Prístav Kale, Selčukovské Alanya.

Začnite na západnom pobreží polostrova, pri vstupe do jaskyne na ulici Damlataş. Pred jaskyňou sa nachádza pláž a v jej okolí je malý trh. Zastavte sa tu na chvíľu a pozrite sa nahor: Nachádzate sa priamo pod skalou, na ktorej stojí selčúcka hradba, a o niekoľko hodín sa na toto pobrežie pozriete z vrcholu.

Príbeh jaskyne je prepojený so zvyškom trasy. V roku 1948, počas výstavby prístavu, došlo k výbuchu pri ťažbe kameňa, ktorý odhalil vnútrajšok skaly. Začať túto trasu návštevou jaskyne, ktorá bola objavená počas hľadania kameňa pre prístav, je preto veľmi vhodné. Jaskyňa Damlataş je známa ako prvá jaskyňa v Turecku, ktorá bola otvorená pre turistov. Portál Kultúry uvádza, že vstup je spoplatnený; aktuálne ceny a otváracie hodiny nájdete na oficiálnej stránke obce Alanya.

Po vstupe prejdete najprv približne päťdesiatmetrovým tunelom. Tunel vás privedie do priestoru s výškou až pätnásť metrov, ktorý má valcovitý tvar. Jaskyňa dostala svoje meno od neustále kvapkajúcej vody z výčnelkov na strope. Zastavte sa na chvíľu a sledujte, ako sa kvapky vody hromadia na koncoch výčnelkov. Predpokladá sa, že výčnelky a stĺpy vznikli v období medzi rokmi 20 000 a 15 000 pred naším letopočtom. Všímajte si najmä miest, kde sa výčnelky zo stropu a stĺpy zo zeme približujú. Nedotýkajte sa útvarov a nevystupujte na zábradlie ani na kamene, aby ste si ich mohli odfotiť.

Klimatické podmienky v jaskyni sa nemenia v lete ani v zime; teplota je 22 stupňov Celzia a vlhkosť je približne 95 percent. V lete sa vám bude vzduch v jaskyni zdať príjemne chladný, zatiaľ čo v zime bude pôsobiť príjemne tepelne. Vzhľadom na vysokú vlhkosť sa šošovky okuliarov a objektív fotoaparátu môžu po vstupe do jaskyne zahmliť; počkajte niekoľko minút, kým sa nezahrejú. Kvôli vode, ktorá neustále kvapká, môže byť podlaha miestami mokrá, preto si radšej obujte topánky s protišmykovou podrážkou namiesto plážových sandálov. Mokré kamenné povrchy môžu odrážať svetlo z blesku; ak je to možné, fotografujte bez blesku a nájdite si miesto, kde môžete fotoaparát stabilne umiestniť. Jaskyňa nie je veľká; ak je v nej veľa návštevníkov, možno budete musieť počkať v úzkom priestore; prídite sk

