Na východnej strane Anatólie sa nachádza záhrada, hrad, priehrada a les.

Začnite svoju prechádzku v záhrade pri vstupe v Ataşehir, pretože tento vstup umožňuje najlepšie usporiadanú prehliadku záhrady. Hneď po vstupe začujete hluk diaľnice, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou príbehu tejto záhrady. Botanická záhrada Nezahat Gökyiğit sa nachádza na ostrovoch medzi diaľnicami, ktoré prichádzajú z mostov Atatürk a Fatih Sultan Mehmet a spájajú sa s diaľnicou smerom do Ankary. Podľa oficiálnej histórie sa záhrada skladá z ôsmich ostrovov a jej vznik bol zabezpečený protokolom medzi Generálnym riaditeľstvom diaľnic a nadáciou ANG. Počas prechádzky venujte pozornosť prechodom medzi ostrovmi; každý ostrov predstavuje inú skupinu rastlín alebo iný záhradnícky koncept. Najprv sa zamerajte na Stredný ostrov. Tu sa nachádzajú hlavné výsadby záhrady: priestor, kde sa prirodzené a kultúrne rastliny striedajú a vytvárajú vzory, priestor s rastlinami v kvetináčoch a úsek, kde sa každoročne sadiace rastliny vytvárajú rôzne farebné kombinácie. Kvôli sezónnym výsadbám, ktoré sa zvyčajne menia dvakrát ročne, uvidíte v jednom a tom istom priestore dve rôzne záhrady, raz na jar a raz na jeseň. V tejto časti sa neponáhľajte, zastavte sa pri každej výsadbe a pozrite sa, ako je vytvorená. Po Strednom ostrove prejdite na Anatólijský ostrov. Tu sa nachádza námestie, kde sa kultúrne odrody okrasných rastlín vystavujú v priebehu rokov, a priestor, kde sa táto rovnaká metóda výsadby testuje iba s prirodzenými druhmi. Porovnanie týchto dvoch priestorov vám umožní pozrieť sa na záhradu očami záhradníka. Potom môžete pokračovať po cestách, ktoré vedú k ostrovom s názvami Istanbul, Trakia a Dub. Pri pohľade na dnešný vzhľad záhrady si pamätajte jej začiatky. V roku 1995 ju založil Ali Nihat Gökyiğit ako pamätný park pre jeho manželku Nezahat Gökyiğit a najprv sa opravovala pôda, ktorá bola vážne poškodená výstavbou ciest. Podľa oficiálnej histórie bolo na 46 hektároch vysadených približne 50 000 stromov a kríkov. Neskôr sa cieľ zmenil a v roku 2002 bola záhrada otvorená pre verejnosť a v roku 2003 získala svoje súčasné meno. Dnes vidíte park, ktorý pred tridsať rokov bol holou, zhutnenou pôdou. Pred návštevou si vyberte, na čo sa chcete zamerať v závislosti od ročného obdobia. Na stránke s galériou záhrady sa na jar objavujú druhy ako snežienka, tulipán a narcis, a na jeseň sa zobrazujú cibuľovité rastliny ako kroku Na cestu k pevnosti Aydos sa musíte vrátiť a pokračovať južne, smerom k Sultanbeyli. Zdroj: Botanická záhrada Nezahat Gökyiğit, História a výstava, Wikipédia, Botanická záhrada Nezahat Gökyiğit.

