Stopy monarchistického režimu a republiky od Taksimu po Şişli.

Na tejto zastávke si nevšimnete samotné námestie, ale monument, ktorý sa nachádza v jeho strede. Po vystúpení z metra alebo z ulice İstiklal sa priamo vyprite k Pamätníku Republiky; monument sa nachádza v priestore, ktorý nie je prístupný pre vozidlá, a je možné ho obísť zo všetkých strán. Monument, ktorý navrhol taliansky sochár Pietro Canonica, bol postavený v rokoch 1925 až 1928 a bol otvorený 8. augusta 1928. Základňu a okolie monumentu pripravil Giulio Mongeri. Táto štruktúra, ktorá má výšku jedenásť metrov, váži osemdesiatštyri ton; bronzové figúry sú umiestnené v oblúkovej základni z ružového a zeleného mramoru a všetky časti boli do Istanbulu privezené loďou z Ríma. Náklady na výstavbu boli pokryté prostredníctvom darov od obyvateľov; najväčší dar poskytol bankár Berç Keresteciyan. Najprv sa presuňte na severnú fasádu, teda na stranu, ktorá smeruje k ulici Cumhuriyet. Tu je Mustafa Kemal zobrazený v uniforme, vpredu sú jeho vojaci a je zobrazený ako veliteľ Národnej vojny za nezávislosť. Potom obídu monument a dostanú sa na južnú fasádu, ktorá smeruje k ulici İstiklal. Na tejto strane je Atatürk v civile; vedľa neho sú İsmet İnönü a Fevzi Çakmak, okolo nich sú vojaci a občania; scéna zobrazuje vznik mladého štátu. Medzi postavami v pozadí sú aj predstavitelia, ktorí symbolizujú sovietsku pomoc počas Národnej vojny za nezávislosť; vzhľadom na to, že zdroje uvádzajú rôzne informácie o ich identite, ich mená tu neuvádzame. Na dvoch bočných stranách sú sochy vojakov, a na medailónoch nad nimi sú portréty dvoch žien. Oblúkový tvar základne pripomína námestnú fontánu; pôvodný návrh od Canonica bol skutočne určený ako fontána. Priblížte sa k základni, aby ste si mohli lepšie prezrieť výrazy tvárí a záhyby odevov, a potom sa o niekoľko krokov odtiahnite, aby ste si mohli monument prezrieť v celku. Ranné svetlo lepšie osvetľuje južnú fasádu; severná fasáda je lepšie viditeľná poobede. V štátnych sviatkoch je okolie monumentu vyhradené pre ceremoniály; v tieto dni túto zastávku preskočte. Po prezretí monumentu prejdite do parku Gezi, ktorý sa nachádza na severovýchode námestia. Park bol otvorený v roku 1943 a je to prvý park postavený v Instanbulu v období Republiky; na jeho mieste sa nachádzala kasárňa Topçu z roku 1806, ktorá bola v roku 1940 zrušená podľa plánov Henriho Prosta. Vystúpte mramorovými schodmi parku a Keď vystúpte, ocitnete sa v parku Maçka Demokrasi, ktorý je ďalšou zastávkou. Zdroj: Wikipédia (Pamätník republiky, park Gezi v Taksim, kasárne Taşkışla, lanovka TF1); Wikipédia (Pamätník republiky).

Po vystúpení z dolnej stanice lanovky sa ocitnete na dne údolia. V tejto zastávke je ideálne prechádzať sa, sedieť a obdivovať okolie. Park sa nachádza v depresii, ktorá sa nazýva údolie Dolmabahçe a tiahne sa medzi oblasťami Dolmabahçe, Maçka, Nişantaşı a Harbiye. Hranica okresov Beşiktaş a Şişli tiež prechádza touto oblasťou. Údolie bolo od devätnásteho storočia obľúbeným miestom na oddych. V 70. rokoch sa však stalo zanedbaným a nebezpečným miestom. V roku 1993 bol znovu upravený a znovu otvorený, pričom bol premenovaný na "Park Demokracie". Poslednú rozsiahlu rekonštrukciu vykonala v roku 2021 metropolitná samospráva Istanbulu. Osud tohto údolia je spojený s pamätníkom, ktorý vidíte v Taksim. V roku 1937 plán Henriho Prosta navrhoval vytvorenie parku na mieste kasární Topçu a vytvorenie kultúrneho údolia, ktoré by sa tiahlo až k oblastiam Maçka a Beşiktaş.

