Ankara, mesto ahlích a obchodníkov.

Vychádzajte zo stanice metra Ulus a pokračujte po ulici Atatürk smerom na juh. Budova s jednoduchou, symetrickou fasádou, nachádzajúca sa oproti budove opery, je múzeum Generálneho riaditeľstva nadácií. Budova pochádza z obdobia prvej národnej architektúry; v roku 1925 sem bola presťahovaná právnická škola v Ankare, ktorá tu pôsobila do roku 1941. Neskôr tu bola dievčenská umelecká škola, internát a do apríla 2004 tu sídlila regionálna kancelária náboženských záležitostí. Po rekonštrukcii bola 7. mája 2007 otvorená ako múzeum. V budove, ktorá má suterén, prízemie a prvé poschodie, je vystavených 236 exponátov z kolekcie, ktorá obsahuje celkovo 2 669 artefaktov. Exponáty pochádzajú z 13. storočia až do 20. storočia a všetky sú z nadácií po celej Turecku.

Na tejto trase hľadajte dvojicu žalúzií: sú to okná z 13. storočia z mešity Ahi Evran. Podľa Islamskej encyklopédie TDV je Ahi Evran rovnaký ako Šejch Nasirüddin Mahmud, ktorý zomrel v roku 1262. Založil anatolskú tradíciu Ahi tým, že spojil vzťah medzi učiteľom a učeníkom v kláštoroch s vzťahom medzi majstrom a pomocníkom v dielňach. Väčšina karavanserajov, ktoré uvidíte na tejto trase, sú tiež nadácie; Suluhan a Çukurhan patrili k jednej nadácii, zatiaľ čo Çengelhan patril nadácii Rüstem Paša. Múzeum je správnym miestom na to, aby ste pochopili, ako nadácia udržiavala tieto budovy.

V prízemí sa nachádzajú koberce, kilemy a nástroje na tkáčstvo, zatiaľ čo v horných podlažiach sú rukopisy, keramické dlaždice, kovové a drevené artefakty. Medzi najvýznamnejšie exponáty patria dvere z mešity Divriği Ulu Camii, svietniky, zakladateľské listiny, hodiny a kaligrafické panely. V múzeu je aj reštaurátorské pracovisko s bazénmi na pranie kobercov a zariadenie s audio sprievodcom v rôznych jazykoch. Pre informácie o dňoch otváracích hodín a podmienkach vstupu navštívte oficiálnu webovú stránku.

Zdroj: Múzeum nadácií v Ankare (VGM), Islamská encyklopédia TDV, Ahi, Wikipédia.

Zájdite z bulváru na námestie Ulus a vchádzajte do ulice Anafartalar. Na ostrove medzi ulicami Anafartalar a Posta sa nachádza budova Suluhan. Bola postavená v rokoch 1508-1511 štátnym mužom Hasan Pašom za vlády Bayezida II. a Selima I. Dlho sa nazývala Hasanpaşa Han, názov Suluhan sa začal používať od roku 1688. V zozname asi tridsiatich obchodných domov v osmanskej Ankare, ktorý uvádza Islamská encyklopédia TDV, sa nachádza pod názvom Hasanpaşa Han.

Táto dvojposchodová budova z kameňa má dve nádvoria. Prvé nádvorie má štvorcový pôdorys; v spodnom poschodí sa nachádza 30 a v hornom 32 izieb, v strede sa nachádza fontána a modliteľňa. Druhé nádvorie slúžilo ako stájniská a tu sa nachádzala aj kúpeľňa. V období Osmanskej ríše sa tu obchodovalo s kávou a priadzou; priadza je z hľadiska trasy dôležitá, pretože v Ankare, ktorá je hlavným mestom, priadza znamená vlnu. Budova bola poškodená požiarom v roku 1929, až do 50. rokov 20. storočia sa používala ako trhovisko s ovocím a zeleninou, v roku 1984 bola zrekonštruovaná Úradom pre nadácie. Dnes slúži ako trh; trhovisko Ankara, postavené oproti nej v roku 1937, a trh Sobacılar, ktorý sa opiera o jej stenu, ukazujú, že okolie vždy zostalo špecializovaným trhom.

