Stĺpy Konstantinopola pozdĺž Mesiace.

Začnite pri tomto veľkom kamennom útvare, ktorý sa nachádza v Cerrahpaşa, na ulici Haseki Kadın. Budova, ktorej je súčasťou, bola kedysi základom jedného z najvýznamnejších pamätníkov mesta. Arkadiov stĺp bol postavený po roku 401, aby sa pripomenula víťazstvo cisára Arkadia nad gotickými povstalcami vedenými Gainasom. Keďže Arkadios zomrel v roku 408, stĺp bol dokončený až v roku 421, počas vlády jeho nástupcu, Teodosia II. Stál v strede Arkadiovho fóra, na siedmom kopci mesta, v oblasti známej ako Kserolofos.

Telo stĺpa, podobne ako jeho rímske predchodcov, bolo pokryté reliéfmi, ktoré sa spirálovito vinuli. Podľa tureckej Wikipédie tieto reliéfy zobrazovali postup armády, stret s Gotmi, námornú bitku a finálnu pozemnú víťazstvo. Vnútri bol prázdny, s vinicou, ktorá viedla na vrchol, kde sa nachádzala bronzová socha cisára; táto socha bola zničená v roku 740. Rôzne zdroje uvádzajú rôzne výšky: turecká Wikipédia uvádza 46-50 metrov, zatiaľ čo anglická Wikipédia uvádza približne 32 metrov.

Samotný stĺp bol zničený začiatkom 18. storočia; turecká Wikipédia uvádza rok 1711 a hrozbu zrútenia v dôsledku nezvratných škôd, zatiaľ čo anglická Wikipédia spomína zemetrasenie v roku 1719. Dnes zostala zachovaná iba základňa a spodná časť, približne 11 metrov. Z detailných kresieb v albume Freshfield, ktorý vznikol v rokoch 1574-1575 a je pripisovaný vlámskemu maliarovi Lambert de Vos, vieme, ako reliéfy vyzerali. Pozrite si základňu, ktorá je v ľudo strnách známa ako "Avrat Taşı" (Ženský kameň); buďte tichí, pretože okolie je obývané, a nevchádzajte na súkromné pozemky. Veľkosť tohto kamenného útvaru je dobrým východiskom na to, aby ste si predstavili skutočné rozmery stĺpov, ktoré uvidíte ďalej po trase.

Zdroj: Wikipédia.

Keď pôjdete zo Cerrahpaşa na severovýchod, smerom k Fatih, narazíte na stĺp, ktorý je takmer celkom zachovaný. Wikipédia ho opisuje takto: Nachádza sa na námestí, kde sa z ulice Macar Kardeşler Caddesi oddeľuje ulica Kıztaşı Caddesi, a to ešte predtým, ako sa dostanete k mešite Fatih. Tento monument, ktorý dal pomenovanie tejto časti mesta, je stĺp Markianos. Podľa anglickej Wikipédie bol postavený v rokoch 450-452 miestnym guvernérom Tatianom na počesť cisára Markiana (450-457).

Telo stĺpa, vysoké približne 17 metrov, je vyrobené z červenkastého šedého egyptského granitu, zatiaľ čo štvorstranná základňa je obložená bielymi mramorovými doskami. Pozorne si prezrite základňu. Na jednej strane je latinský nápis, ktorý približne hovorí, že guvernor Tatianos venoval túto sochu a základňu cisárovi Markianovi. Medzi písmenami kedysi boli vložky z bronzu. Na druhej strane sú zobrazené krídlaté postavy držiace guľu; Wikipédia ich identifikuje ako bohyňu víťazstva Nike. Názov stĺpa pochádza od týchto postáv: po strate sochy cisára sa krídlaté postavy na základni stali najvýraznejšou súčasťou monumentu, a preto sa stĺp začal nazývať "Kıztaşı".

Pozrite sa nahor. Na vrchole sa nachádza korintský štít s orlami v rohoch; kedysi tu stála socha cisára Markiana. Ak porovnáme tento stĺp s Arkadiosovým stĺpom, kde vidíte len jeho základňu na začiatku trasy, tento stĺp pôsobí skromnejšie, ale je to jeden z dvoch stĺpov, kde môžete vidieť celú konštrukciu od základne po štít; druhý vás čaká na konci trasy. Obídite ho a pozrite si všetky štyri strany. Odvlášť, môžete sa dostať do Beyazıt a k Theodosiovmu fóru pešou chôdzou (20-25 minút) cez Şehzadebaşı, alebo môžete použiť autobus.

Zdroj: Wikipédia.