Hrad Aydos saží na vyvýšenine na severovýchodnom svahu hory Aydos, ktorá je pokrytá lesmi, v štvrti Mehmet Akif v meste Sultanbeyli. Podľa oficiálnej webovej stránky hradu sa vrchol nachádza 325 metrov nad morom, 36 kilometrov východne od centra Istanbulu a 8 kilometrov severne od Mramorového mora. Kvôli tomu, že hrad sa nachádza na vyvýšenine, je potrebné počítať s náročnejším výstupom a neponáhľať sa. Po príchode na vrchol sa najprv zastavte a obzrite sa okolo seba. Z tohto miesta je jasné, prečo bol hrad postavený na tomto mieste. Podľa informácií od obce je z tohto miesta viditeľná väčšina údolia a hrad sa nachádzal na starej armádnej ceste, ktorá viedla od Üsküdar do Anatólie. Názov hradu pochádza z gréckeho slova "Aetos", čo znamená "orol", a tento názov sa s malou úpravou zachoval až do súčasnosti. Podľa propagačných materiálov obce sa výstavba hradu začala v 11. a 12. storočí a jeho súčasná podoba bola dosiahnutá v 13. a 14. storočí vďaka neskorším rozšíreniam. Väčšina nálezov z archeologických výskumov pochádza z tohto posledného obdobia a svedčí o tom, že hrad vtedy zažíval svoju najväčšiu slávu. Pri rovnakých výskumoch boli nájdené aj kamenné sekery a črepy z doby prvej bronzovej doby, čo naznačuje, že táto oblasť bola využívaná už oveľa skôr. Po vstupe prejdite širokou oblasťou, ktorá je obklopená vonkajšími hradbami. Hrad, spolu s vonkajšími hradbami, zaberá plochu približne 26 000 metrov štvorcových a obranné systémy sú tvorené dvoma hradbami, vnútornou a vonkajšou. Oficiálna stránka hradu hovorí o dvanástich vežiach, šiestich vnútorných a šiestich vonkajších. Niektoré zdroje, vrátane Wikipédie, uvádzajú sedem veží na vonkajšej hradbe, čo naznačuje mierny rozdiel v informáciách. Pri bližšom pohľade na hradby si môžete všimnúť, že polkruhovité veže sú postavené z vápna, miestnych kameňov a miestami z tehál. Najpozoruhodnejším miestom je prvá veža. Pôvodné brány hradu sa nachádzajú v tejto veži a jej konštrukcia sa líši od ostatných hradieb, pretože je postavená pomocou byzantskej techniky kazetových stien. Táto technika sa používala najčastejšie v 13. a 14. storočí, preto sa predpokladá, že veža bola neskôr pridaná. Vnútri veže sa nachádzajú aj pozostatky Na konci prehliadky vstúpte do expozície Aydos Castle. Podľa oznámenia obecnej správy, tu sú vystavené stĺpy, základy, časti oblúkov, reliéfne dosky a kamenné prvky spojené kovovými prvkami, ktoré boli nájdené počas výkopov a reštaurátorských prác. Exponáty pochádzajú z ranobyzantského a stredobyzantského obdobia; v sále sú tiež fotografie a krátke filmy dokumentujúce dvanásťročné reštaurátorské práce. Múzeum je zatvorené v pondelok, aktuálne otevíracie hodiny si overte na oficiálnych stránkach. Odtiaľ sa presuniete na sever, smerom k priehrade Ömerli v oblasti Çekmeköy. Zdroj: Obec Sultanbeyli, propagačné stránky Aydos Castle a oznámenie o Aydos Múzeu.

Príďte k priehrade Ömerli z oblasti Ömerli v meste Çekmeköy. Ömerli je stará dedina, ktorá sa nachádza pri jazere, ktorému dala meno, a dnes je to štvrť patriaca k mestu Çekmeköy. Podľa historických záznamov obecnej správy Čekmeköy sa názov dediny prvýkrát objavuje v súdnych záznamoch z 1520. rokov. Je pravdepodobné, že názov pochádza z toho, že pozemky dediny boli pridelené osobe menom Ömer. Z údajov v súpise obyvateľov z roku 1832 vyplýva, že v tej dobe v dedine žilo približne päťdesiatsedem rodín.

Tu môžete vidieť jazero a pochopiť, aký má pre mesto význam. Priehrada je postavená na rieke Riva, ktorá pramení v blízkosti okresu Gebze v provincii Kocaeli a vteká do Čierneho mora. Podľa údajov organizácie İSKİ bola priehrada uvedená do prevádzky v roku 1972 a má ročnú kapacitu 220 miliónov metrov kubických, čo ju robí najväčším zdrojom vody v Istanbulu. Takmer celá anatólska časť mesta čerpá vodu z tohto zdroja. Podľa İSKİ má povodie priehrady rozlohu 621 kilometrov štvorcových. Podľa Wikipédie má priehrada s betónovou hrádzou výšku 52 metrov nad korytom rieky a rozlohu jazera približne 23 kilometrov štvorcových.

