Beykoz: Sklo, obuv a park.

Začnite deň návštevou múzea, ktoré otvára svoje brány ráno a predstavuje fascinujúcu históriu sklárskej tradície Beykozu. Múzeum nesie meno po sklárskej továrni Beykoz Cam ve Billurat Fabrika-i Hümayunu, ktorá bola v tomto obrade v období Osmanskej ríše a bola považovaná za najvýznamnejšiu skláreň svojej doby. Príbeh beykozského skla sa začína koncom 18. storočia: podľa Wikipedie, sultán Selim III. poslal Mevleviho derviša Mehmeda Dedeta do Benátok, aby sa naučil sklárske techniky. Po návrate Mehmed Dede otvoril dielňu v Beykozu, a jeho produkciu neskôr rozšíril Fethi Ahmed Paša, ktorý bol vládcom Tophane. Medzi najznámejšie príklady tejto tradície patria sklenené výrobky "česm-i bülbül", čo v preklade znamená "oko slávika", ktoré sú zdobené bielymi spirálami a kvetinovými motívmi.

Aj samotná budova je súčasťou príbehu. Abraham Paša, ktorý bol dvoranom egyptského vládcu Isma'ila Pašu a bol v období sultána Abdula Aziza povýšený do hodnosti ministra, v 19. storočí nechal na svojom pozemku v Beykozu postaviť vily, vtáčie domy, bazény, divadlo a stáje. Kamenná budova stáji v tvare U, ktorá sa dožila našej doby, bola zreštaurovaná organizáciou Milli Saraylar a bola otvorená ako múzeum 9. apríla 2021.

Vnútri sú vystavené približne 1 480 exponátov, vrátane tureckych sklenených výrobkov a aj tých, ktoré boli vyrobené v Európe pre osmanské paláce. Pri prehliadaní vitrín si všímajte, ako sa rovnaký tvar, napríklad džbán alebo miska, menil v rôznych dielňach a v rôznych obdobiach; skutočné bohatstvo tejto zbierky sa ukazuje práve v týchto porovnaniach.

Múzeum je zatvorené v pondelok; informácie o otváracích hodinách a vstupnom si overte na stránke organizácie Milli Saraylar. Záhrada múzea je súčasťou rozsiahleho areálu, ktorý zaberá približne 360 akrov a je domovom 117 druhov stromov; počas odchodu sa prejdite po záhrade a pozrite si niektoré z vzácnych druhov, ktoré boli privezené v čase Abrahama Pašu.

Zdroj: Milli Saraylar; EBA Okul Dışı Öğrenme; Vikipedi.

Po návšteve múzea pokračujte prechádzkou medzi stromami v parku Beykoz. Tento park, známy aj ako Abraham Paşa Parkı, sa rozprestiera v oblasti Beykoz Merkez medzi obcami Paşabahçe a nachádza sa na svahoch pri Bosporu. Jeho rozloha je 27,9 hektárov. Park je pomenovaný po Abrahame Paša, ktorý žil v rokoch 1833-1918. Podľa zdrojov si Paša vytvoril priateľstvo so sultanom Abdülazizom a túto rozsiahlu oblasť získal počas hry v kocky.

Za čias Abrahama Pašu bol park upravený francúzskymi záhradníkmi a boli doň vysadené exotické rastliny a stromy, ktoré v Osmanskej ríši prirodzene nerastú. Hľadajte stopy po krajinárskej úprave z tejto doby: zdroje uvádzajú, že v parku sú dve veľké umelé jaskyne, päť bazénov, z ktorých jeden obsahuje malý umelý ostrov, a tri umelé vodopády postavené z kameňov. Priečky a malé divadlo časom zmizli; divadlo bolo zničené požiarom v roku 1937. Časť parku, ktorú kúpil II. Abdülhamid, bola v určitom období otvorená pre verejnosť pod názvom Hürriyet Bahçesi.

Dnes je park prevádzkovaný mestskou samosprávou Istanbulu ako rekreačná oblasť a je otvorený pre verejnosť. Nachádzajú sa tu turistické chodníky, detské ihriská, piknikové stoly a sociálne zariadenia; východná časť parku sa spája s prírodným lesom. Víkendy môžu byť rušné vďaka piknikujúcim návštevníkom, preto si pre pokojnejšiu prechádzku vyberte počas týždňa. Chodníky sú miestami strmé, preto si obujte topánky s protišmykovou podrážkou.

Po opustení parku zídite dole, smerom k pobrežiu. Centrum Beykoz je vzdialené približne jeden kilometer; po príchode na námestie pri prístave sa vám ukáže tretia zastávka trasy – fontána İshak Ağa.

Zdroj: Okresné úradníctvo Beykoz; Wikipédia.

Fontána na námestí Beykoz Iskele je známa medzi miestnymi obyvateľmi ako "Onçeşmeler" (Fontána s desiatimi tryskami) a je jedným z symbolov tejto štvrti. Pôvodne tu stála fontána, ktorú nechal postaviť Behruz Ağa. V roku 1159, teda v roku 1746, ju dal opraviť a obnoviť colný úradník Isak Ağa. Podľa Encyklopédie islamu (TDV) Isak Ağa v Istanbule postavil päť fontán, z ktorých štyri sa nachádzajú v Beykoze. Táto encyklopédia tiež uvádza, že stavebný dozorca pri výstavbe mešity Ayazma v Üsküdare bol tiež tento Isak Ağa.

Prejdite sa okolo fontány a pozorne ju preskúmajte. Jej obdĺžniková časť má približne 6 metrov šírku, 8 metrov dĺžku a 4 metre výšku. Je podporená ôsmimi tenkými mramorovými stĺpmi a dvadsiatimi ostrými oblúkmi. V zadnej časti sa nachádza nádrž obklopená stenami. Voda nepretržite steká z desiatich bronzových trysiek a vteká do mramorovej nádrže; práve týchto desať trysiek jej dalo meno. Dve trysky v strede sú väčšie ako tie na bokoch. Zdrojom vody je skalnatý svah, ktorý sa nazýva Şahinkaya.