Po zostúpení z lanovky v Ehmedek sa ocitáte vnútri jednej z častí hradnej štvrte, oddelených hradbami. Alajský hrad je jedným z najlepšie zachovaných stredovekých hradov v Anatólii a je zapísaný v predbežnom zozname svetového dedičstva UNESCO. Stopy osídlenia na polostrove siahajú až do 3. storočia pred naším letopočtom; monumentálny hrad, ktorý vidíte dnes, bol postavený Selčukmi po roku 1221 na základoch starších byzantských a rímskych hradieb. Hradby sa tiahnu 6,5 kilometra a sú posilnené 140 vežami. Neodporúčame pokúsiť sa prejsť celú túto vzdialenosť pešo; rozdelte si týchto 2,5 hodiny na tri časti: budovy v strednej časti hradu, vnútorné opevnenie a zostup východným svahom. Predtým, ako vstúpite do vnútorného opevnenia, navštívte mešitu Süleymaniye, známu aj ako Orta Hisar Camii. Podľa informácií od obecnej samosprávy Alanye bol tento komplex postavený prvýkrát v prvej polovici 13. storočia za vlády Alaedдина Keykubada. Mešita, ktorá bola zničená zemetrasením, bola v období vlády Kanúniho Sultána Süleymana postavená nanovo, pričom boli použité staré materiály; jej súčasný pôdorys a kupola ju datujú do 16. storočia. Najprv sa pozrite na kupoly zvonku: vnútorný priestor je krytý jednou polguľovou kupolou, zatiaľ čo priestor pre posledných veriacich je zakrytý tromi malými kupolami. Kupoly sú postavené z tehál, zatiaľ čo steny sú čiastočne z tehál a čiastočne z opracovaného kameňa, čo je ľahko viditeľné na povrchu stien, kde sú tieto dva materiály kombinované. K mešite je priložená minaret v severozápadnom rohu, a na opačnej strane, v severovýchodnom rohu, sa nachádza cisterna s klenbou a vedľa nej je krytý rituálny umývací priestor. Ak vstúpite, zujte si topánky, noste oblečenie, ktoré zakrýva ramená a kolená, buďte tichí a počas modlitieb sa obmedzte na pozorovanie zvonku. V strednej časti hradu môžete vidieť aj obchodnú budovu známu ako bedesten a mešitu Akşebe Sultan s hrobkou, ktorá pochádza z roku 1230. Približne 400 cistern, roztrúsených po celom hrade, svedčí o tom, ako bol na tomto skalnatom výbežku cenná voda. Ak narazíte na vchod do cisterny, buďte opatrní a nevysúvajte sa príliš hlboko. Potom vystúpte do vnútorného opevnenia. Vn Medzi budovami v rámci pevnosti sa nachádza maják, ktorý pochádza z roku 1720 a je jednou z pamiatok tohto obdobia. Vnútorné priestory pevnosti, známe ako Hisariçi, sú dnes obytnou štvrťou; domy za záhradnými múrmi nie sú múzeami, ale sú to miesta, kde ľudia žijú. Po zostupe z cesty vedúcej k pevnosti pokračujte smerom k východnému svahu polostrova; ak ste unavení, môžete využiť minibusy, ktoré premávajú po ceste. Cesta vás privedie na trh a do prístavu, pred Červenú vežu, kde začínajú hradby. Zdroj: Kultúrny portál; Muzejná karta (muze.gov.tr); Obec Alanya; TDV Islamská encyklopédia.

Po príchode z prístavu, ešte predtým ako vstúpite do veže, sa pozrite na ňu z prístavnej hrádze. Červená veža má osmerohrnú základňu, je vysoká 33 metrov a má priemer 29 metrov. Jej spodná časť je postavená z kameňa, zatiaľ čo horná časť je postavená z červených tehál, ktoré jej dali meno. Túto hranicu, kde sa tieto dva materiály stretávajú, môžete ľahko vidieť z hrádze. Z tejto miesta začínajú aj hradobné múry, takže stojíte pri začiatku línie, ktorú ste sledovali ráno na vrchole. Veža je symbolom Alanye a v rokoch 1992 až 2005 sa jej obraz nachádzal na zadnej strane bankovky s hodnotou 250 000 lír.

Pozrite sa na nápis na fasáde. Nápis uvádza, že vežu v roku 1226 nechal postaviť seldžucký sultán Alaeddin Keykubad pre Halepliho Abú Alího. Veža slúžila ako obranná aj pozorovacia štruktúra: bola postavená na ochranu prístavu, kde sa obchodoval, a na zabránenie útokov na hrad zo strany pešej armády. Dnes je vchod a prvé poschodie zrekonštruované ako Etnografické múzeum a veža je prístupná pre verejnosť od roku 1979. Prejdite si múzeumom bez spěchu a potom sa pripravte na výstup. Aktuálne informácie o podmienkach vstupu a o oteváracích hodinách nájdete na stránke muze.gov.tr.

