Od Hamamönü k Ulucanlar: Vily, múzeá a bývalá väznica.

Hneď vedľa námestia Ulus, na začiatku bulváru Atatürk, sa nachádza päťposchodová neoklasicistická budova, ktorú navrhol rakúsky architekt Clemens Holzmeister. V rokoch 1933-34 bola postavená ako hlavné sídlo banky Emlak ve Eytam. Po spojení banky s inou inštitúciou v roku 1946 prešla budova do vlastníctva štátnej poštovej služby (PTT), bola zrekonštruovaná a v októbri 2013 bola otvorená ako prvé a jediné múzeum poštových známok v Turecku.

V celkovo 6 500 metrov štvorcových, rozložených na piatich poschodiach, sa nachádza 4 404 originálnych poštových známok a približne 1 500 známok z rôznych krajín sveta. Na najvyššom poschodí sú vystavené známky zo 189 krajín, ktoré sú členmi Medzinárodnej poštovej únie.

Prejdite si poschodia odspodu. V nižších poschodiach sú vystavené artefakty z histórie pošty a komunikácie, vysvetľuje sa, ako sa vyrábali a používali poštové známky. Následne sa dostanete k osmanským známkam a známkam z obdobia republiky. Tematické sekcie sú usporiadané podľa kategórií ako kultúrne dedičstvo, Atatürk, doprava, šport, príroda a cestovný ruch. Ak cestujete s deťmi, interaktívne obrazovky a kino vám uľahčia návštevu. Pri odchode nájdete obchod s upomienkovými známkami a kaviareň.

Aj keď nemáte záujem o poštové známky, navštívte túto budovu: je to jedna z Holzmeisterových stavieb v Ankare a jej interiér stále vyžaruje vážnosť bankového centra. Všimnite si rozmery schodiska a chodieb a pochopíte, aký dojem si hlavné mesto 30. rokov zvolilo. Skontrolujte si oficiálne zdroje, aby ste si overili dni a podmienky návštevy, pretože v niektoré víkendy môže byť zatvorené. Po odchode z múzea sa môžete presunúť na ulicu Anafartalar Caddesi a ísť pešo do starej časti mesta. Hamamönü sa nachádza v juhovýchodnej časti Ulus a je odtiaľ ľahko dostupný.

Zdroj: Wikipédia, PTT Pul Müzesi; Wikipedia, Stamp Museum; Kültür Portalı.

Vstúpte do štvrte z Talatpaşa Bulvarı a najprv nájdite Ulicu umenia (Sanat Sokağı), ktorej adresa je Hacettepe Mahallesi Tanış Sokak. Dvadsaťdva ankarských domov, ktoré boli pôvodne postavené a následne obnovené mestskou samosprávou Altındağ, sú od roku 2010 určené pre umelcov: horné poschodia slúžia ako ateliéry a nižšie poschodia ako galérie. Tu sa vyrábajú a predávajú obrazy, kaligrafia, keramika, vitráže, sklo, koža, vlnené výrobky, striebro a šperky. Môžete vojsť do otvoreného ateliéru a pozrieť sa, ako majster pracuje, ale najskôr sa opýtajte na povolenie na fotografovanie.

Potom prejdite k vile Kabakçı Konağı. Táto vila, ktorú obnovila mestská samospráva, večerom hostí podujatia Hamamönü Söyleşileri; každú večer sa tu rozprávajú o inej téme, od literatúry cez hudbu až po históriu a tradičné umenie, a vystupujú iní hostia. Program nájdete v oznámeniach mestskej samosprávy; počas dňa vidíte budovu zvonku a z nádvoria. Vily Kamil Paşa a Beynamlızade sú tiež súčasťou tejto transformácie.

