Deň v geologickom parku Kızılcahamam a Çamlıdere.

Dôvod, prečo tu začínať prehliadku, je jednoduchý: počas celého dňa uvidíte bazaltové stĺpy, skamenelé stromy a horúce pramene, a preto je dôležité najprv si o nich prečítať informácie na tabuliach a potom ich pozorovať priamo v teréne. Múzeum obecnej samosprávy Kızılcahamam sa nachádza v centre okresu, v štvrti Akçay. Budova má dve poschodia. V prízemí sa nachádza desať vitrín, ktoré vysvetľujú vznik Anatólie, vulkanizmus, geologickú časovú škálu a proces skamenievania stromov; v tomto poschodí sa tiež nachádzajú 23 miliónov rokov staré vzorky skamenelých stromov. V hornom poschodí sa nachádza pätnásť vitrín, ktoré predstavujú jednotlivé zastávky geoparku: fosílne lesy Pelitçik a Yahşihan, sedimenty jazier Güvem-Beşkonak, rozsivky a bazaltové stĺpy. K dispozícii sú stoly s mikroskopmi, filmy a interaktívne hry; ak prichádzate s deťmi, venujte prvých pol hodiny práve tu, pretože v teréne bude potrebné viac trpezlivosti.

Pozrite si vzorky kmeňov stromov vo vitrínach. Ročné krúžky a cievne pletivo sú viditeľné na kameni; v Pelitçiku uvidíte rovnakú štruktúru priamo v teréne, ale tu máte oveľa lepšiu možnosť sa pozrieť zblízka. Tri vulkanické fázy, o ktorých sa hovorí na tabuliach, sa vám počas celého dňa budú opakovane objavovať; zapíšte si, ktorej fáze ktorá zastávka patrí, pretože farba a štruktúra skál v teréne zodpovedajú tejto postupnosti.

Pre informácie o otváracích hodinách a vstupnom poplatku si pozrite webovú stránku obecnej samosprávy. Pretože sa múzeum nachádza v centre okresu, do oblasti Soğuksu sa z neho dostanete za pár minút; vchod do národného parku sa nachádza hneď nad okresom. Toto je tiež posledná príležitosť na obed a doplnenie paliva v Kızılcahamam, pretože možnosti sa znižujú na ceste k Güvem.

Zdroj: Webová stránka múzea geoparku obecnej samosprávy Kızılcahamam; Wikipédia, Geopark Kızılcahamam-Çamlıdere.

Soğuksu, ktorý sa nachádza tesne nad mestom Kızılcahamam, je druhý národný park v Turecku, vyhlásený 19. februára 1959. Jeho rozloha je 1 187 hektárov a terén sa svažuje od výšky 1 030 metrov až po vrcholové časti, kde sa nachádzajú hory Arhut a Tolubelen. Park sa nachádza v oblasti, kde sa stredoturistická step prechádza do lesov severanatólskej oblasti: lesy sú prevažne tvorené borovicami, doplnené smrekom a jedľou. Zaznamenali sa tu 428 druhov rastlín, z toho 50 je endemitov; jednou z nich je červená horská ľalia z Kızılcahamamu.

Na geoparkovej trase má táto zastávka dve úlohy. Prvá je skaly: park je úplne tvorený vulkanickými horninami, ako sú andezit, bazalt, tuf a aglomerát. Druhá je drevo: medzi obcami Kuzcapınar a Uzunkavak sa na približne tisíc metrov štvorcových nachádza povrch s kremennými fragmentmi dreva; odborníci odhadujú, že sú staré 10 až 15 miliónov rokov. Pred cestou do Pelitçik tu môžete vidieť malú ukážku fosílneho lesa.

Pozrite sa aj na oblohu. V parku je zaznamenaných približne 160 druhov vtákov; tu hniezdi kolónia čiernych supov, ktorá sa skladá z 30 až 35 jedincov. Ráno je ľahké si všimnúť veľkú, tmavú siluetu, ktorá sa vznáša nad termálnymi prameňmi; ďalekohľad sa vám bude hodiť. Celková dĺžka turistických chodníkov je 16 kilometrov; sú tu značené trasy a cyklistické chodníky, v návštevnom centre si môžete vziať mapu. V okolí hlavného vchodu sú piknikové stoly, ohniská a kempingové miesta; 70 % parku je chránenou oblasťou, takže neopúšťajte značené chodníky. Vstup je spoplatnený; aktuálnu výšku poplatku a otváracie hodiny nájdete na stránke národného parku. Ak si vyhradíte dve hodiny, môžete dokončiť jednu trasu a zároveň si pozrieť kremenné fragmenty dreva.