Vnútri parku sa nachádzajú deväť umelých jazier usporiadaných postupne pozdĺž údolia a malý umelý ostrov. Prejdite sa a sledujte priebeh vody. Mostíky medzi jazerami sú najčastejšie fotografované miesta v parku. Všimnite si aj stromy. V parku rastú spolu jaseň, vŕba, javor, gaštan, dub, akácia, breza, taxus, jarabina a orech. Na jeseň sa dno údolia mení na žlté a hnedé farby. Sú tu dve detské ihriská a dve vonkajšie športoviská. Ak cestujete s deťmi, predĺžte si pobyt v tejto zastávke. Väčšina lavičiek sa nachádza pri jazerách a v tieni stromov. Toto je ideálne miesto na obed, pretože v dvoch zastávkach v oblasti Şişli nie sú žiadne zelené plochy na sedenie.

Budovy na svahoch údolia rozprávajú o histórii parku. Na strane Beşiktaş je viditeľná Maçka Silahhanesi (zbraňár), rozsiahla budova z kameňa so štyrmi poschodiami. Túto budovu navrhol Sarkis Balyan v rokoch 1873-1875 na základe požiadavky sultána Abdülaziza. Slúžila ako sklad pre pušky určené pre pešiacku jednotku a dnes je hlavnou budovou kampusu Istanbul Technical University v Maçka. Na svahu v oblasti Harbiye sa nachádzajú koncertný salón Cemal Reşit Rey, kongresové centrum Lütfi Kırdar a otvorené divadlo Cemil Topuzlu. V letných večeroch je z otvoreného divadla počuť hudbu, ktorá sa nesie parkom. Ak pôjdete smerom k dolnej časti údolia, smerom k Dolmabahçe, uvidíte strechu štadiónu Beşiktaş cez stromy. Nene

V trojposchodový ružový dom, ktorý sa nachádza medzi budovami na ulici Halaskargazi, je z vonkajšej strany ľahko prehliadnuteľný. Hľadajte tabuľku nad dverami a bustu pred domom. Dom bol postavený v roku 1908 Osepom Kasabyanom. Mustafa Kemal sa sem presťahoval 13. novembra 1918. Z mesta odišiel 16. mája 1919, keď odchádzal do Samsunu, a približne šesť mesiacov tu žil. V hornom poschodí bývala jeho matka Zübeyde Hanım a sestra Makbule. V spodnom poschodí bol priestor vyhradený pre jeho asistenta. Cieľom návštevy tohto miesta je prejsť si miestnosti, v ktorých prežil týchto šesť mesiacov, a vnímať celkový dojem z domu. Nie je to palác, ale obyčajný rodinný dom, ktorý by sa dal považovať za typický pre oblasť Şişli v tej dobe.

Dom bol v roku 1942, za čias guvernéra a primátora Lütfiho Kırdara, otvorený ako múzeum. Múzeum spravuje dnes Istanbulská metropolitná samospráva. Navštevuje sa v troch úrovniach: v prízemí, v prvom a v druhom poschodí. V expozícii sú vystavené odevy, predmety a medaily, ktoré Atatürk používal. Sú tu aj dokumenty týkajúce sa Národnej vojny za nezávislosť a revolúcie, ako aj fotografie, ktoré dokumentujú jeho život od narodenia až po smrť. Sú tu aj portréty od umelcov ako İbrahim Çallı a Zeki Kocamemi. Zastavte sa pred portrétom od Çallıho a porovnajte štýl obrazu z 20. rokov s bronzovou sochou Canonica, ktorú vidíte v Taksime. Najvýraznejším aspektom domu je, že prípravy na odchod do Samsunu prebiehali práve v týchto miestnostiach. Všímajte si dátumy dokumentov. Väčšina z nich pochádza z konca roku 1918 až z jari roku 1919.