Je dobré túto štvrť preskúmať s vedomím jej histórie. V roku 1997 bola prijaté rozhodnutie ochrannej komisie, v roku 1999 bol vypracovaný plán a v roku 2006 začala revitalizácia ulíc İnci a Dutlu. Približne tri stovky budov, z ktorých osem je registrovaných pamiatok a dvadsaťdva je tradičných domov; zvyšok bol zrekonštruovaný pomocou ankarských kameňov, dreva a tehál. V roku 2007 bol starý trh (Yeni Çarşı) zbúraný a vzniklo súčasné námestie. Niektorí výskumníci to kritizujú ako "nostalgickú produkciu", zatiaľ čo návštevníci hovoria, že je to miesto s bohatou históriou. Zvážte obidve názory a pozrite sa sami: ktorý fasáda je stará a ktorý nová, farba kameňa a opotrebovanie dreva vám to povie.

Odtiaľto je to len pár minút k Múzeu nehmotnej kultúrneho dedičstva a k miestu Taceddin Dergahı, ktoré sa nachádza na okraji štvrte, v časti Hacettepe.

Zdroj: Altındağ Belediyesi, Hamamönü Sanat Sokağı; Turecká turistická encyklopédia; Wikipédia; Ankara Valiliği; DergiPark (Tekin 2025; Poyraz a Gündoğan 2014).

Tradičný ankarский dom na ulici Öz, ktorá vedie k bulváru Talatpaşa, je prvé múzeum nehmotného kultúrneho dedičstva v Turecku. V roku 2013 bol založený Výskumným a aplikačným centrom tureckej folkloristiky pri Univerzite Gazi; financovanie zabezpečila Agentúra pre rozvoj Ankary v rámci programu finančnej podpory v roku 2011, a práva na používanie budovy poskytla mestská časť Altındağ. Tu nenájdete vitríny, ale miestnosti: dielňa pre tvorbu obrázkov technikou ebru a dielňa pre tlač, kútik pre divadlo tieňov a bábik, izba, kde rozprávač rozpráva rozprávky, svadobná izba, kde sa rozprávajú o svadobných a pôrodných tradíciach a spievajú uspávanky, izba pre rozprávača, herňa, kde sa hrá mangala a "beş taş", a ďalšie. Divadelné predstavenia Karagöz, meddah, orta oyunu a dedinská divadlá sú súčasťou programu. Ankarские rozprávky, ľudové piesne a básne sa rozliehajú v miestnostiach.

Najväčší počet návštevníkov tvorí skupiny základných škôl; počas týždňa ráno sa môžete stretnúť s prehliadkami pre školy. To nie je žiadna výhoda, pretože múzeum ožíva vďaka rozprávaní, a otázky detí sú najlepším sprievodcom. Pre dospelých je najlepšie navštíviť múzeum popoludní. Tu sa môžete naučiť hrať mangala, pozrieť sa na nádobu pre techniku ebru, vypočuť si text uspávanky; všetko to trvá len krátko, ale je to dobrá prestávka po prechádzke ulicami Hamamönü.

Pre informácie o otváracích hodinách kontaktujte múzeum; podmienky vstupu sa môžu meniť. Múzeum je malé, štyridsaťpäť minút je dostatočné. Po odchode nasledujte bulvár Talatpaşa a odbočte na ulicu Taçlı; tam sa nachádza mešita Taceddin Sultan a jej príbuzné zariadenia.

Zdroj: Kultúrny portál; Agentúra pre rozvoj Ankary; Wikipédia.

Na okraji areálu univerzity Hacettepe, v ulici Taçlı, sa nachádza mešita, mauzóleum, cintorín a dvojposchodový drevený dom: Taceddin Dergahı. V polovici siedmeho storočia ho založil Celveti učenec Taceddinzade Mustafa Efendi, ktorý pochádzal z okolia svätého Mahmuda Hüdayiho. Pôvodné budovy boli postavené z hliny a dreva; po ich zničení sultán II. Abdülhamid vyčlenil z štátnej pokladnice šesťdesiat tisíc lir na obnovu, a mešita, minaret a mauzóleum boli prestavané v rokoch 1892-1901. Nápis na budove uvádza rok 1319 (1901). Mešita s múrami z opracovaného kameňa a obdĺžnikovým pôdorysom a mauzóleum z červeného andezitu sú dodnes otvorené pre návštevy; areál bol rekonštruovaný v rokoch 1988 a 2008.

