Od Amoria k Sultanovým horám: Stará cesta východného Afyonu.

Začnite v Amorium, v najsevernejšom bode trasy, v obci Hisarköy, asi od Emirdağ. Kultúrny portál uvádza, že mesto sa nachádza približne sedemdesiat kilometrov severovýchodne od Afyonkarahisar. Pred odchodom si zistite podmienky návštevy archeologickej lokality na miestnom kultúrnom a turistickom oddelení alebo v múzeu. Po príchode do obce sa najprv pozrite na výhľad; kopec, ktorý sa týči v strede údolia, je vápenná hora, ktorá predstavuje starobylé mesto. Táto vápenná hora je centrom najstaršieho osídlenia v tejto oblasti a po obvode stále možno rozoznať pozostatky byzantských hradobných múrov. Nižšie mesto bolo obohnuté druhým opevnením. Najjednoduchší spôsob, ako pochopiť dvojvrstvú štruktúru mesta, je začať túru u úpätia kopca a sledovať priebeh hradobných múrov. Kultúrny portál uvádza, že mesto v období Hetitov nieslo názov Aura, zatiaľ čo názov Amorium pochádza z klasickej doby. V období helenizmu a Rímskej ríše sa v tejto oblasti nachádza len veľmi málo pamiatok; najvýraznejšie stopy týchto období sú nájdené na minciach, ktoré mesto vydávalo. Podľa kultúrneho portálu bolo Amorium jedným z prvých miest, ktoré získali od Rímskeho senátu povolenie na razenie vlastnej meny v tejto oblasti. Najväčší rozkvet zažilo mesto v období Byzantskej ríše. Za vlády cisára Zenona, koncom piateho storočia, boli postavené mestské hradby. Po roku 640 sa Amorium stalo základňou byzantskej armády v Anatólii a neskôr sa stalo centrom regiónu Anadolikon. V deviatom storočí pochádzala z tohto mesta dynastia, ktorá dala Byzantskému trónu troch cisárov; miestne oddelenie uvádza, že táto dynastia bola známa ako Frigská dynastia. Táto sláva však zároveň pripravila mesto o jeho koniec, keď ho v roku 838 obkľúčila a dobyla armáda Abbássidského kalifa Mutasima. Encyklopédia islamu uvádza, že mesto bolo v roku 931 zničené emirom Tarsu a od tej doby postupne stratilo svoj význam. V nasledujúcich storočiach ho miestni obyvatelia nazývali Hergan Kale a pozostatky mesta boli znovu objavené až v devätnástom storočí vďaka výskumom cestovateľa Williama Hamiltona. Pri prehliadke vykopaných budov si všímajte informačné tabule. Podľa kultúrneho portálu v oblasti nazývanej Veľký priestor v Nižšom meste bola v roku 2001 objavená byzantská kúpeľňa a dlažobná ulica, ktoré pochádzajú z obdobia medzi šiestym a deviatym storočím. Výkopové práce začali v roku 1987 Zdroj: Kultúrny portál, starobylé mesto Amorium; Oddelenie kultúry a turizmu mesta Afyonkarahisar, starobylé mestá; TDV Islamská encyklopédia, Ammuriye.