Budova niekoľkokrát prešla rekonštrukciou. V roku 1960 bola čiastočne opravovaná, v roku 1962 došlo k menšiemu požiaru. V roku 1981 bola rozsiahle zrekonštruovaná pri príležitosti stého výročia narodenia Atatürka. Po rekonštrukcii v rokoch 2014-2015 bola opäť otvorená 10. novembra 2015. Dnes viditeľné drevené schody, stropy a podlahy sú výsledkom tejto poslednej rekonštrukcie. Múzeum je malé. Ak prichádzate s väčšou skupinou, prejdite si poschodia postupne a ticho. Na úzkych schodiskách buďte ohľaduplní k tým, ktorí prichádzajú oproti vám. Pred návštevou si na stránke Istanbulské met

Pamätník Slobody sa nachádza na konci ulice Abide-i Hürriyet. Po ceste sa cesta začne stúpať a pamätník sa vám ukáže. Toto je kopec Hürriyet-i Ebediye, najvyšší bod Šišli, odkiaľ sa naskytá výhľad na údolie Kağıthane. História pamätníka je krátka a jasná. Bol postavený na počesť vojakov, ktorí zomreli počas povstania, ktoré vypuklo v apríli 1909 v Istanbulu a známeho ako udalosti 31. marca. Architektonickú súťaž vyhral v apríli 1909 architekt Muzaffer Bey. Základný kameň bol položený 23. júla 1909 a podľa zdrojov bol pamätník otvorený 23. júla 1911 počas osláv výročia ústavného režimu. Zdroje ho označujú ako prvý národný pamätník postavený v období Osmanskej ríše. Muzaffer Bey bol jedným z popredných predstaviteľov hnutia Prvej národnej architektúry a tento pamätník je jedným z jeho prvých diel.

Keď stojíte pred pamätníkom, najprv sa pozrite na jeho celkový vzhľad. Je celkom z mramoru a pripomína delovú trubicu smerujúcu nahor. Vystupuje z trojuholníkového plató; Muzaffer Bey tento geometrický tvar odvodil od trojuholníkového terénu kopca. Keď sa priblížite, uvidíte bronzové dosky a bránu, ktorá je tiež z bronzu. Na doskách sú uvedené tughra (pečať) sultána Mehmeda Rešada a dátumy, ktoré pripomínajú vyhlásenie ústavného režimu. Pod pamätníkom sa nachádza modliteľňa, do ktorej sa schádza osemnásť schodov. V tejto troj nohách a malej kupolovej časti sú hrobky padlých vojakov a nápisy boli napísané kaligrafom Hasanom Sabrim Efendi. Táto časť nemusí byť vždy otvorená; ak je zatvorená, stačí sa na ňu pozrieť zvonku.

Okolie pamätníka je cintorín a druhá polovica trasy prebieha v tejto oblasti. Sem boli pochovaní sedemdesi jeden vojakov, z toho traja dôstojníci, ktorí zomreli počas povstania. V roku 1913 bol v blízkosti pamätníka postavený otvorený hrob veľkého viziera Mahmuda Ševketa Pašu, ktorý bol navrhnutý architektom Kemaleddinom Beyom. Telo Talata Pašu bolo sem prevezené 25. februára 1943. Hroby Envera Pašu a Midhata Pašu sa tiež nachádzajú v tejto oblasti. Prejdite sa pomaly medzi hrobmi, nestúpajte na ne a nehlučte. Zoznáмите sa s obrysom pamätníka zblízka, pretože ho mestská časť Šišli používa vo svojom logu od roku 1990. Na otvorenie boli vydané zlaté a