Zdroj: Kızılcahamam Kaymakamlığı, Soğuksu Milli Parkı; Tarım ve Orman Bakanlığı 9. Bölge Müdürlüğü; Vikipedi.

Po odbočení z cesty medzi Kızılcahamam a Güvem-Çerkeš a prejazde 18 kilometrov, sa dostanete do Seyhamamı, približne 2 kilometre pred Güvem. Toto kúpele sú pomenované po geotermálnom parku, kde voda vychádza na povrch v mieste, kde sa stretávajú dve zlomky – jeden smerujúci sever-juh a druhý východ-západ. Teplota vody je 44 stupňov Celzia. Všetky geotermálne pramene v tejto oblasti sú odrazom rovnakého vulkanického systému; láva stuhla pred miliónmi rokov, ale teplo hlboko pod zemou stále ohrieva vodu a tlačí ju cez trhliny v zlomkoch. Skutočnosť, že sú v blízkosti bazaltových stĺpov, nie je náhodná, pretože oba sú produktom tej istej zlomovej línie.

História kúpeľov v Kızılcahamam sa viaže k Rímskej ére; pozostatky rímskych kúpeľov v centre mesta sú toho dôkazom. Existuje tiež legenda, ktorá sa šíri, že názov mesta pochádza z reakcie Timura, ktorý sa tu po bitke pri Ankare v roku 1402 umyl v horúcej vode. To, čo odlišuje Sey Hamamı, je fakt, že voda sa zhromažďuje v prírodnej nádrži. Areál bol poškodený zemetrasením v roku 1943, neskôr bol opravený a znovu uvedený do prevádzky.

Venujte tomu hodinu: buď sa vykúpte, alebo sa len prejdite dedinou a pozrite si miesto, kde voda vyviera, a paru. Ak sa chcete kúpať, zistite si aktuálny stav a otváracie hodiny na obecnom úrade, nezabudnite si pribaliť uterák a žabky a nechoďte do termálnej vody príliš dlho. Ak máte čas, pokračujte o niekoľko kilometrov ďalej po tej istej ceste: po prejazde Güvem uvidíte na oboch stranách cesty pri úžstí pri meste Fındıklı Mahallesi bazaltové stĺpy Beşkonak, ktoré sú výsledkom stuhnutia lávy pred 20 až 25 miliónmi rokov a rozdelenia na šesťuholníkové prizmy; miestni ich nazývajú "Mydlové skaly", pretože pripomínajú mydlo. Toto nie je zastávka, ale len krátky pohľad z cesty: zastavte, ale nezabráňte ceste, neruťte, neberte si žiadne kamene ani fosílie a potom sa vráťte do Kızılcahamam.

Zdroj: Obec Kızılcahamam, Historické kúpele Seyhamamı; Okresné úrady Kızılcahamam, Geoparkové zastávky, Kúpele a geologické lokalita Bazaltových stĺpov Beşkonak.

Poobede sa vráťte do Kızılcahamam a pokračujte smerom k Çamlıdere. V oblasti medzi obcami Pelitçik a Yahşihan, asi 11 kilometrov južne od centra okresu, sa nachádza plocha o rozlohe tri hektáre, ktorá je vyhlásená za chránenú oblasť prvej kategórie. Toto je najznámejší geologický útvar v rámci geoparku: na povrchu sú viditeľné časti koreňov, kmeňov a vetiev, ktoré sa premenili na kameň. Podľa odborníkov je tento les datovaný do obdobia skorého miocénu, teda pred 23 až 15 miliónmi rokov. Bol to zmiešaný les, v ktorom dominovali smreky a borovice, a podľa oficiálnych stránok sa v ňom nachádzali aj cypruše. Proces silifikácie začal v termálnych jazerách s vysokým obsahom oxidu kremíka: malé častice oxidu kremíka sa usadzovali na bunkových stenách a v cievnych štruktúrach stromov, následné erupcie pokryli všetko popolom a ukryli to na milióny rokov. Kruhy a cievne štruktúry, ktoré vidíte dnes, nie sú samotné stromy, ale oxid kremíka a opálu, ktoré ich nahradili.

