V meste Odunpazarı, v starej časti Eskišehir, sa nachádza výrobňa skla z Lületaš.

Začnite návštevu komplexu Kurşunlu pri vstupe z vonkajšieho nádvoja. Budovy komplexu sú usporiadané v tvare U okolo centrálnej mešity, pričom sa navzájom spájajú stenami a vytvárajú vonkajší nádvor. Na každej strane nádvoja je brána, takže sa doň ľahko dostanete bez ohľadu na to, odkiaľ prichádzate. Pamätajte si, že komplex nechal postaviť veľkovezír Čoban Mustafa Paša a podľa záznamov nadácie bola väčšina budov postavená medzi rokmi 1517 a 1525. Zdrojmi je pravdepodobné, že architektom bol Acem Ali, ktorý pred Sinanom zastával funkciu hlavného architekta. Pri prechádzke po nádvori si všimnite, že budovy nestoja na rovnakej úrovni; kvôli sklonu terénu sú medzi nimi terasy. Múzeum fajansového kameňa sa nachádza v časti komplexu, ktorá sa nazýva hanikah alebo medresa, a je vyššie ako mešita. Do kupolovej miestnosti a do buniek sa vstupuje po schodoch a priečelie, ktoré smeruje k nádvoru, bolo obnovené s novými arkádami. Pred vstupom do múzea sa zastavte pod týmito arkádami a pozrite sa na nádvor a na kupoly pokryté olovom. Vnútri sú vystavené exponáty získané z medzinárodných festivalov fajansového kameňa, remeselných súťaží a výstav, ktoré organizuje guvernérske úrad Eskişehir od roku 1998. Tieto exponáty boli zakúpené provinčnou správou a múzeum bolo otvorené mestskou radnicou Odunpazarı v roku 2008. Zbierka obsahuje približne 400 diel od 60 umelcov. Pri prehliadaní vitrín si najprv všimnite farbu kameňa; fajansový kameň je biely alebo má odtieň blízky bielej, je to materiál s jemnými pórmi a je mäkký. Majstri ho spracovávajú, keď je vlhký, pretože vtedy je mäkký, a keď vyschne, stane sa pevným a zachová si trvalý tvar. Preto si zblízka prezrite jemné rytiny, veľmi malé tváre a krivky vo vitrínach a zistite, ako trpezlivo boli vytvorené končekom noža. Na tabuliach hľadajte informácie o tom, že kameň sa tiež nazýva Deniz Köpüğü, Meerschaum a sepiolit, a že názov sepiolit bol v 19. storočí daný nemeckým mineralógom. Na tabuliach si môžete prečítať, že kameň sa nachádza v hĺbke až 150 metrov pod zemou a že podľa archeologických prác je známy už približne päťtisíc rokov. Fajansový kameň nie je horľavý a keď vyschne, získa značnú odolnosť, čo je dôvod, prečo jemné rytiny vydržia po celé storočia. Suchý fajansový kameň je tak ľahký, že pláva Múzeum je v pondelok zatvorené. Podmienky vstupu a otváracie hodiny si môžete overiť na oficiálnej stránke. Krátkou prechádzkou na sever sa dostanete k miestu Atlıhan, kde sa dnes spracováva kameň, ktorý ste videli v múzeu. Zdroj: Obecné riaditeľstvo kultúry a turizmu v Eskišehire, Múzeum fajansového kameňa a komplex Kurşunlu; TDV Islamská encyklopédia, komplex Kurşunlu; Wikipédia, fajansový kameň.