Pozrite si nápis: je napísaný jednou riadkom v štýle celi sülüs, s použitím zlatého písma na zelenom pozadí. Autorom písma je Edirneli Emin Efendi. Oblúky a strecha boli neskôr obnovené pomocou železobetónu. Fontána bola opravená v rokoch 1948-1950, 1986, 2005-2006 a 2016-2017. Je v správe Generálneho riaditeľstva pre nadácie a od roku 1972 je zapísaná ako historická pamiatka, ktorú je potrebné chrániť.

Posedte si na námestí niekoľko minút a sledujte každodenný život medzi prístavom a fontánou. Potom sa prejdite pozdĺž pobrežia smerom k Yalıköy; palác Mecidiye sa nachádza približne kilometer odtiaľ.

Zdroj: Encyklopédia islamu (TDV); Wikipédia.

V Yalíköy, na pobreží, v mieste kedysi nazývanom Hünkar İskelesi, sa nachádza palác Beykoz Mecidiye. Tento palác sa nachádza na vyvýšenom mieste, kde záhrada stúpa v terasách od pobrežia. Egyptský vládca Kavalalı Mehmed Ali Paša začal s jeho výstavbou v roku 1845 ako darček pre sultána Abdülmecida; po jeho smrti bol palác dokončený v roku 1854 jeho synom Said Pašom a odovzdaný sultánovi. V prvých rokoch sa používal ako palác pre krátke výlety, neskôr slúžil na prijímanie zahraničných štátnikov a veľvyslancov.

Tento dvojposchodový, čiastočne murovaný a symetrický palác má neoklasicistickú fasádu; pri výplni fasády sa používali kamene dovezené z Talianska spolu s miestnym bielym mramorom. V interiéri nájdete dekorácie z farebných drevených prvkov; historické dokumenty hovoria o nábytku potiahnutom zlatom, tkaninách z Hereke a krištálových svietnikoch. V záhrade hľadajte malú odpočinkovú pavilón, nazývanú "turecká kúpeľ", ktorej vnútorné steny sú zdobené mušľami. Väčšina servisných priestorov, ako sú kuchyne, kúpele a sklady, sa nedopracovala do súčasnosti.

Palác nemá žiadny význam v 20. storočí v súvislosti s kráľovskou rodinou. Slúžil ako sirotač, v 20. rokoch sa v ňom liečili pacienti s trachómom, v roku 1953 bol prevádzkovaný ako preventívna klinika a v roku 1963 ako nemocnica pre detské pľúcne choroby. V roku 1997 bol prevzatý organizáciou Milli Saraylar a po rekonštrukcii v rokoch 2010-2016 bol 11. apríla 2017 otvorený pre verejnosť ako múzeum.

Palác je zatvorený v pondelok. Organizácia Milli Saraylar predáva aj samostatné vstupenky na záhradu; aj keď nenavštívite interiér, stojí za to si pozrieť terasovitú záhradu a výhľad na Bospor. Aktuálne otváracie hodiny a ceny nájdete na oficiálnej stránke. Z tohto miesta môžete pešo prejsť niekoľko sto metrov pozdĺž pobrežia a dosiahnuť poslednú zastávku trasy.

Zdroj: Milli Saraylar; Wikipédia.

Poslednou zastávkou trasy je Beykoz Kundura, jedna z najstarších tovární v Istanbulu. Jej história sa začína v roku 1810, keď bola v rámci nariadenia sultána Mahmuda II. zakúpená kožeprenná továreň. Areál bol pôvodne založený na výrobu kožených výrobkov pre armádu a postupne sa premenil na továreň na kožu a obuv. V roku 1933 bola prevzatá novovznikajúcou spoločnosťou Sümerbank a premenovaná na "Sümerbank Koža a Obuv". Produkcia dosiahla v roku 1968 2 milióny párov obuvi ročne a v roku 1975 2,5 milióna párov; v čase svojej najväčšej prevádzky tu pracovalo približne 3 000 ľudí. Továreň bola v roku 1999 zatvorená rozhodnutím vlády a v roku 2003 bola predaná.

Dnes sú budovy z kameňa a tehál využívané ako kultúrno-umelecké a filmové centrum. Od roku 2005 slúžia ako filmové štúdiá pre produkcie filmov a televíznych programov. Projekt "Kundura Hafıza", ktorý sa začal v roku 2015, zbiera archívy továrne a spomienky jej zamestnancov. V roku 2018 bola bývalá kotolňa zrekonštruovaná a premenená na "Kundura Sinema" (kiná) a "Kundura Sahne" (divadlo).

Najdôležitejšia informácia pre návštevu: Beykoz Kundura nie je miesto, ktoré je možné voľne prehliadať počas celého dňa. Podľa informácií na oficiálnej stránke, návštevníci môžu prísť na plánované podujatia a prehliadky výstav sú organizované na základe rezervácií. Pri plánovaní návštevy si pozrite program filmových premiér, koncertov alebo výstav na oficiálnej stránke. Ak nájdete večernú premiéru alebo divadelné predstavenie, môžete deň zakončiť v bývalej kotolni továrne.

Ak sa neuskytá žiadna akcia, môžete budovy továrne z kameňa a tehál vidieť z pobrežnej cesty. Potom sa môžete vrátiť do centra Beykozu a odtiaľ nastúpiť na autobusy smerom do Üsküdar alebo Kadıköy.

Zdroj: Oficiálna stránka Beykoz Kundura; Wikipédia.