Skamenelé časti sa koncentrujú v pásme šírke 250-300 metrov. Odborníci z Inžinierskej komory geológov a MTA uvádzajú, že ak by sa vykonali vedecké výkopové práce, stromy by sa objavili so všetkými svojimi koreňmi a kmeňmi, a že táto oblasť si zaslúži byť múzeom pod otvoreným nebom. Bol vypracovaný projekt úprav krajiny a turistickej infraštruktúry pre túto oblasť. Pred návštevou sa však informujte v okresnom úrade v Çamlıdere o podmienkach vstupu a o tom, či je potrebný sprievodca, pretože vo chránenej oblasti nie je vždy možné voľne sa pohybovať. Neodstraňujte žiadne časti a nešlapte na ne.

Pamätajte si priečny rez kmeňa, ktorý ste videli v múzeu; tu je rovnaká štruktúra, ale v oveľa väčšom rozsahu, v bahnitém svahu. V centre Çamlıdere sú z tejto fosílnej lesnej oblasti ťažené agáty, ktoré sa spracovávajú na šperky a suveníry. Z fosílneho lesa sa vráťte do Çamlıdere, odkiaľ je to 15 kilometrov do oblasti Çamkoru.

Zdroj: Okresný úrad v Çamlıdere; Atabey a Saraç, JMO; Gürgen a Çiçek 2009, DergiPark; Wikipédia, Pelitçik.

Záver dňa strávite v prírodnej rezervácii Çamkoru, ktorá sa nachádza na starej ceste Ankara-Bolu. Je vzdialená 15 km od Çamlıdere, 38 km od Kızılcahamam, 110 km od Ankary a 50 km od Gerede. Táto prírodná rezervácia, vyhlásená 9. apríla 2008, má rozlohu približne 220 hektárov a v oficiálnych záznamoch je evidovaná ako 23. prírodná rezervácia v krajine. Stará diaľnica ju rozdeľuje na dve časti: na jednej strane sa nachádza les smrekov a borovíc, na druhej strane sú lesné čistiny a vodná nádrž Çamkoru. Rastlinstvo patrí do prechodnej zóny medzi stepou a severným lesom: tu rastú smreky, duby, osiky, jaseň, jedľe a kríky.

Činnosť: Prechádzka. Okolie vodnej nádrže a lesné chodníčky sú rovné a krátke; sú ideálne na prechádzku a na uvoľnenie nôh po hodinách strávených v aute a na strmých svahoch. Vo vodnej nádrži žijú lososy; ráno a večer môžete pozorovať, ako sa vynárajú na povrch. V areáli sa nachádza stanica pre chov jeleňov; zvieratá tu chovajú, aby boli vypustené do prírody; oplotenie môžete vidieť z diaľky, neprichádzajte príliš blízko. V oblasti žijú aj vlci, líšky, diviaky, preto sa v noci nevchádzajte do lesa.

Vybavenie: Vzdelávacie centrum o prírode, kaviareň, volejbalové ihrisko, toalety a vstupná kontrolná stanica. Je možné kempovať. V areáli sa nachádza aj tábor pre skautov a mládež, ktorý spravuje Ministerstvo školstva. Vstup je spoplatnený; aktuálnu cenu nájdete na stránke regionálneho úradu. V letných večeroch je chladno, preto si zoberte aspoň jednu vrstvu oblečenia navyše. Pri návrate sa môžete vrátiť po starej ceste do Kızılcahamam a odtiaľ sa presunúť na diaľnicu D750, alebo sa môžete z Gerede pripojiť na diaľnicu. V oboch prípadoch sa vydajte na cestu za denného svetla.

Zdroj: Regionálne riaditeľstvo Ministerstva poľnohospodárstva a lesov, prírodná rezervácia Çamkoru; Wikipédia.