Prejdite sa po oboch nádvoriach: pozorujte usporiadanie izieb, arkády a masívnu vstupnú bránu. Plán budovy, ktorý sa často porovnáva s budovou Koza Han v Burse, si môžete tu sami pozrieť. Potom začína najstrmšia časť trasy: približne kilometer stúpania k úpätiu hradu.

Zdroj: Wikipédia, Suluhan; Islamská encyklopédia TDV, Ankara; Güven Dinçer, İdealkent 2014.

Múzeum anatólskej civilizácie predstavuje svoju zbierku prostredníctvom rôznych trás; pozrite sa na dve budovy, do ktorých sa môžete ponoriť. Múzeum na ulici Gözcü sa skladá z dvoch osmanských budov. Mahmut Paşa Bedesteni nechal postaviť Fatihov minister Mahmut Paşa v rokoch 1464-1471; nemá nápis. V strede sa nachádza obdĺžniková miestnosť zakrytá desiatimi kupolami, obklopená radmi 102 obchodov s klenbami – typický pôdorys bedestenu. Vedľa sa nachádza Kurşunlu Han, ktorý tiež nechal postaviť Fatihovým ministrom Mehmetom Pašom v druhej polovici 15. storočia; je to dvojposchodová budova postavená z kamenných blokov, s 28 miestnosťami v suteréne a 30 miestnosťami v hornom poschodí.

Toto miesto bolo centrom obchodu s hodvínom. Hodvín tkaný v Ankare sa mohol predávať len obchodníkom s hodvínom v bedestene, aby sa predišlo úniku dane; z tejto lokality sa potom hodvín rozvážal do Istanbulu, Aleppa a Benátok. Nájomné v Kurşunlu Han tiež to naznačuje: podľa záznamov, ktoré uvádza Wikipédia, ročné nájomné, ktoré bolo inde 1 800 akč, tu dosahovalo 41 500 akč. Po požiari v roku 1881 boli obe budovy opustené. Myšlienka na múzeum vznikla v roku 1921 v Akkale v oblasti Kale, a keďže nebolo dostatok priestoru, bedesten a han boli zakúpené na návrh Hamit Zübeyira Koşaya. Rekonštrukcia trvala od roku 1938 do roku 1968; architektmi boli Macit Kural, Zühtü Bey a İhsan Kıygı; stredná časť bedestenu bola otvorená pre verejnosť v roku 1943. V roku 1997 bolo múzeum vyhlásené za Múzeum roka v Európe.

Vo vnútri bedestenu sa zastavte a pozrite sa na kupoly a rytmus obchodných priestorov; Kurşunlu Han sa dnes používa ako administratívna budova múzea, a preto nie je vždy možné navštíviť jeho interiér. Niektoré sály sú do začiatku roku 2027 v rekonštrukcii; aktuálny stav si môžete overiť na oficiálnych stránkach.

Zdroj: Oficiálna stránka Múzea anatólskej civilizácie; Wikipédia; Wikipédia, Kurşunlu Han (Ankara); Kaya 2021.

Po návšteve múzea sa prejdite k hlavnej bráne hradu; pri bráne, na námestí Atpazarı, stoja vedľa seba dve karavanserai. Menšia z nich, Čukurhan, je situovaná na svahu. Pochádza z 16. a 17. storočia a je spojená s nadáciou Ankaraviho Mehmeda Emin Efendiho, významného právnika vtedajšieho obdobia; prešla dvoma rozsiahlymi rekonštrukciami v rokoch 1791 a 1801. Je to dvojposchodová budova so kamenným základom a murovanými stenami, pričom konštrukcia je drevená. Kvôli svahovitému terénu má čiastočné suterénne priestory; názov "Çukur" (v preklade "jam") pravdepodobne odkazuje na túto úroveň. Vstupuje sa do obdĺžnikového nádvoja zo severnej strany; usporiadanie je typické pre osmanské karavanserai, pripomína menšieho súrodenca Čengelhan.

V začiatku 21. storočia bola táto budova zaradená do zoznamu budov, ktoré je potrebné urgentne zachrániť, organizáciou World Monuments Fund. V rokoch 2007 až 2010 prešla rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá obnovila jej pôvodný vzhľad, a nádvorie bolo zakryté sklenenou strechou na účely ochrany. Dnes slúži ako ubytovacie zariadenie; preto si na jej pozorovanie vyhradzujte pätnásť minút: všímajte si textúry fasády, dreva na hornom poschodí, vchodu do nádvoria a toho, ako budova prirodzene zapadá do svahu.

