Cesta vody z Kemeru do mesta.

Začnite pri rotaji na Atatürkovom bulvári, v mieste, kde prechádza pod oblúkom, na strane Saraçhane; tu najlepšie pochopíte dĺžku oblúka. Oblúk Bozdoğan bol postavený tak, aby prekonal priehlbinu medzi kopcami Fatih a Beyazıt a prenášal vodu z jedného svahu na druhý. Podľa TDV (Tureckej encyklopédie) Semavi Eyice uvádza, že oblúk je zvyčajne pripisovaný cisárovi Valensovi (364-378) a že bol postavený v rokoch 368-378; v západných jazykoch je známy ako "Aquedukto Valensa". Eyice tiež dodáva, že predchodca tohto vodovodu mohol existovať už v období Hadriána.

Čísla ukazujú rozsah tohto diela. Podľa TDV má dĺžku 971 metrov, výšku 28-29 metrov od zeme a šírku medzi 3,40 a 5,65 metra. Wikipédia uvádza, že jeho súčasná dĺžka je 921 metrov a uvádza, že oblúk bol v skutočnosti o približne 50 metrov dlhší. Všimnite si: časť oblúka je tvorená jedným radom oblúkov, zatiaľ čo väčšia časť je tvorená dvoma radmi oblúkov; podľa TDV sú dvojité rady oblúkov medzi 18. a 73. oblúkom. Steny, ktoré sú tvorené striedaním kamenných a tehlových radov, nesú tiež stopy po stáročiami trvajúcich opráv.

Po dobytí pokračoval v prevádzke. Fatih Sultan Mehmed ho opravil; v období II. Bayezida a Kanuni boli k nemu pripojené vody z Halkalı a v rokoch 1556-1557 vody z Kırkçeşme; II. Mustafa opravil východnú časť v rokoch 1697-1698. Oblúk dodával vodu do mešity Süleymaniye a do paláca Topkapı až do 20. storočia. Bulvár bol navrhnutý mestským plánovačom Henri Prostom a prechádza pod oblúkom. Príďte k oblúku z okolitých zelenej plochy, aby ste si zblízka mohli pozrieť kamene a ich rozmery; prejdite po bulvári len cez priechody pre chodcov, pretože je veľmi frekventovaný.

Zdroj: TDV (Turecká encyklopédia); Wikipédia.

Keď sa z ulice Divanyolu odbočíte smerom k ulici Pierre Loti, ocitáte sa pri modernom vstupe, ktorý vedie do tohto cisterny. Nemá nápis; jej architektonické prvky ju spájajú s obdobím cisára Theodosia II. (408-450), zatiaľ čo Wikipédia uvádza užšie časové obdobie, konkrétne roky 428-443. V západných jazykoch je známa ako Cisterna Theodosia; názov Šerefiye pochádza od štvrte, v ktorej sa nachádzala v období Osmanskej ríše.

Po zostupe po schodoch sa pred vami objaví 32 stĺpov usporiadaných v pravidelných radoch. Encyklopédia islamu (TDV) uvádza jej rozmer 42,5 x 25 metrov; štyri rady po osem stĺpov delia priestor na päť častí. Pozorne si prezrite hlavice stĺpov, všetky sú v korintskom štýle a pochádzajú z 5. storočia. Oblúkové klenby z tehál sa nachádzajú nad stĺpmi. Ak ste už videli Cisternu Baziliku, tu nájdete menší a lepšie usporiadaný príklad rovnakého architektonického štýlu; vďaka tomu, že vidíte všetky stĺpy naraz, je ľahšie pochopiť jej pôvod.

Na mieste, kde sa nachádzala cisterna, bola koncom 19. storočia alebo začiatkom 20. storočia postavená budova Arif Paša. Neskôr bola táto budova využívaná ako mestská radnica. Rekonštrukcia sa začala v roku 2004, v rokoch 2013-2018 bol navrhnutý a postavený súčasný vstup a cisterna je od roku 2018 otvorená pre verejnosť ako múzeum. Podľa jej oficiálnej stránky je jednou z najstarších vodných stavieb v Istanbulu, s približne 1 600-ročnou históriou. V súčasnosti ju prevádzkuje spoločnosť İBB Kültür A.Ş.; medzi stĺpmi sa konajú digitálne prezentácie a koncerty. Počas prezentácií sa svetlo pohybuje po stĺpoch, čo uľahčuje rozlíšenie hlavíc a klenieb; túto chvíľu môžete využiť na fotografovanie. Aktuálne otváracie hodiny a program podujatí si môžete overiť na jej oficiálnej stránke.

Zdroj: Oficiálna stránka cisterny Šerefiye; Encyklopédia islamu (TDV); Wikipédia.

Odvtedy, keď sa prejdete niekoľko minút zo Šerefiye, sa dostanete k tejto veľkej cisterny, ktorá sa nachádza na západnej strane Hipodromu. V Islamskej encyklopédii TDV je cisterna známa ako Filoksenova cisterna a je datovaná do obdobia cisára Konštantína. Je prezentovaná ako druhá najväčšia krytá cisterna v meste. Podľa Wikipédie bola cisterna postavená na príkaz rímskeho senátora menom Filoksenos; uvádza sa, že cisterna patrila k jeho palácu.

Aj keď jej názov je trochu zavádzajúci, vnútri sa nachádza skutočný les stĺpov. Podľa TDV má cisterna, ktorá meria 64 x 57 metrov, klenby, ktoré sú podopreté 224 stĺpmi; podľa oficiálnej stránky cisterny sa z nich 212 zachovalo. To, čo odlišuje stĺpy tejto cisterny od iných, je to, že dve časti stĺpa sú naskladané na sebe pomocou medzery. Všimnite si aj priechod v strede; podlaha tu siaha až k základni stĺpov a ukazuje celkovú výšku dvojposchodovej konštrukcie. Všimnite si aj grécke písmená na stĺpoch; sú to označenia majstrov, ktorí tieto kamene spracovali.

