Mešity v Maltepe a Beştepe z obdobia Republiky.

Vystúpte na stanici Ankaray v Maltepe. Mešita sa nachádza na ulici Gazi Mustafa Kemal, stojí na vyvýšenine východne od Anıtkabir a jej dve minarety sú viditeľné z diaľky. Podľa Wikipedie bol jej základný kameň položený 16. mája 1954 a dokončená bola 3. augusta 1959. Práce realizovala organizácia Ankara Maltepe Bir Cami Yaptırma Derneği, ktorá bola založená v roku 1950. Architektom bol Recai Akçay a stavebným inžinierom Mehmet Varlıer. Akçay je známy aj svojou prácou na rekonštrukcii Yeşil Türbe v Burse a na budove právnickej fakulty v Ankare. Architektonická otázka, ktorú táto budova vyvoláva, je nasledovná: budova vyzerá ako klasická osmanská mešita, postavená z kamenných blokov, s jednou kupolou a dvoma minaretmi; no v skutočnosti je to moderná mešita, dokončená v druhej polovici 50. rokov. Teda, prvá veľká republikánska mešita v Ankare, namiesto toho, aby hľadala nový štýl, zvolila známy siluetu.

Čo stojí za to si všímať: štvorcový vnútorný priestor (harim), s rozmerami dvadsiť metrov na dvadsiť metrov; množstvo farebných lúčov svetla prenikajúcich cez vitrážové okná; na vrchole kupoly je text súry Fatiha; na stenách sú keramické obklady z Kütahye, vysoké až päť metrov; päť malých kupôl, ktoré pokrývajú severný dvor. Kupola má vonkajší primer 30 metrov, minarety majú 50 metrov a každá má jeden balkón. Ďalšou novinkou tej doby bolo podlahové kúrenie. Celková plocha, vrátane dvora, presahuje sedem tisíc štvorcových metrov, čo je v porovnaní s Kocatepe pomerne skromné; rozdiel v rozsahu si všimnete na nasledujacej zastávke. Fotografujte fasádu z bulváru, keď ju ráno osvetľuje slnko. Odtiaľ sa môžete prejsť k Kocatepe; smer je juhovýchod, k vyvýšenine nad Kızılay, a cesta trvá asi dvadsať minút. Vstúpte do mešity mimo modlitebného času a nezabudnite si obuť topánky. Mešita je jedným z rušných náboženských miest v meste a v piatky sú okolité ulice plné ľudí.

Zdroj: Wikipédia, Maltepe Camii; Wikipedia, Maltepe Mosque; EBA Okul Dışı Öğrenme Ortamları.

Kocatepe mešita, postavená na kopci nad Kızılay, je viditeľná takmer z celého mesta. Jej história odráža diskusie o architektúre mešít v období Republiky. Prvá súťaž v roku 1944 nepriniesla žiadneho víťaza. V roku 1957 projekt Vedata Dalokaya a Nejata Tekelioğlu vyhral: betónová kupola s rozmermi 50 metrov na 50 metrov a výškou 50 metrov. Základné práce boli zahájené začiatkom 60. rokov, ale potom boli prerušené. Podľa informácií z Wikipedie, neexistovala dostatočná skúsenosť s výstavbou takýchto konštrukcií, a experimenty na ODTÜ ukázali, že aj malé chyby v konštrukcii predstavujú riziko. Odborník na kupoly, profesor Zerna, varoval; nakoniec sa organizácia rozhodla pre tradičnejší dizajn. Myšlienka Dalokaya bola neskôr realizovaná v mešite Faysal v Islamabade, kde vyhral ďalšiu súťaž v roku 1970. V roku 1967 organizácia priamo poverila prácu Hüsrevovi Taylovi a Fatinovi Uluenginovi; základné práce boli zahájené 30. októbra 1967. Po odchode Uluengina v roku 1975 pokračoval Tayla sám. Hrubá výstavba bola dokončená v roku 1981 a mešita bola otvorená 28. augusta 1987.

