Od Büyükçekmece po Silivri, západné pobrežie Mramorného mora.

Začnite na južnom konci jazera, v mieste, kde je najbližšie k moru; toto miesto je dostupné pešo z centra Büyükçekmece a je to bod, kde jazero susedí s Marmarským morom. Najprv sa pozrite na vodu a všímajte si jej tvaru: podľa Wikipedie je to morský záliv. Nižná časť rieky Karasu, ktorá prúdi zo severovýchodu regiónu Çatalca, vytvorila rozsiahly záliv pod vplyvom stúpajúcej morskej vody. Ústie tohto zálivu bolo neskôr uzavreté štrkom, pieskom a hlinou. Voda, ktorá sa vám teraz rozprestiera pred očami, bola kedysi súčasťou samotného mora. Historický most prechádza cez úsek, ktorý spája jazero s morom; preto sa naň zatiaľ pozrite z diaľky, pretože bol súčasťou predchádzajúcej trasy. Zistite si aj pôvod názvu: Wikipédia uvádza, že názov jazera pochádza od veľkých člnov, ktoré sa ťahali ručne a nazývali sa "çekmece", a ktoré sa používali na prechod na druhú stranu pred stavbou mostu. Okresné kroniky tiež uvádzajú, že prechod medzi oboma brehmi sa predtým zabezpečoval pomocou týchto člnov. Teraz zamerajte svoj pohľad na časť jazera, ktorá susedí s morom. Tu sa nachádza hrádza, ktorú postavila Štátna správa pre vodné hospodárstvo (DSİ) v rokoch 1983 až 1988, ktorá oddeľuje jazero od mora. Podľa stránky o vodných zdrojoch spoločnosti İSKİ bola hrádza uvedená do prevádzky v roku 1989 a dodáva do Istanbulu približne sto miliónov kubických metrov vody ročne. Táto stránka tiež uvádza, že povodie má rozlohu 620 kilometrov štvorcových a že voda je po prečistení v zariadení na úpravu pitnej vody Büyükçekmece smerovaná do mesta. Takže voda, ktorú vidíte ráno, je súčasťou vody, ktorá prichádza do mnohých domácností na európskej strane Istanbulu. Všímajte si aj úzkeho pásu medzi hrádzou a morom; Wikipédia tu uvádza, že sa jedná o mierne slanú vodu, vodné plochy a mokrade. Okolie mokradov je najživšie ráno, preto si, ak máte ďalekohľad, nezabudnite ho pribaliť. Podľa anglickej verzie Wikipédie organizácia BirdLife International vyhlásila okolie jazera za dôležité vtáčie územie v roku 1989. Táto organizácia tiež uvádza, že jazero má rozlohu približne 28 kilometrov štvorcových, dĺku sedem kilometrov a šírku dva kilometre. Záznam o mokradiach ministerstva uvádza, že v jazere kedysi žilo 30 druhov rýb, zatiaľ čo dnes je ich 15, z toho štyri sú cudzie druhy. Tento záznam tiež jasne uvádza, že okolie jazera je vystavené silnému priemyselnému

Príďte k karavanseraju zo severnej strany, pretože jediný vstup do budovy sa nachádza práve na tejto strane a je zaklenutý oblúkom. Najprv sa pozrite na vonkajšiu fasádu: Podľa článku o Semavi Eyice v Encyklopédii islamu (TDV), karavanseraj má rozmery 41 metrov na 18,5 metra a je to obdĺžnikový komplex. Stránka okresnej správy uvádza dĺku 48 metrov; vzhľadom na rozdiely v údajoch, zamerajte sa na to, ako dlhá budova pôsobí, keď ju prejdete. Pozorne sa pozrite na steny: Medzi radmi kamenných blokov sú umiestnené tehlové pásy. Pozrite sa na strechu: Budova je pokrytá strechou so sklonom do dvoch strán. Názov "Kuršunlu Han" pochádza z toho, že strecha bola kedysi pokrytá olovnatými platňami; podľa TDV je dnes pokrytá tradičnými dlaždicami. Odpoveď na otázku, kto to dal postaviť, je v zdroji uvedená opatrne. Stránka okresnej správy uvádza, že v roku 1566 to nariadil sultán Sulejman I. a zveril to architektovi Sinanovi. TDV uvádza, že presný dátum nie je známy, ale že meno Sinana sa objavuje v zozname jeho diel a že je pravdepodobné, že to bol on, kto to postavil v období vlády Sulejmana. Podľa toho istého zdroja, v posledných rokoch vlády Sulejmana sa začala stavať aj priľahlá most, a pri nej bol postavený fontán. Karavanseraj sa datuje do rovnakého obdobia. Teraz sa presuňte na južnú stranu, pretože do interiéru preniká svetlo len z tejto strany. V spodnom rade sú osem mriežok, potom sa pozrite na osem okien v hornom rade; okná sú striedavo zaklenuté oblúkom a špicou. Na trojuholníkovom štíte nad oknami je v strede okno zaklenuté oblúkom, po bokoch sú okrúhle okná. Bočné steny sú bez okien. Z pozostatkov je zrejmé, že pri vstupe sú po oboch stranách dvere izby; podľa TDV je tá po ľavej strane takmer úplne zničená, zatiaľ čo tá po pravej je v dobrom stave. V článku sa uvádza, že tieto izby mohli byť domom správcu alebo izbami pre vysokých vojenských predstaviteľov. Ak je dvere otvorené, vojdite dnu a pozrite sa na strednú opornú štruktúru; pôvodne drevených desať oporných pilierov bolo pri poslednej rekonštrukcii nahradených betónovými. Na každej z dvoch bočných stien je jedenásť krbov, medzi nimi sú dvanásť výklenkov na skrine. Vysoké lavice, ktoré sa tiahli pozdĺž stien, slúžili na uloženie lôžok cestujúcich