Po príchode do Atlıhanu sa najprv zastavte pred vstupom a pozrite sa na celú budovu. Tento hostinec bol postavený v 50. rokoch 19. storočia veľkým vlastníkom pôdy z Eskišehiru, menom Takattin Bey. Jeho účelom bolo poskytnúť ubytovanie obchodníkom, cestujúcim a roľníkom prichádzajúcim z okolitých dedín, mestečiek a miest, ako aj ich zvieratám. Hovorí sa, že tu bývali aj obchodníci, ktorí prichádzali na drevený trh, ktorý dal pomenovanie tejto štvrti, takže toto nádvorie bolo v srdci každodenného obchodu v Odunpazarı. Vďaka čajovni v hostinci sa budova stala nielen miestom ubytovania, ale aj miestom, kde sa stretávali miestni obyvatelia a diskutovali o aktuálnych záležitostiach. Postupom času bol známy aj pod názvami Tavafçı Hanı a Odunpazarı Hanı. Po druhej polovici 20. storočia, keď stratil svoju pôvodnú funkciu, sa hostinec začal rozpadávať. Budova, ktorú vidíte dnes, bola v roku 2006 obnovená v rámci projektu "Oživenie domov v Odunpazarı" mestskou radnicou Odunpazarı, pričom bol zachovaný jej pôvodný dizajn a dostala názov Atlıhan. Preto, keď sa pozeráte na steny, pamätajte si, že vidíte obnovenú budovu, nie pôvodný hostinec. Hostinec sa rozprestiera na ploche 768 metrov štvorcových a pozostáva z dvoch poschodí: prízemie a prvé poschodie. Najprv si prezrite prízemie a potom vystúpte na prvé poschodie a prezrite si aj tam. Dnes je hlavnou funkciou Atlıhanu umiestnenie obchodov, kde sa vyrába a predáva fajans. Zastavte sa pred jedným z ateliérov a sledujte, ako majster spracováva materiál, aké nástroje používa a v akom poradí. Porovnanie hotových výrobkov, ktoré vidíte v múzeu fajans, s nespracovanými kusmi, ktoré sú tu tvarované, je najlepší spôsob, ako pochopiť, akú náročnú prácu si tento materiál vyžaduje. Zdroj tohto materiálu nie je ďaleko; Wikipédia uvádza, že takmer všetky komerčne využiteľné ložiská fajans sa nachádzajú v provincii Eskişehir a že v okolí mesta sa nachádza viac ako tristo baní, ktoré sa rozprestierajú na ploche 100 štvorcových kilometrov. Rovnaký zdroj tiež uvádza, že zakúpený fajans môže časom zmeniť farbu, pretože materiál, ktorý absorbuje nikotín, žltne. Okrem fajansu sa v hostinci nachádzajú aj ateliéry, kde sa spracováva striebro, keramika a sklo, takže na jednom nádvorí môžete vidieť niekoľko tradičných remesiel. Ak chcete odfotiť majstrov pri práci, najskôr si povoľte, pretože je potrebné sa vyhnúť ruš Zdroj: Oddelenie kultúry a turizmu mesta Eskişehir, trhovisko remeselných výrobkov Atlıhan; Kultúrny portál, trhovisko remeselných výrobkov Atlıhan; Obec Odunpazarı, sprievodca.

Toto miesto nie je budova, ale hodinová prechádzka po malebných uliciach. Odunpazarı sa nachádza na svahoch južne od mesta a podľa legendy si prvé komunity, ktoré sa usadili v Eskişehire, vybrali práve tieto svahy, pretože tu mäso najdlhšie vydržalo. Prechádzku začnite na námestí a odtiaľ sa rozptýľte do úzkych, zákvitajúcich uličiek. Zvinuté cesty a slepé uličky sú charakteristické pre toto miesto, takže sa nebojte odbočiť a prechádzať bez toho, aby ste sa príliš spoliehali na mapu, a zvedavosť vás povedie. Wikipédia uvádza, že domy v tejto oblasti majú podobné architektonické prvky a motívy ako domy v Safranbolu, Beypazarı a Göynük, zatiaľ čo Go Türkiye ich označuje za jedny z najkrajších príkladov civilnej architektúry 19. storočia. Štruktúra tejto oblasti sa rozprestiera až po južnú oblasť zvanú Bademlik. Všimnite si, že fasády domov, ktoré smerujú do ulice, majú výčnieky a konzoly, a že horné poschodia presahujú do ulice. Niektoré domy vynikajú svojimi hnedými rámami medzi bielymi stenami, zatiaľ čo iné sa vyznačujú farbami ako indigové modro alebo terakotovo červeno; sledujte, ako sa farby menia od uličky k uličke. V týchto domoch sa zvyčajne nachádza kuchyňa, sýpka, práčovňa alebo sklad v prízemí, zatiaľ čo rodinný život prebiehal v horných poschodiach. Zdroje opisujú domy dvoch typov: tie, ktoré