Plán je klasický osmanský vzor: centrálna kupola, ktorá spočíva na štyroch pilónoch, a štyri polokupoly. Podľa TDV, vnútorný priestor (harém) má rozmer 56,30 metrov na 56,30 metrov a vnútorná výška je 44,85 metrov; štyri minarety majú výšku 88 metrov a tri balkóny; nádvorie má rozmer 57 metrov na 38 metrov a je zakončené dvadsiatimi šiestimi kupolami. Nosná konštrukcia je z betónu, obklad je z travertínu, umelého kameňa a mramoru. Kaligrafiu vytvorili Hamit Aytaç, Mahmut Öncü a Emin Barın; dlaždice sú z Kütahye. Kritika prichádzala z dvoch strán: projekt Dalokaya bol považovaný za príliš moderný, zatiaľ čo realizovaný projekt bol vnímaný ako kopia architektúry Sinana. Po vstupe do mešity, postavte sa pod kupolu a porovnajte ju s mešitami Selimiye a Şehzade; potom vyjdite von a porovnajte rovnaký profil s budovou v Maltepe z roku 1959. V piatok počas modlitby je tu veľa ľudí; platia pravidlá týkajúce sa obuvi a odevu. Pre ďalšiu zastávku zídite dole do Kızılay a naskočte do metra M2.

Zdroj: TDV Islamic Encyclopedia, Kocatepe Mosque; Wikipedia, Kocate

Vystúpte na stanici Bilkent metra M2. Podľa Wikipedie, v okolí stanice sa nachádza Hlavné riaditeľstvo pre náboženských záležitostí (Diyanet) a mešita, ktoré sú priamo pri výstupe. Názov mešity pochádza od Ahmeda Hamdiho Aksekiho, ktorý bol predsedom Diyanetu a zorganizoval prvú súťaž pre Kocatepe v roku 1944. Tieto dve miesta sú spojené len o dva zastávky. Architektom je Salim Alp. Základný kameň bol položený 19. novembra 2008 a mešita bola otvorená 19. apríla 2013 v piatok. Rozmery, ktoré uvádza Diyanet, sú rozsiahle: 80 000 metrov štvorcových podlahovej plochy, 20 618 metrov štvorcových nádvoja a 11 087 metrov štvorcových zelene. Vnútri sa nachádza priestor pre 5 000 ľudí. Klenba je postavená na štyroch pilónoch; Diyanet uvádza priemer 33 metrov, zatiaľ čo anglická Wikipédia uvádza 30 metrov. Štyri minarety majú výšku 66 metrov a sú ukončené osmičkovými hviezdami.

Architektonický štýl je tu viac ovplyvnený Selčukmi ako Osmanskou ríšou: podľa definície Diyanetu, dizajn vychádza z anatolskej selčukskej architektúry, pričom osmičkové a desaťramenné selčukské hviezdy sa opakujú v mnohých častiach budovy. Nie je tu žiadny luster; osvetlenie je riešené iným spôsobom a je viditeľné, keď stojíte pod klenbou. Kaligrafia je od Hüseyina Kutluho; kazateľnica a pódium sú zdobené perleťou. V hodnotení publikovanom v roku 2025 v časopise Selçuk Üniversitesi Türkiyat Araştırmaları Dergisi je táto budova analyzovaná ako príklad eklektizmu v modernej mešitnej architektúre: vytvára priestranné a svetlé prostredie, ale nedosahuje silnú syntézu medzi tradíciou a modernou. Vy sami si urobte vlastný názor: ako vnímate tieto minarety s osmičkovými hviezdami a rozsiahly dvor v porovnaní s klenbou Kocatepe. Nachádza sa pri areáli Diyanetu, ale mešita je prístupná pre verejnosť; dvor a záhrada sú rozsiahle, slnko je v poludní silné a tieň je málo. Počas modlitby počkajte, zujte si topánky. Pri návrate sa vráťte na túto stanicu a metrom M2 sa presuňte na stanicu Söğütözü.