Na južnom okraji námestia Beyazıt, pri ceste Ordu Caddesi, tesne vedľa trámvajovej trate, nájdete rozsiahle kusy mramoru. Sú to pozostatky triumfálneho oblúku z najväčšieho námestia Konštantínopolu, Theodosiovho fóra. Fórum pôvodne nieslo meno Forum Tauri, teda "Býčí fórum", a to za vlády cisára Konštantína. V roku 393 ho cisár Theodosius I. prestavoval, inšpirovaný Trajanovým fórom v Ríme, a vytvoril z neho námestie obklopené verejnými budovami. Cesta Mese prechádzala priamo týmto miestom a o niečo západnejšie sa rozvetvovala.

Na západnej strane fóra sa nachádzal triumfálny oblúk vyrobený z mramoru z Prokonnesosu, ktorý mal tri priechody; stredný priechod bol väčší ako bočné. Podľa anglickej Wikipédie bol oblúk postavený na štyroch stĺpoch a tieto stĺpy boli vyrezané tak, aby pripomínali labutiu nohu Herakla. Ak sa pozriete zblízka na kusy mramoru, stále môžete rozoznať tieto vetvené povrchy. Na vrchole oblúka kedysi stáli sochy cisára Theodosia a jeho synov Arcadia a Honoria. Tieto fragmenty sa objavili počas rekonštrukcie ulice Ordu Caddesi a námestia Beyazıt v rokoch 1948-1961.

V strede fóra sa nachádzal aj Theodosiovský víťazný stĺp. Bol zdobený reliéfmi, ktoré zobrazovali víťazstvá cisára nad barbarskými kmeňmi, a vnútri sa nachádzalo vinuté schodisko, ktoré viedlo na vrchol. Podľa anglickej Wikipédie stál tento stĺp až do konca 15. storočia. Podľa TDV Islamic Encyclopedia boli fragmenty reliéfov použité ako stavebný materiál pri výstavbe kúpeľov II. Bayezida, ktoré sa nachádzajú oproti ceste; niektoré z nich sú stále tam, zatiaľ čo ďalšie sa nachádzajú v Istanbulských archeologických múzeách. Kúpele, ktoré sú dnes múzeom, sa nachádzajú priamo oproti ceste. Odvtedy môžete nasledovať cestu Divanyolu a prejsť na východ, po starom Mese, až k Čemberlitaš.

Zdroj: TDV Islamic Encyclopedia; Wikipédia.

V Divanyolu, priamo vedľa električkovej stanice Çemberlitaş, sa nachádza tmavý stĺp, ktorý je pamätníkom založenia Konštantínopolu. Cisár Konštantín I. ho dal postaviť do stredu námestia, ktoré nesie jeho meno, a bol slávnostne odhalený 11. mája 330. Konštantínovo námestie bolo v tom čase okrúhle námestie nachádzajúce sa mimo mesta; podľa informácií agentúry Anadolu je tento stĺp jediná štruktúra z tohto námestia, ktorá sa zachovala dodnes.

Telo stĺpa sa skladá z egyptského porfyru a je postavené na bielom mramorovom základe. Zdroje uvádzajú rôzne počty jednotlivých častí, od siedmich po jedenásť; pozorne si všímajte reliéfy vavrínových listov, ktoré ich zdobia. Dnes je stĺp vysoký 34,8 metra od zeme; s sochu na vrchole sa jeho celková výška odhaduje na približne 50 metrov. Na vrchole sa nachádzala socha Konštantína, ktorý mal na hlave korunu, v ruke kopiju a zemeguľu. V roku 1106 silná búrka zničila sochu a tri horné časti stĺpa; v 12. storočí cisár z dynastie Komnenos nechal stĺp opraviť a na jeho vrchol umiestnil kríž.

Dve názvy, ktorými je stĺp známy, pochádzajú z neskorších storočí. V období Osmanskej ríše mu názov "Çemberlitaş" dal systém železných pások, ktoré chránili jeho telo pred prasklinami; v západných jazykoch sa tiež nazýva "Yanık Sütun" (Spálený stĺp) kvôli sčerneniu kameňa počas požiaru v roku 1779. Základňa je dnes obklopená kamennou štukovou výplňou, ktorá bola pridaná v období Osmanskej ríše, a moderné opravy sa vykonávajú v intervaloch od roku 1955. Hneď vedľa stĺpa sa nachádza kúpele Çemberlitaş z roku 1584; toto blízke spojenie medzi pamätníkom byzantského fóra a osmanského trhoviska názorne ukazuje vrstvy histórie Divanyolu. Odtiaľ pokračujte po Divanyolu k Námestiu Sultanahmet.

Zdroj: Fatih Kaymakamlığı; Anadolu Ajansı; Vikipedi.