majú vchod priamo z ulice a záhradu vzadu, a tie, ktoré majú záhradu vpredu a dom stojí vnútri záhrady. Snažte sa rozlíšiť tieto dva typy počas prechádzky; domy, ktoré sú skryté za záhradnou stenou, sú menej prístupné z ulice. Domy sa zvyčajne skladajú z obývačky a okolitých izieb; rohová izba s oknami po oboch stranách na fasáde je najväčšia a najdôležitejšia miestnosť v dome. Výčnieky v rohoch ukazujú tieto izby; môžete sa pozrieť nahor a spočítať ich. Prečítajte si názvy ulíc a zistite, že päť z ulíc, o ktorých hovorí Evliya Çelebi v jeho diele "Seyahatname", stále nesie rovnaké názvy. Evliya Çelebi písal, že mesto sa skladá zo 17 štvrtí a že domy majú uzavreté záhrady. V rámci projektu "Oživenie domov Odunpazarı" bolo zrekonštruovaných 300 domov a 15 fontán v 30 uliciach, ktoré predstavujú najvýraznejšiu štruktúru tejto oblasti; venujte pozornosť fontánam, ktoré sa nachádzajú pozdĺž cesty Zdroj: Krajská organizácia kultúry a turizmu Eskişehir, Domčeky v štvrti Odunpazarı; Wikipédia, Domčeky v štvrti Odunpazarı; Islamská encyklopédia (TDV), Eskişehir; Obec Odunpazarı, Sprievodca.

Predtým, ako vstúpite do múzea, niekoľko minút sa pozrite na budovu z vonkajšej strany, z námestia. Budovu navrhla japonská architektonická kancelária Kengo Kuma and Associates a realizoval ju architekt a kolektor Erol Tabanca z Eskišehiru. Podľa zdrojov, Kuma a jeho tím navštívili Eskišehir, študovali jeho štruktúru a zistili, že táto štvrť je centrom obchodu s drevom. Preto návrh vychádza z tejto myšlienky. Všimnite si, ako drevené trámy na fasáde odkazujú na obchod s drevom v tejto štvrti, a ako sú jednotlivé časti budovy usporiadané bez dodržiavania jednej priamky. Kancelária je známa tým, že používa čo najmenej betónu a uprednostňuje prírodné materiály, ako je drevo, kameň a papier; jej podpisom je aj štadión navrhnutý pre Letné olympijské hry v Tokiu v roku 2020. Podľa múzea, filozofia kancelárie spočíva v prepojení prírody a architektúry, a vytvorení silného vzťahu medzi budovou a jej okolitím prostredím. Múzeum v architektúre zdôrazňuje štyri hlavné prvky: geometriu, svetlo, usporiadanie a drevo. V návrhu sa spájajú prvky civilnej architektúry z Odunpazarı, osmanskej kupolovej architektúry a tradičnej japonskej architektúry. Drevo použité v budove, podľa zdrojov, pochádza z ruských udržateľných a priemyselných lesov, kde dosiahlo konca svojej životnosti. Múzeum otvorilo svoje brány 7. septembra 2019 a spolu s ďalšími mestskými múzeami v okolí tvorí múzejné námestie. Vnútri, v priestore o rozlohe približne 4 500 metrov štvorcových, sa nachádzajú výstavné priestory, priestory pre podujatia a dielne. Pri prehliadaní výstav sa nezameriavajte len na jednotlivé diela, ale aj na svetlo, ktoré preniká priestorom vďaka drevenej konštrukcii; múzeum ho považuje za jeden z inšpiratívnych zdrojov pre architektúru. V múzeu sú vystavené moderné a súčasné umelecké diela z Turecka a z celého sveta, vrátane diel z kolekcie a dočasných výstav umelcov z rôznych disciplín. Múzeum sa prezentuje ako miesto stretnutia, kde sú vystavené diela umelcov z Turecka a z celého sveta z univerzálneho hľadiska. V zdrojoch sa spomína aj inštalácia, ktorú pre múzeum navrhol japonský majster bambusu Tanabe Chikuunsai IV; ak ju chcete vidieť, zistite si jej aktuálnu polohu u pracovníkov, pretože usporiadanie výstav sa môže meniť. Kvôli častým zmenám v dočasných výstavach si pred návštevou overte program múzea na jeho oficiálnej stránke. Múzeum pravidelne organizuje prehliadky výstav s odborným sprievodcom; ak sa Po odchode prejdite o niekoľko krokov smerom k ulici Atatürk Bulvarı a pokračujte k poslednej zastávke trasy, ktorou je Moderné múzeum umeleckého skla (Çağdaş Cam Sanatları Müzesi). Zdroj: OMM, informácie o budove OMM a návšteve; Krajský úrad kultúry a turizmu v Eskišehire, OMM; Wikipédia, Moderné múzeum umeleckého skla (Odunpazarı Modern Müze).