Vo vnútri veže sa nachádzajú päť poschodí, vrátane suterénu, a usporiadanie poschodí sa od seba líši. V strede veže sa nachádza cisterna; slnečné svetlo, ktoré dopadá zhora, sa dostáva až do prvého poschodia. Zastavte sa pri cisterne a pozorujte, ako svetlo preniká týmto vertikálnym priestorom. Na horné poschodia vedie kamenné schodisko s 85 schodmi; schody sú široko rozmiestnené, takže vystupujte pomaly a počítajte si kroky. Po ceste prejdete klenutými chodbami a stretnete sa s otvormi v stenách, ktoré slúžili na obranu. Pozrite sa cez jeden z týchto otvorov a zamyslite sa nad tým, ako strážca mohol sledovať prichádzajúce lode do prístavu.

Na horných poschodiach vás čakajú otvorené terasy a priechody. Z tejto výšky vidíte pod sebou prístav a za sebou východný svah hradu, odkiaľ ste ráno zišli. Sledujte, ako hradobné múry vedú od pobrežia smerom na juh, k lodenici; k ďalšej zastávke sa dostanete tým, že pôjdete po tejto línii. Pri fotení na terase sa nechoďte na priechody a majte telefón pevne v ruke

Pri pohľade na hradby vedľa Červenej veže, počas prechádzky južným smerom, si všimnite budovu Tophane, ktorá stojí na skale asi 10 metrov nad morom. Táto stavba, postavená z opracovaného kameňa a s obdĺžnikovým pôdorysom, bola postavená na ochranu lodiarne. O niečo ďalej hradby smerujú k moru a lodiareň má päť oblúkových vchodov, ktoré priamo vedú do vody. Pred vstupom sa pozrite na túto fasádu z pobrežia: jej dĺžka je 56,5 metra a hĺbka stavby je 44 metrov.

Zdroje uvádzajú, že výstavba lodiarne sa začala v roku 1227 alebo 1228; podľa článku na Wikipedii sa výstavba začala v roku 1228 v blízkosti Červenej veže a bola dokončená za jeden rok. Portál kultúry popisuje lodiareň v Alanyi ako jedinú seldžúcku lodiareň, ktorá sa zachovala v pôvodnom stave. Nezabudnite, že Alaeddin Keykubad dal postaviť aj lodiareň v Sinope, na Čiernom mori, a medzi oboma prístavmi bola vytvorená obchodná cesta, ktorá bola vybavená karavanserajmi. Alanya bola južným koncom tejto cesty a jedna z dvoch stavieb, ktoré Alaeddinovi Keykubadovi priniesli titul "Sultán dvoch morí", je teraz pred vami. Encyklopédia islamu TDV uvádza, že prístav Alaye v období Osmanskej ríše mal kapacitu pre dve tisíc lodí.

Pozorne si všímajte nápis pri vstupe; obsahuje erb sultána a je zdobený ružicami. Vo vnútri sa nachádzajú päť vedľajších priestorov, ktoré sú zakryté klenbou. Sledujte, ako svetlo dopadajúce na kamennú podlahu postupne slábne, keď sa dostáva hlbšie do priestoru. Na jednej strane lodiarne sa nachádza malá mešita, na druhej stráňová miestnosť; hľadajte ich na okraji priestorov. V jednom z priestorov sa nachádza stará studňa, ktorej vchod je dnes uzavretý. V súčasnosti budova slúži ako Múzeum lodiarstva a námorníctva, takže si počas prehliadky vyhrnite čas aj na vystavené exponáty. Aktuálne informácie o podmienkach vstupu nájdete na stránke muze.gov.tr.

Poslednú fotografiu z tejto trasy odoberte z pobrežia, pričom sa otočíte smerom k Červenej veže. Z tohto miesta je viditeľná celá línia hradieb, ktorá sa tiahne od pobrežia k Červenej veže. Posledné časti hradieb, ktoré ste sledovali ráno na vrchole, sú teraz priamo pred vami a od bodu, kde ste začali, ste prešli celú polostrov. Kamene blízko pobrežia môžu byť kvôli vlnám klzké; nepríliš sa približujte k vode.