Múzeum sa nachádza v ulici Çarşı na ulici Mimarsinan. Po prechode mostom a vstupe do úzkej ulice si všimnete budovy podľa jej kamenného fasády. Pred vstupom sa pozrite na budovu, pretože samotná budova je tiež dokumentom. Podľa oficiálnej stránky múzea je budova stará a svedčí obdobím výmeny obyvateľstva. Táto stránka tiež uvádza, že pred výmenou obyvateľstva v roku 1923 bola oblasť Büyükçekmece miestom, kde spolu žili grécke a turecké komunity, a že po odchode obyvateľov boli do oblasti presídlení Turci. Podľa Wikipedie obec budovu zrekonštruovala a múzeum bolo otvorené v júli 2011. Oficiálna stránka uvádza, že budova má rozlohu 210 metrov štvorcových a pozostáva z dvoch samostatných častí. Podľa anglickej verzie Wikipédie je v prízemí expozícia kostýmov z celého sveta, zatiaľ čo v hornom poschodí sú vystavené turecké kostýmy; svoju návštevu začnite v prízemí. Poznanie pôvodu kolekcie zmení váš pohľad. Oblečenie predstavuje kostýmy a doplnky, ktoré zahraničné folklórne skupiny venovali obci počas Medzinárodného festivalu kultúry a umenia, ktorý sa v Büyükçekmece koná každé leto. Podľa anglickej verzie Wikipédie sa festival koná od roku 2000 a od roku 2003 je členom Medzinárodnej organizácie folklórnych festivalov a organizácií ľudového umenia (CIOFF). Podľa jedného zdroja festival získal ocenenie za najlepší festival od tejto organizácie štyrikrát. Prejdite sa a čítajte názvy krajín na vitrínach; podľa anglickej verzie Wikipédie kolekcia obsahuje oblečenie zo 44 krajín. Táto stránka tiež uvádza, že medzi nimi sú Španielsko, Uzbekistan, Malajzia, Thajsko, Mexiko, Poľsko, Venezuela, Etiópia, Argentína, Gruzínsko a Indonézia. Pozorne sa pozrite na farby a vzory na látkach; oficiálna stránka tiež zdôrazňuje, že práve táto živostnosť je základom expozície. Nezabudnite sa pozrieť na zbierku fotografií tradičných kostýmov, ktoré sprevádzajú oblečenie; tam uvidíte, ako sa oblečenie nosí. Podľa Wikipédie je najstarším exponátom v zbierke svadobné šaty, ktoré sú viac ako sto rokov staré. Táto stránka tiež uvádza, že počet exponátov presahuje dva tisíce a že jednotlivé kusy sa pravidelne menia, takže pri ďalšej návšteve môžete vidieť iné oblečenie. Keď vystupíte do horného poschodia, prejdete k tradičným ľudovým kostýmom z Anatólie. Tu môžete porovnávať jednotlivé časti kostýmov z rôznych regiónov, čo je najlepší spôsob, ako nadviazať spojenie s oblečením z celého sveta, ktoré je vystavené v prízemí. Oficiálna stránka Zdroj: Oficiálna stránka múzea svetových kostýmov; Wikipédia, Múzeum svetových kostýmov; Milliyet, Múzeum kostýmov v Büyükçekmece.