Keď prídete k brehu, venujte pozornosť lesu, ktorý obklopuje jazero. Povodie priehrady je chránenou oblasťou, ktorá je úmyselne udržiavaná bez výstavby. Zelené plochy, ktoré vidíte, sú chránené, aby sa zabezpečila čistota pitnej vody. Jazero nie je miestom na kúpanie ani na piknik, ale slúži ako nádrž pitnej vody. Preto nevstupujte do vody, nerobte oheň pri brehu a zoberte si so sebou všetky odpadky. Dodržiavajte výstražné tabule a značky zákazov pri brehu.

Je dobré vedieť, kam voda z jazera odteká. Podľa údajov organizácie İSKİ je z priehrady Ömerli ročne čerpaných v priemere 600 miliónov metrov kubických vody, ktorá je privádzaná do čistiacej stanice Ömerli İçme Suyu Arıtma Tesisleri. Tento komplex, ktorý pozostáva zo štyroch zariadení, je najväčšou čistiacou stanicou v Istanbulu. Prvé zariadenie, Orhaniye, bolo uvedené do prevádzky v roku 1978. Čistená voda je distribuovaná do okresov na anatólskej strane, a tiež do časti okresov Fatih a Bakırköy na európskej strane, do Zeytinburnu a do pobrežných oblastí Beşiktaş a Sarıyer. Takže voda, ktorú ráno používate na prípravu čaju, pravdepodobne pochádza z tohto jazera.

Keď sa na jaz

Po príchode do Polonezköy zaparkujte vozidlo na vhodnom mieste a zvyšok dňa strávte pešou prechádzkou. Obec sa nachádza v lesnatých oblastiach Beykozu, približne 20 kilometrov od pobrežia Čierneho mora a približne 15 kilometrov od pobrežia Bosporu. Dôvodom, prečo si na túto poslednú zastávku vyhradiť dva a pol hodiny, je práve les. Okolie obce sa nachádza v rámci prírodnej rezervácie Polonezköy, vyhlásenej Ministerstvom životného prostredia a lesov v roku 1994. V zozname chránených oblastí a národných parkov je uvedený dátum vyhlásenia tejto rezervácie ako 15. júla 1994.

Najprv sa prejdite po hlavnej ceste obcou a pripomeňte si, prečo má táto oblasť názov, ktorý odkazuje na Poľsko. Polonezköy bola založená v roku 1842 iniciatívou princa Adama Czartoryského, ktorý po poľskom povstaní v roku 1830 emigroval. Pôvodný názov obce, Adampol, pochádza z mena jej zakladateľa. Zástupca Czartoryského, Michal Czajkowski, kúpil lesnatú oblasť, na ktorej bola neskôr založená obec. Podľa údajov obce v nej pôvodne žilo len dvanásť ľudí a aj v čase jej najväčšieho rozmachu počet obyvateľov neprekročil dvesto dvadsiatich. Prví obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, chovom dobytka a lesníctvom.

Pri prechádzke obcou si všimnite miesto, kde sa nachádza Pamätný dom Zofie Rizi. V tomto malom dome sú uložené fotografie, knihy a dokumenty rodiny Ryży, ako aj staré interiérové prvky. Z archívnych záznamov obce vieme, že medzi návštevníkmi Polonezköy boli v roku 1847 skladateľ Franz Liszt a v roku 1850 spisovateľ Gustave Flaubert. V roku 1938 sa obyvatelia obce stali tureckými občanmi a v roku 1968 získali vlastnícke práva k pozemkom, na ktorých žili. Dnes sa v obci každého leta koná festival, ktorý pripomína jej spojenie s Poľskom.

Po prehliadke obce sa venujte hlavnej aktivite – lesnej prechádzke. Prírodná rezervácia Polonezköy je s rozlohou približne 3 004 hektárov prvý a najväčší prírodný park v Istanbulu. V parku sa nachádza približne päť kilometrov dlhá trasa pre turistiku, cyklistiku a beh, ako aj vyhliadkové veže. Prechádzajte sa trasou vlastným tempom a z jednej z vyhliadkových veží sa pozrite na les z výšky. Medzi stromami nájdete borovice, duby, gaštanové stromy, javor, brezy a ligusty. Na jeseň zhnednú listy gaš