Zdroj: Hlavné riaditeľstvo pre náboženských záležitostí (Diyanet); Wikipédia, Ahmet Hamdi Akseki Camii; Wikipédia, Bilkent (Ankara Metro); Soy a Karademir 2025 (DergiPark).

Zvoľte cestu M2 a vráťte sa do Söğütözü, potom pokračujte do Beştepe. Mešita sa nachádza v areáli prezidentského komplexu, v štvrti Yenimahalle, na adrese Beştepe Mahallesi Papatya Sokak. Podľa informácií prezidentského úradu bola otvorená pre verejnosť 3. júla 2015 a je jednou z verejne prístupných častí komplexu. Projektanti sú uvedení na stránkach spoločnosti ako Şefik Birkiye a Selim Dalaman (Vizzion Architects) a Can Gökoğuz (NNC Mimarlık), pričom Birkiye je tiež hlavný architekt komplexu. Oficiálny popis: syntéza modernej architektúry a osmanskej architektúry.

Čísla: 5 177 metrov štvorcových podlahovej plochy; jedna hlavná kupola a štyri polokupuly; štyri minarety, každý s dvoma balkónmi a výškou približne 60 metrov (v dokumente komplexu je uvedená výška 59,30 metra); tri poschodia: suterén, poschodie pre modlitby a galéria; kapacita pre 3 000 ľudí súčasne. Dva výťahy vedú do modlitebného priestoru a do priestoru na obrezy; prístup pre osoby s obmedzenou pohyblivosťou bol zohľadnený už od začiatku. Vstupný portál je obložený mramorom a zdobený kovovými ornamentmi; kaligrafia na stenách je dielom Hüseyina Kutluho, a dekoratívne prvky sú od Semih Irtesha; texty sú vybrané z veršov o spravodlivosti a pravde. Pre architektonické štúdium si všímajte usporiadanie kupoly: centrálne usporiadanie so štyrmi polokupolami je rovnaké ako pri Kocatepe, ale objem a fasádny štýl sú jednoduchšie; po prvkoch z obdobia Selčukov sa tu opäť vracame k osmanskému štýlu. Oficiálne zdroje uvádzajú, že je to verejné miesto; napriek tomu je to štátny komplex, preto si nezabudnite vziať so sebou občiansky preukaz a fotografujte len vnútri mešity. Počas modlitieb rešpektujte ostatných veriacich a zujte si topánky. Odtiaľ sa vráťte do Söğütözü a pokračujte cestou M2 do Kızılay, alebo cestou M1 do Ulus.

Zdroj: T.C. Cumhurbaşkanlığı; Wikipédia, Beştepe Millet Camii a Cumhurbaşkanlığı Külliyesi; stránka projektu Zeve; Milliyet.

Dopravujte sa na stanicu M2, ktorá vás dopraví k miestu Kızılay, alebo na stanicu M1, ktorá vás dopraví k miestu Ulus. Mešita Melike Hatun sa nachádza v Uluse, na východ od parku Gençlik, v mieste bývalého námestia Hergelen. Ak sa na ňu pozriete z bulváru Atatürk, jej štyri minarety sú novou súčasťou panorámy Ulusu. Architektom bol Hilmi Şenalp (Hassa Mimarlık); výstavba trvala štyri roky, od roku 2013 do roku 2017, a mešita bola pre verejnosť otvorená 27. septembra 2017. Jej názov je odkazom na Melike Hatun, filantropku, ktorá žila v Ankare v 14. storočí a prispievala k sociálnemu a náboženskému životu mesta.