Autobusová linka IETT číslo 300 vás dopraví do centra Silivri. Kalepark sa nachádza v starej pevnosti na východnej strane mesta, smerom k moru. Podľa historickej správy obecného úradu, Silivri vznikol na strmom úpätí kopca, ktorý dominuje zálivu Marmara. Postupne bol tento kopec obohnaný hradbami. Táto správa tiež uvádza, že mesto sa nachádza na útese, ktorý miestami dosahuje výšku 56 metrov, a že je obohnané hradbami zo troch strán, zatiaľ čo štvrtá strana je chránená neprekonateľnou skalnou stenou. Wikipédia uvádza, že park sa nachádza na útese vysokom 47 metrov; je možné, že tieto údaje pochádzajú z rôznych miest. Pred vstupom do parku sa pozrite na hradbový múr vedľa vchodu, pretože tu môžete najlepšie pozorovať pevnosť. Podľa Wikipédie má pevnosť históriu siahajúcu do 3. storočia nášho letopočtu, ale väčšina zachovaných ruín pochádza z 9. a 12. storočia. Podľa obecného úradu dal cisár Arkadius postaviť pevnosť na počesť svojej manželky Evdoksie a mesto pomenoval Evdoksiopolis. Anglická Wikipédia potvrdzuje, že v minulosti nesie toto meno aj starobylé Selymbria. Slovenská Wikipédia uvádza, že v 9. storočí dal cisár Michal III. postaviť na tomto kopci pevnosť, z ktorej sú dnes viditeľné ruiny. Vzhľadom na to, že zdroje opisujú rôzne obdobia, je pravdepodobné, že hradby boli viackrát obnovené. Podľa obecného úradu boli v roku 1509, za vlády Bayezida II., obnovené aj hradby v Silivri. Obecný úrad otvoril park 30. augusta 2020 po rekonštrukčných prácach. Navštívte skanzen v areáli parku, kde sú vystavené približne 150 kamenných artefaktov z rímskej, byzantskej a osmanskej doby, nájdených v Silivri a jeho okolí. Podľa jednej správy boli tieto artefakty umiestnené pod koordináciou Istanbulského archeologického múzea a medzi nimi sú aj sarkofágy. Pozrite si tvar a zdobenie krytov sarkofágov a potom si prečítajte popisné tabule pri každom exponáte. Porovnaním fragmentov stĺpov a hlavíc môžete zistiť, ako bolo mesto v priebehu storočí opakovane prestavané. Podľa svedectiev návštevníkov, ktoré sú v spomínanej správe, boli artefakty kedysi roztrúsené po celom parku a dnes sú usporiadané do prehľadnej expozície. Potom sa vyjdite po chodníku pri úpätí útesu. Podľa správy sa v parku nachádzajú ďalekohľady, amfiteáter, turistické chodníky a piknikové zóny. Odvládnite pohľad na Marmarské more a záliv na západe; obec

Prírodný park Danamandıra sa nachádza na vidieku severne od Silivri, neďaleko dediny Danamandıra. Hneď ako opustíte pobrežie a vkročíte do lesa medzi polia, pocítite, že sa začína druhá polovica dňa. Doprava verejnou dopravou je sem náročná, preto si naplánujte presun autom až do poslednej zastávky. Podľa Wikipédie sa na vstupe do parku účtuje poplatok za vozidlá; aktuálne informácie si overte u správnej organizácie. Znalosť štatúsu parku pridáva vašej návšteve zmysel. Podľa Wikipédie je táto lesná oblasť, v ktorej sa nachádzajú jazerá, od roku 2006 zapísaná ako chránené územie s cieľom ochrany prírody. Zoznam prírodných parkov Ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva uvádza, že táto oblasť bola vyhlásená za prírodný park 16. decembra 2015 a je súčasťou 1. obvodovej správy. Podľa Wikipédie, táto rekreačná oblasť s tromi jazerami obklopenými trstinou bola vtedy vyhlásená za prírodný park. Park má zaujímavý spôsob správy: obec susedného okresu Esenyurt prenajala túto oblasť na 49 rokov, aby poskytla obyvateľom hustej obývanej oblasti rekreačnú zónu. Otvorenie sa údajne uskutočnilo v polovici mája toho istého roku, ako uvádza rovnaký zdroj. Na stránke správnej organizácie sa uvádza, že v parku sú turistické a cyklistické chodníky s výhľadom na jazerá, ako aj piknikové miesta. Po vstupe prejdite k prvému jazeru a sledujte pobrežie obklopené trstinami. Pomaly kráčajte pri vode; trstina je úkrytom pre vtáky a ak budete ticho, uvidíte ich viac. Väčšinu času strávte na turistických chodníkoch a odpočívajte v tienistých častiach lesa, keď prechádzate z jedného jazera na druhé. Všímajte si rozdiel medzi morom, ktoré ste videli ráno v Büyükçekmece, a malými jazerami v tomto lese: jedno je rozsiahla lagúna, ktorá sa premenila na nádrž na pitnú vodu, zatiaľ čo druhé sú pokojné rybníky uprostred lesa. Toto porovnanie ukazuje, aké odlišné krajiny sa dajú nájsť v priebehu jedného dňa, od pobrežia až po vnútro Trácie. Stránka správnej organizácie zdôrazňuje, že park si zachováva svoju prirodzenú štruktúru a je usporiadaný s ohľadom na ochranu prírody. Preto neopúšťajte turistické chodníky a nekopajte rastliny. Na tej istej stránke sa jasne uvádza, že v parku nie je povolené kempovanie; príďte len na jeden deň a odídite predtým, ako stmavie. Ak chcete piknikovať, používajte len vyhradené miesta a