetlo ráno a večer je jemnejšie, takže ak prídete do zátoky popoludní, môžete zachytiť krásne snímky odrážajúce sa vtáky vo vode. Najživšie obdobie sú jarné a jesenné mesiace, keď tu prechádzajú sťahovavé vtáky. Ak nepoznáte názvy vtákov, príručka alebo aplikácia na rozpoznávanie vtákov vám pomôže premeniť týchto päťdesiat minút na malú lekciu.

Zátoka má aj svoju negatívnu stránku, ktorú by sme nemali ignorovať. V posledných rokoch sa zaznamenal pokles počtu vtákov a morské riasy, ktoré súvisia so znečistením v zálive, teraz môžu pokrývať povrch zátoky nielen v lete, ale aj v zime. Vedec z Univerzity Devre Eylül uvádza, že vtáky chodili ešte v 90. rokoch do Halkapınar, ale keď sa tam začalo znečisťovať, presťahovali sa do Čakalburnu. Ak narazíte na deň, kedy voda vyzerá ako zelený riasový koberec, to, čo vidíte, je samotný problém. Preto je

Lanovka má dolnú stanicu v Balçove, na kopci Yeşiloğlu, a vedie až na vrchol Dededağı. História tejto lanovky sa začala v roku 1970, keď vtedajší starosta Balčova, inšpirovaný lanovkou, ktorú videl v meste Brašov v Rumunsku, preskúmal zariadenie v Burse a v roku 1972 podpísal zmluvu s nemeckou spoločnosťou. Trať bola uvedená do prevádzky 24. marca 1974 a stala sa druhou najstaršou lanovkou v Turecku po tej v Burse. V roku 2008 bola z bezpečnostných dôvodov zatvorená, v roku 2013 bola položená nová základňa a modernizované zariadenie bolo opätovne otvorené 31. júla 2015. Dnes je prevádzkované spoločnosťou İZULAŞ, ktorá je súčasťou metropolitnej samosprávy İzmir.

Po zakúpení lístkov si chvíľu pozorne všímajte pohyb kabín. Na traťe je dvadsať kabín, každá pojme osem osôb, a zariadenie dokáže prepraviť až 1200 cestujúcich za hodinu. Dĺžka trate je mierne dlhšia ako 810 metrov a výškový rozdiel medzi oboma stanicami presahuje 350 metrov. Cesta trvá približne tri minúty; počas tejto krátkej doby neodvracajte pohľad od okna. S postupom do výšky sa za vami odkrýva pobrežie İnciraltı, zelená oáza mestského lesa a lesklá voda lagúny, ako keby to bola mapa. Pokúste sa posadiť na strane, ktorá je orientovaná na sever, pretože odtiaľ je najlepší výhľad na záliv.

Vyššia stanica sa nachádza 408 metrov nad morom a jej okolie je zalesnená rekreačná oblasť. Najprv sa presuňte k okraju, ktorý smeruje k zálivu, a zhora si všimnite cestu, ktorú ste prešli ráno: prístav, les, lagúna a za nimi celé pobrežie mesta. Potom sa otočte na juh; z Dedadağı je možné pozorovať priehradu a jazero priehrady Balçova, ktoré je cieľom vašej dnešnej cesty, a ktoré sa vám z tohto miesta ukáže v objatí lesa. Tento pohľad je najlepším spôsobom, ako pochopiť, kam povedie cesta, po ktorej sa čoskoro budete prechádzať. V horných častiach sa nachádzajú piknikové miesta a krátke turistické trasy; zastavte sa v rekreačnej oblasti, doprajte si prestávku a doplnte zásoby vody a občerstvenia.

Lanovka je každý pondelok zatvorená pre pravidelnú údržbu a môže byť dočasne zatvorená aj na niekoľko mesiacov pre rozsiahlejšie opravy. Počas týchto údržbárskych prác sú dôkladne kontrolované a opravované nosné laná, motory a bezpečnostné systémy; preto si

Poslednou zastávkou dňa je priehradné jazero, ktoré sa nachádza v lese za Balčovou. Priehrada v Balčove bola postavená v rokoch 1970 až 1980 s cieľom zabezpečiť pitnú vodu z potoka Ilıca. Telo priehrady, postavené z kameňa, sa vzopína sedemdesiatpäť metrov nad korytom potoka a pri normálnej hladine vody zaberá jazero približne tridsaťpäť hektárov. Jazero, ktoré vidíte z lanovky, je teraz cieľom vašej prechádzky. Dôvod, prečo ste si na túto zastávku vyhradili dve hodiny, je samotná cesta.

Prechádzka začína po úzkej, kamennej ceste za termálnym hotelom a okolie priehrady sa stalo obľúbeným miestom pre obyvateľov Izmiru, ktorí chcú cez víkend uniknúť do prírody. Cesta vedie cez borovicový les; vôňa živice a tieň robia prechádzku príjemnou aj v lete. Počas prechádzky sa občas otočte a pozrite sa na mesto; zmedzi stromov sa vám odhalí záliv. Je zvykom, že sa prechádzajúci navzájom pozdravia; nebojte sa pozdraviť aj vy. Na konci cesty, kde sa stromy otvoria, sa vám pred očami objaví priehradné jazero a tam sa vám odídu všetky únavné pocity dňa.

Posaďte sa na kameň pri brehu jazera a pozorujte farbu vody. Kamenné telo priehrady zaberá jeden koniec jazera, zatiaľ čo okolie je úplne obrastené lesom. Toto je jeden z zdrojov pitnej vody pre Izmir; v rokoch s vysokými zrážkami sa jazero naplní tak, že je potrebné vypustiť prebytočnú vodu. Preto jazero vnímajte ako zdroj vody, nie ako miesto na kúpanie alebo piknik; nevstupujte do vody a nezanechávajte po sebe žiadne odpadky. Najlepšie svetlo na fotografovanie je koncom popoludnia; keď slnko klesá, tiene borovíc sa pretiahnu na vodu.

Pre tých, ktorí chcú absolvovať dlhšiu prechádzku, sa v tej istej oblasti nachádza trasa Behzat Tepe. Výstup a zostup na vrchol, ktorý sa nachádza vo výške 740 metrov, trvá približne tri hodiny a z vrcholu sa naskytá panoramatický výhľad na priehradné jazero a mesto. Táto trasa je príliš dlhá na to, aby ste ju zvládli v rámci tohto dňa; odporúčame vám vyhradiť si na ňu samostatné ráno. V lete sa vyhýbajte prechádzke okolo priehrady v čase najväčšieho horúčav; jeseň a zima sú najpríjemnejšie obdobia na túto trasu. Nezabudnite si obliecť pevnú obuv, zobrať si dostatok vody a klobúk; trasa je miestami strmá a obsahuje aj časti bez tieňa. Dávajte pozor, aby ste sa v tme ne