Po vysušení slúžila cisterna na iné účely. Podľa TDV v období Osmanskej ríše boli na nej postavené paláce a remeselníci využívali jej chlad na to, aby v nej až do konca 19. storočia mali dielne; gravíra od Thomasa Alloma z 19. storočia zobrazuje týchto pracovníkov pracujúcich medzi stĺpmi. Podľa Wikipédie bola cisterna po rekonštrukcii otvorená pre verejnosť a slúži ako výstavná sieň a miesto na sedenie. Keď ju navštívite spolu so Šerefiyou, porovnajte obe miesta: jedno má malé a usporiadané priestory s jednopodlažnými stĺpmi, zatiaľ čo druhé je rozsiahle a hlboké vďaka stĺpom, ktoré sú na sebe naskladané. Aktuálne informácie o návšteve nájdete na oficiálnej stránke cisterny.

Zdroj: Islamská encyklopedie TDV; oficiálna stránka cisterny Binbirdirek; Wikipédia.

Ak chcete ísť z Binbirdirek k Hipodromu a prejsť na severnú časť námestia, uvidíte tento fontánu, ktorý je podopretý ôsmimi stĺpmi a má kupolu. Bol postavený na počesť návštevy nemeckého cisára Viléma II. sultánom II. Abdülhamidom na jeseň roku 1898. Jeho časti boli vyrobené v Nemecku a dovezené do Istanbulu, kde boli zmontované. Stavba sa začala v roku 1899; plánovalo sa, že bude otvorený 1. septembra 1900, pri príležitosti 25. výročia nástupu Abdülhamida na trón, ale fontána bola otvorená 27. januára 1901, pri príležitosti narodenín Viléma.

V návrhu sa spomína architekt Spitta, ktorý bol poradcom cisára, a v realizácii architekt Schoele; architekti Carlitzik a Joseph Antony tiež prispeli k dielu. Budova je v neobyzantskom štýle. Najprv obchádzajte osemhranné telo, ktoré stojí na vyvýšenom základe, a potom prejdite pod kupolu a zdvihnite hlavu; vnútorný povrch je pokrytý mozaikami so zlatým pozadím. Všimnite si osem medailónov, kde sa striedajú podpisy oboch vlád: tughra II. Abdülhamida a monogram pozostávajúci z písmena W a čísla II, ktorý predstavuje Viléma.

Tento fontánu, ktorý bol postavený o niekoľko storočí neskôr ako ostatné pamiatky na tejto trase, vnímajte nielen ako vodnú stavbu, ale aj ako dokument doby a jej diplomacie. Tradičný osmanský fontán na námestí sa tu premenil na dar priateľstva a bol znovu interpretovaný v neobyzantskom štýle v európskej dielni. Porovnajte ho s fontánou III. Ahmeda, ktorú uvidíte o niekoľko minút; jedna odráža osobný vkus osmanského paláca, zatiaľ čo druhá predstavuje pohľad cudzého vládcu na toto mesto. Z fontány je viditeľný aj obelisk na Hipodrome. Odvtedy prejdite okolo Hagia Sofie a pokračujte k bráne Topkapiho paláca.

Zdroj: Wikipédia.

Poslednou zastávkou trasy je tento veľký námestný fontán, ktorý sa nachádza na námestí medzi vonkajšou bránou Topkapi paláca, Bab-ı Hümayun, a Hagia Sofií. Podľa Islamskej encyklopédie TDV bol postavený v roku 1141 (1728-1729) za vlády sultána III. Ahmeda. Wikipédia ho označuje za najstarší a najvýznamnejší príklad nového typu námestných fontán, ktorý sa objavil v období Lale Devri (Éra tulipánov).

Jeho pôdorys je štvorcový a má štyri fasády. V strede každej fasády sa nachádza fontán; v štyroch rohoch sú umiestnené niky s tromi oknami, ktoré vyčnievajú von, a v nich sú vodné kohútiky. Všímajte si okien nik: tam stáli úradníci, ktorí prechádzajúcim ľuďom podávali vodu a sladké nápoje cez tieto okná. Strecha je pokrytá olovom a pozostáva z drevenej konštrukcie s bohatými zásterami; v strede sa nachádza osemhranná kupola, a nad nikami sú štyri malé kupoly, pričom na každej z nich sa nachádza pozlášená mosadzná vlajka.

Dekorácia odráža zmes štýlov, keď do tureckého umenia začala prenikať západná kultúra. Všímajte si vyrezávané kvety na mramorových obkladoch, mramorové reliéfy potiahnuté zlatom a občas používané keramické dlaždice. Na fasádach sa nachádza štrnásť veršov poézie od básnika Seyyid Vehbi, napísaných kaligrafickým písmom talik; podľa TDV posledný verš, ktorý sa nachádza na fasáde smerujúcej k Hagia Sofii, napísal osobne sultán III. Ahmed a je vyvedený v písme celi sülüs. Podľa Wikipédie bola táto fontána v období Osmanskej ríše miestom stretnutí a zhromažďovania.

Sledovali ste cestu vody od vodovodu až po túto námestnú fontánu. Obídite fontánu, porovnajte si jednotlivé fasády a štyri niky, a potom môžete prejsť vonkajším nádvorím Topkapi paláca cez bránu za vami, alebo sa môžete prejsť do parku Gülhane. Aktuálne otváracie hodiny paláca si môžete overiť na jeho oficiálnej stránke.

Zdroj: Islamská encyklopédia TDV; Wikipédia.