Čísla: Kapacita modliteľne je 7 000 osôb; priemer klenby je 27 metrov, výška podľa tureckých zdrojov 43 metrov, podľa anglickej Wikipédie 47 metrov; štyri minarety sú vysoké 72 metrov a majú tri balkóny. Štýl, ako ho definuje anglická Wikipédia, je klasický osmanský štýl; turecké zdroje uvádzajú, že v nej sú kombinované prvky osmanskej, seldžuckej a modernej architektúry. Na nápisoch pri vstupných dverách sú použité zlaté pláty, perleť a slonovinové ornamenty. Pri prehliadke architektúry si zapamätajte prvú zastávku: Maltepe v roku 1959 zvolil osmanský štýl, šesťdesiat rokov neskôr mešita Melike Hatun tento štýl zopakuje v oveľa väčšom rozsahu a s úplne klasickým usporiadaním. To znamená, že moderná časť, ktorá bola v Kocatepe porazená, v ankarských veľkých mešitách, okrem experimentu v Akseki, už nikdy nezvíťazila. Vezmite si to ako pozorovania, nie ako súd. Večer sú minarety osvetlené; z parku Gençlik sú dobre viditeľné. Vnútri je ticho, pri vstupe si treba obuť prezúvky; ako aj v iných mešitách v Uluse, aj tu je v piatok popoludní veľa ľudí. Posledná zastávka, prechádzka k Hacı Bayram, trvá menej ako desať minút.

Zdroj: Wikipédia, Melike Hatun Camii; Wikipedia, Melike Hatun Mosque; EBA Okul Dışı Öğrenme Ortamları; Hassa Mimarlık projektová stránka.

Prechádzka od Melike Hatun po námestie Hacı Bayram trvá menej ako desať minút. Dôvod, prečo tu ukončiť trasu, je jednoduchý: hoci tu vidíte päť nových mešít, každá z nich je unikátna svojou veľkosťou, kupolou a minaretom, najznámejšia historická mešita v meste je budova v štýle miestnej architektúry, postavená v 15. storočí z tehál a ílu, s drevenou strechou. Podľa Islamskej encyklopédie (TDV) bola mešita postavená v roku 831 po Hidžre (1427-28), niektoré zdroje uvádzajú rok 1425. V roku 1714, za vlády sultána Ahmeda III., bola mešita zrekonštruovaná pod vedením Šejcha Mehmed Bebu, a jej súčasný vzhľad odráža charakter mešít v Ankare koncom 17. a začiatkom 18. storočia. Vnútorný priestor má obdĺžnikový pôdorys, 20,25 metrov na 13,45 metrov; na severe sa nachádza uzavretá modliteľňa a galéria. Východná stena sa opiera o chrám Augusta z rímskej doby; na juhu sa k mešite pripája hrobka Hacı Bayram-ı Velia, postavená v roku 1429, a je súčasťou mešity, takže sa k nej pristupuje ako k jej časti.

Vo vnútri sa nachádza drevená strecha, bohaté štukatúrske práce, murovaný mihrab, drevený púlpito s ornamentálnou zábradlie a pod ním sa nachádzajú keramické dlaždice z Kütahye z 18. storočia. Počas rozsiahlej rekonštrukcie v rokoch 2010-2011 bola na severe zrušená a znovu postavená modliteľňa; mešita bola znovu otvorená 14. februára 2011. Porovnanie je tu jasné: vedľa 88 metrov vysokého minaretu Kocatepe, tento dvojposchodový minaret ukazuje, aké sú korene tradície mešít v Ankare. Tu je dôležité dodržiavať pravidlá návštevy: námestie a mešita sú každý deň plné ľudí; pri vstupe do hrobky sa vytvárajú rady; buďte tichí, zujte si topánky pri vstupe, nerušte modliacich sa a v piatok počas modlitby sa tam vôbec nevchádzajte. Stanica metra Ulus je od námestia vzdialená desať minút.

Zdroj: Islamská encyklopédia (TDV), Komplex Hacı Bayram-ı Veli; Úrad guvernéra Ankary, Historické pamiatky v Ankare; Kultúrny portál; Wikipédia.