Skutočný príbeh sa odohral v miestnostiach určených pre hostí. Mehmet Akif Ersoy, poslanec z Burduru, tu v rokoch 1920-1921 žil a písal v miestnostiach vyhradených pre neho; napísal tu šiestu knihu svojej zbierky "Safahat" a hymnu "İstiklal Marşı". V roku 1949 bolo toto domáce prostredie rozhodnutím mestského zastupiteľstva premenené na múzeum, ale dlho bolo zanedbané; bolo zrekonštruované v roku 1982 a pre verejnosť bolo otvorené v roku 1984. Miestnosti sú jednoduché, s málo nábytku; dôležitý je samotný priestor.

Hneď za areálom dergah sa nachádza Literárne múzeum a knižnica Mehmet Akifa Ersoya, na adrese Sarıkadı Sokak 47. Bola otvorená 12. marca 2011, v deväťdesiatej výročie prijatia hymny; je to prvé literárne múzeum a knižnica v Turecku. V dvojposchodovej budove, ktorá pripomína starú ankarskú vilu, sa nachádza približne sedem tisíc kníh, takmer sto periodík, hodinky, okuliare, ruženec a portrét básnika; v hornom poschodí sa nachádza mestská knižnica v Ankare a konferenčná miestnosť s výhľadom na strechu. Je tu systém otvorených regálov, kde si môžete sadnúť a čítať. V pondelok je zatvorené; informácie o víkende nájdete na webových stránkach.

Do mešity vstupujte mimo modlitebných čias, zujte si topánky, noste oblečenie, ktoré zakrýva ramená a kolená, a buďte tichí. Mauzóleum a cintorín sú súčasťou mešity a nevyžadujú samostatnú návštevu.

Zdroj: TDV İslam Ansiklopedisi, článok o Taceddin Dergahı; Wikipédia;

Budova s kamennými stenami na ulici Ulucanlar číslo 63 bola v roku 1925 otvorená ako väznica a až do roku 2006 slúžila ako hlavná väznica v Ankare. Po presťahovaní väzňov do novej väznice v Sincan, bola v roku 2009 prevzatá mestskou radnicou v Altındağ a v júni 2011 bola znovu otvorená ako múzeum a kultúrne centrum, aby si pripomínala 81 rokov histórie. Odvtedy ju navštívilo viac ako milión návštevníkov.

Srdcom prehliadky sú samotné celty. Celty číslo 9 a 10 sú známe medzi väzňami ako "Hilton"; štvrtý cel a izolačné bunky sú autenticky zrekonštruované s 22 voskovými figurínami; v celách číslo 5 a 6 sa nachádzajú životopisy novinárov, spisovateľov, básnikov a politikov, ktorí tu boli uväznení, spolu s osobnými predmetmi od ich rodín a fotografiami z väznice. Prehliadka zahŕňa aj návštevu kúpeľa, knižnice a konferenčnej sály. Najťažším miestom múzea je popravčí stanovište na nádvorí, kde bolo popravených devätnásť ľudí. Túto časť prehliadky prejdite v tichosti, buďte opatrní pri fotografovaní a majte na pamäti, že nie je vhodná pre malé deti.

Múzeum nepredkladá žiadne argumenty, iba ukazuje: veľkosť cel, postele, nápisy na stenách, listy. Nehovorí o tom, kto mal pravdu, ale o tom, ako ľudia tu žili; prehliadku vnímajte v tomto duchu. Keď vystúpite na nádvorie, na chvíľu sa zastavte; bezprostredne za murmi väznice prebieha večerný dopravný ruch a život v okolí; tento kontrast je polovicou toho, čo múzeum hovorí.

Otváracie dni a hodiny si overte na stránke mestského úradu. Po prehliadke môžete zísť ulicou Ulucanlar do Cebeci; stanice metra Ankaray Kurtuluş a Dikimevi sa nachádzajú v tejto oblasti. Ak ste unavení, môžete sa vrátiť rovnakou cestou do Hamamönü a odtiaľ nasadnúť do autobusu na ulici Talatpaşa Bulvarı.

Zdroj: Altındağ Belediyesi; Kültür Portalı; Vikipedi; Wikipedia, Ulucanlar Prison Museum.