Na konci ulice Divanyolu sa dostanete na námestie Sultanahmet, kde sa pod dnešným námestím nachádza Hipodróm Konštantínopolu. Prvý hipodróm bol postavený v roku 203 cisárom Septimius Severus, a cisár Konštantín ho okolo roku 324 výrazne prestaval. Podľa Wikipedie, táto U-tvarová aréna s dĺžkou približne 450 metrov a šírkou 130 metrov mohla prijať až 100 000 divákov. Stred arény bol plný monumentov; z nich sa dodnes zachovali tri, ktoré predstavujú najstaršie časti tohto miesta.

Začnite pri Obelisku. Je to monolit z červeného granitu z Asuánu, ktorý faraón III. Thutmose nechal postaviť okolo roku 1450 pred naším letopočtom pred veľkým chrámom v Karnaku. Cisár Constantius II. ho presunul do Alexandrie, a cisár Theodosius I. ho v roku 390 postavil na tomto mieste. Dnes sa z pôvodnej výšky približne 30 metrov zachovala len horná časť, ktorá má približne 20 metrov. Pozorne si prezrite štyri strany mramorovej základne: na severe je vyobrazený akt postavenia obelisku, na západe sú zobrazení cudzí, ktorí prinášajú daň, na juhu sú vyobrazené dostihy a na východe sú hudobné vystúpenia. Latinský nápis na základni uvádza, že inštalácia obelisku trvala 30 dní, zatiaľ čo nápis v gréččine trval 32 dní.

Blízky Hadí stĺp je ešte starší. Bol súčasťou bronzovej sochy, ktorá bola v Delfách postavená v roku 479 pred naším letopočtom na počesť víťazstva nad Peržanmi v Plataii; tri prepletené hady niesli na sebe zlatý trojnohý stojan. Cisár Konštantín ho sem presunul okolo roku 324. Na prepletených hadoch sú napísané názvy 31 gréckych miest, ktoré sa zúčastnili vojny. Hlavy hadov zmizli koncom 17. storočia; fragment jednej hlavy sa nachádza v Istanbulskom archeologickom múzeu.

Obelisk z upleteného kameňa, ktorý sa nachádza na južnom konci námestia, má približne 32 metrov. V 10. storočí ho dal opraviť a obložiť pozlátenými mosadznými platňami cisár VII. Konštantín Porfyrogennetos; platne boli v roku 1204 odstránené a roztavené vojakmi Štvrtého krížovej výpravy.

Zdroj: Wikipédia.

Prejdite zo Sultanahmetu do parku Gülhane a prejdite sa po jeho lesnatých cestách smerom na sever, v smere k Sarayburnu. Medzi vonkajšími záhradami Topkapi paláca, obklopený vysokými stromami, sa nachádza biely mramorový stĺp, ktorý sa nazýva Stĺp Gotov. Jeho telo, vysoké približne 18,5 metra, je vyrobené z jediného kusa mramoru z Prokonnesosu a na jeho vrchu sa nachádza korintský štít zdobený akantovými listami a soškou orla.

Prečítajte si latinský nápis na základe: FORTUNAE REDUCI OB DEVICTOS GOTHOS. Znamená to "Fortúna, ktorá priniesla návrat vďaka porážke Gotov." Nápis hovorí o víťazstve nad Gotmi, ale neuvádza, ktoré. Zdroje datujú stĺp do 3. alebo 4. storočia a uvádzajú dve možnosti: cisári II. Claudius Gothicus (268-270) a I. Konštantín, ktorí porazili Gotov. Anglická Wikipédia tiež poznamenáva, že nápis mohol nahradiť starší venovanie. Na vrchu štítu kedysi stála socha. Byzantský historik Nikephoros Gregoras píše, že išlo o sochu zakladateľa mesta, Byzanta, zatiaľ čo iní tvrdia, že išlo o bohyňu šťastia, Tyche.

Podľa Wikipédie je Stĺp Gotov najstaršia zachovaná rímska pamiatka v meste a mohla byť postavená ešte pred opätovným založením Konštantínopolu. Znamená to, že túto trasu ukončujete pri pamiatke, ktorá je staršia ako samotné mesto. Začali ste pri základe v Cerrahpaša a potom ste videli pamätníky Markiana, Theodosia a Konštantína, a teraz stojíte pred stĺpom, ktorý je pravdepodobne najstarší a nikdy sa nepohol zo svojho miesta. Oddýchnite si chvíľu v okolí stĺpu a potom sa môžete vrátiť do parku a ísť na zastávku Gülhane, alebo môžete zísť k pobrežiu.

Zdroj: Wikipédia.