Most Kırkgöz sa nachádza asi sedem kilometrov od centra okresu Bolvadin, cez rieku Akarçay, ktorá ústi do jazera Eber. Podľa zdrojov je vzdialenosť medzi mostom a centrom okresu medzi šiestimi a siedmimi kilometrami a k mostu sa dá ľahko dostať autom. Vzhľadom na to, že sa nachádza mimo hlavnej cesty, jeho okolie je pokojné a jeho dĺžku si môžete pokojne prejsť pešo. Najprv sa zastavte na začiatku mostu a pozrite sa na jeho celú dĺžku. Podľa správ CNN Türk je most dlhý približne 200 metrov. Jeho názov znamená "štyridsať okien", ale počet okien sa v priebehu storočí menil. Podľa agentúry Anadolu Ajansı bol most postavený v roku 1150 byzantským cisárom Manuelom Komnenom s štyridsiatimi oknami. V šestnáastom storočí, počas kampaní sultána Sulejmana, architekt Sinan most predĺžil smerom na sever a počet okien zvýšil na šesťdesiatštyri. Dnes, podľa dostupných zdrojov, je zachovaných päťdesiattri okná. Wikipédia uvádza, že niektoré okná boli odstránené počas úprav riekoviska a ďalšie sú zakryté pod zemou. Preto nie je prekvapujúce, že ak sa pokúsite spočítať okná, dostanete odlišný výsledok. Pri prechádzke venujte pozornosť tvaru oblúkov. Stredné oblúky sú širšie a špicatější, zatiaľ čo tie na okrajoch sú menšie a ploššie. Kameň tiež odhaľuje vrstvy mostu. Krajský úrad pre kultúru a cestovný ruch uvádza, že južná časť je postavená z mramoru a opracovaného bazaltu, zatiaľ čo severná časť je doplnok od Sinana. Pri okrajoch mostu nájdete architektonické prvky z helénistickej, rímskej a byzantskej doby, dokonca aj náhrobné kamene. Hľadanie týchto prvkov premení most na malé exteriérové múzeum. Podľa Wikipédie je v severnej časti, ktorá pochádza z osmanskej doby, kamenárske práce precíznejšie; porovnajte oba konce a sami uvidíte rozdiel. Sinan tiež pripojil k mostu modlitebňu a mramorové schodisko, ktoré viedlo k vode. Nápis na moste už nie je na svojom pôvodnom mieste; Wikipédia uvádza, že nápis sa v minulosti zrútil do rieky a neskôr bol nájdený a presunutý do múzea. Historik Mustafa Güler, ktorý hovoril pre agentúru Anadolu Ajansı, uviedol, že most bol od rímskej doby jedným z dôležitých prechodov na karavánovej ceste, ktorá viedla z Istanbulu na juh. Podľa Gülera bola táto cesta v osmanskej dobe tiež používaná pre pútnické karavány a most bol neustále frekventovaným miestom. Pre fotograf

Jezero Eber, ktoré je poslednou zastávkou rieky Akarçay, sa nachádza medzi okresmi Bolvadin, Çay a Sultandağı. Podľa Wikipédie je jazero vzdialené sedem kilometrov od Bolvadinu. Nachádza sa v uzavretej depresii, známej ako povodie Akarçay; na severe sa nachádzajú hory Emir a na juhu hory Sultan. Povrch jazera je vo výške približne 967 metrov nad morom. Krajský úrad pre kultúru a cestovný ruch uvádza jeho rozlohu ako 150 kilometrov štvorcových, zatiaľ čo Wikipédia uvádza 125 kilometrov štvorcových; rozdiel je spôsobený tým, že rozloha jazera sa v priebehu rokov mení. Pred návštevou si určite overte aktuálnu hladinu vody. Denník Hürriyet Daily News informoval o tom, že jazero v období sucha úplne vyschlo. Anglická Wikipédia uvádza, že voda sa do jazera vrátila v roku 2020. To znamená, že výhľad, ktorý uvidíte, sa môže výrazne líšiť v závislosti od ročného obdobia a množstva zrážok v danom roku. Keď dorazíte k brehu, pravdepodobne uvidíte skôr trstinu ako vodu. Podľa Wikipédie je väčšina povrchu pokrytá červenou trstinou, ktorej výška dosahuje päť až šesť metrov, a preto jazero z diaľky vyzerá