Poslednou zastávkou trasy je Moderné múzeum skla, ktoré sa nachádza v blízkosti budovy OMM, medzi budovami v štýle domov Odunpazarı. Múzeum bolo otvorené 1. decembra 2007 a je považované za prvé moderné múzeum skla v Turecku. Vzniklo vďaka spolupráci metropolitnej samosprávy Eskişehir, Anatólskej univerzity a skupiny priateľov skla. Podľa Wikipedie sa múzeum nachádza v komplexe mestského múzea domov Odunpazarı a jeho budova vznikla rekonštrukciou troch domov v štýle Odunpazarı. Ministerstvo kultúry a turistiky uvádza, že múzeum bolo založené s cieľom uspokojiť potreby mesta v oblasti sociálneho, kultúrneho a umeleckého rozvoja. Príručka mesta Odunpazarı tiež uvádza, že vďaka tomuto múzeu sa Eskişehir stáva jedným z mála miest na svete, ktoré majú vlastné múzeum skla. Príručka tiež zdôrazňuje, že múzeum bolo otvorené v Anatólii, ktorá je považovaná za miesto, kde sa zrodilo sklárstvo. Múzeum sa skladá z troch sál, pričom podľa dostupných informácií sú dva z nich určené pre stálu expozíciu a jeden pre dočasné výstavy. Pri prehliadaní sál venujte pozornosť technikám, ktoré boli použité pri výrobe jednotlivých diel; kolekcia zahŕňa diela vytvorené rôznymi technikami, od fúkania skla po studenú úpravu. Porovnanie tekutej formy fúkaného diela s dielom vytvoreným studenou úpravou, ktoré bolo rezané a zlepené, ľahko ukáže rozdiel medzi týmito dvoma technikami. Pri čítaní popisiek diel nezabudnite, že boli venované múzeu miestnymi aj zahraničnými umelcami. V kolekcii sú diela od japonských, poľských, lotyšských a nemeckých umelcov. Portál kultúry uvádza, že v múzeu sú vystavené diela 58 miestnych a 10 zahraničných umelcov, zatiaľ čo Wikipédia hovorí o 42 umelcoch a 125 dielach. Počet umelcov a diel sa v rôznych zdrojoch líši, preto je najlepšie zistiť aktuálny rozsah kolekcie priamo v múzeu. Pozrite sa na diela z rôznych uhlov, aby ste videli, ako interagujú so svetlom, a sledujte, ako ich tiene padajú na stenu. V roku 2022, keď Spojené národy vyhlásili Medzinárodný rok skla, múzeum sa zapojilo do spolupráce s platformou "Museums Without Borders", ktorá zahŕňala 39 krajín. Vďaka tomuto projektu je možné si vybrané diela z múzea pozrieť online, čo umožňuje opätovne si ich prezerať aj po návšteve. V múzeu je možné fotiť, ale je lepšie používať fotografovanie bez blesku a z uhla, pretože sklo odráža svetlo. Múzeum je zatvorené v pondel Po vystúpení z múzea môžete zísť na Atatürk Boulevard a v zastávke Atatürk Lisesi nastúpiť do električky, alebo sa môžete prejsť smerom k brehu rieky Porsuk. Zdroj: Oddelenie kultúry a turizmu mesta Eskişehir, Múzeum moderného sklárskeho umenia; Kultúrny portál, Múzeum moderného sklárskeho umenia; Wikipédia, Múzeum moderného sklárskeho umenia.