ako lúka. Plávajúce ostrovy, ktoré miestni obyvatelia nazývajú "kopak", sú tiež tvorené koreňmi trstiny, ktoré sa oddeľujú od pôdy. Trstina a iné vodné rastliny sú už po stáročia zdrojom obživy pre okolité dediny a používajú sa na výrobu rohoží, vankúšov a papiera. Podľa krajského úradu v jazere žijú kapor a plotica. Eber je tiež dôležitou oblasťou pre vtáky. Anglická Wikipédia uvádza, že organizácia BirdLife International označila jazero v roku 1989 za dôležité vtáčie územie. V tureckom článku sa uvádza, že medzi druhy, ktoré do jazera prichádzajú, patria malá čapka, volavka, pelikán dalmátsky a rybár. Zamerajte ďalekohľad na miesta, kde sa trstina stretáva s otvorenou vodou, pretože tu sa najčastejšie vyskytujú vodné vtáky. Buďte tichí, aby ste vtáky nevyplašili, a nevchádzajte do trstiny. Jazero bolo v roku 1992 vyhlásené za chránenú prírodnú oblasť prvej kategórie. Krajský úrad tiež otvorene uvádza, že jazero trpí znečistením, preto je ešte dôležitejšie nezanechávať na brehu žiadne odpadky. Keď hladina vody dosiahne určitú úroveň, prebytok vody je odvádzaný kanálom do nižšie položeného jazera Akşehir. Pre fotografovanie si vyberte skoré ráno alebo čas tesne pred západom sln

Poslednou zastávkou trasy je karavanseraj İshaklı, ktorý sa nachádza presne v strede okresu Sultandağı. Staré meno Sultandağı bolo İshaklı, a karavanseraj dostal svoje meno práve odtiaľ; je tiež známy ako Sahip Ata Han. Encyklopédia islamu TDV uvádza, že sa nachádza na ceste medzi Akşehir a Çay, asi 25 kilometrov od Akşehir. Karavanseraj je ľahko rozpoznateľný vďaka svojim dlhým a hrubým kamenným múrom. Podľa encyklopédie ho hrubé obvodové múry a veže umiestnené na nich takmer pripomínajú pevnosť. Pred vstupom si chvíľu prezrite fasádu. Vonkajšie steny sú podporené štvorcovými a polguľovými pilármi. Hlavný vchod do nádvoria je zakrytý siedmou vrstvou maurských oblúkov, pričom vrchol je dnes zničený. Všimnite si viacuholníkové výklenky po stranách vchodu a malé trojuholníkové prvky v rohoch. Nápisy informujú o tom, kedy a kým bol karavanseraj postavený. Podľa encyklopédie islamu TDV, nápisy na dvoch vchodoch naznačujú, že bol postavený v septembri 1249, v prvých rokoch vlády seldžuckého sultána II. İzzeddina Keykavusa, na príkaz ministra Sahip Ata Fahreddin Aliho. Encyklopédia uvádza, že tento karavanseraj, postavený Sahip Atom, je najstaršou známou stavbou, ktorú postavil. Sahip Ata bol jedným z najvýznamnejších štátnych činiteľov v období Selčukov, ktorý dal postaviť množstvo pamiatok; webová stránka turkishhan.org uvádza, že dal postaviť aj medresu İnce Minareli v Konye a medresu Gök v Sivas. Po vstupe do nádvoria sa pozrite na malú, vyvýšenú budovu v strede, ktorá slúžila ako mešita. Portál kultúry uvádza, že táto budova je posledným príkladom seldžuckých mešít v nádvoriach, ktoré stáli samostatne. Ak sa dobre pozriete, zistíte, že mešita je naklonená vzhľadom na hlavnú os karavanseria, pretože je orientovaná podľa smeru k Mekke. Encyklopédia uvádza, že v niektorých častiach západnej steny boli použité časti rímskych a byzantských sarkofágov. Naproti nádvoria sa nachádza uzavretá časť, ktorá sa nazýva "zimná". Je to obdĺžniková hala s piatimi loďami, zakrytá klenbami, pričom na jej klenbách spočívajú šesťnásť kamenných stĺpov. Stredná loď je širšia a vyššia, a jej stredová, osvetlená kupola poskytovala svetlo do haly. Vnútri je tma; počkajte chvíľu pri vchode, kým si oči nezvyknú, a potom sledu