Skutočnosť, že tieto dve karavanserai stoja vedľa seba pri bráne hradu, nie je náhodná. V osmanskej Ankare existovalo okolo tridsiatich karavanserai, z ktorých väčšina bola sústredená v okolí hradu a bedestenu (krytého trhu); tu sa vykladali nákladné vozy a tovar sa následne rozvážal do okolitých trhov. Od Čukurhanu k Čengelhanu sú to len pár krokov; po ich oboch si pozrite z námestia dole na Koyunpazarı, táto ulica bude vašou cestou späť.

Zdroj: Wikipédia, Çukur Han; TDV İslam Ansiklopedisi, Ankara.

Han pri vrate mestského brány je veľký komplex Čengelhan. Podľa zdrojov bol postavený v roku 1522, v období vlády sultána Sulejmana I., a patril k nadácii Rüstem Pašu; bol jedným z štyroch najväčších hanov tej doby. Jeho obdĺžnikový pôdorys, blízky štvorcu, otvorený vnútorný dvor, množstvo izieb a priestor pre ťavy predstavujú najlepšie zachovaný príklad klasického osmanského mestského hanu v Ankare. V zozname tridsiatich hanov v Islamskej encyklopédii Türk Diyanet Vakfı (TDV) je uvedený medzi prvými. Dlho slúžil ako sklad vlnenej priadze, ovčej vlny a kože; bol životnou cievou obchodu s kašmírom. V archíve súdnych záznamov v Ankare sa nachádza záznam z roku 1721, ktorý uvádza, že obchodník žijúci v Čengel Hane predal holandskému obchodníkovi 750 vukiy kašmírovej priadze. Tento záznam je konkrétnym dôkazom obchodnej siete, ktorú tu vidíte: zahraničný obchodník prichádza do hanu, tu kupuje priadzu a následne ju vyváža do Európy cez Izmir alebo Istanbul.

V 20. storočí bol v tomto hanu prvý obchod Vehbiho Koča. Nadácia Rahmi M. Koç pre múzeá a kultúru prenajala tento komplex od Generálneho riaditeľstva pre nadácie v roku 2005, nechal ho zrekonštruovať a otvoril ho ako prvé priemyselné múzeum v Ankare. Susediaci komplex Safranhan, postavený v roku 1511, bol tiež zrekonštruovaný v rokoch 2012-2016 a bol pridaný k múzeu. Kolekcia obsahuje viac ako desať tisíc artefaktov, od dopravy po letectvo; však najprv sa prejdite po nádvorí, vnímajte rytmus arkád a izieb a až potom sa ponorte do expozícií.

Pre informácie o otváracích hodinách a podmienkach vstupu navštívte oficiálnu webovú stránku; po prechádzke múzeom sa zastavte pred vstupom a ešte raz porovnajte Čukurhan a Čengelhan. Rovnaká funkcia, ale v dvoch rôznych mierkach.

Zdroj: Wikipédia, Čengelhan Rahmi M. Koç Múzeum; Kaya 2021 (DergiPark); TDV Islamská encyklopédia, Ankara.

Pri zostupe z trhoviska Atpazarı po ceste do oblasti Koyunpazarı sa nachádza mešita Ahi Elvan. Táto trasa končí pri mešite rodiny, ktorá založila organizáciu obchodu. Podľa Islamskej encyklopédie TDV ju na konci 14. storočia postavil Hacı Elvan bin Mehmed Bey, ktorý pochádzal z rodu Nizameddin Zehrab. Nápisy na ambo uvádzajú, že bolo obnovené a zrekonštruované v rokoch 1413-14 Čelebi Mehmedom. Ahi bol organizácia, ktorá v 13. storočí v Ankare zhromažďovala remeselníkov, ktorí utiekli pred mongolskou inváziou. Pred vstupom mesta do Osmanskej ríše v roku 1354 zohrávali dôležitú úlohu v spoločenskom a ekonomickom živote. V blízkosti, v štvrti Samanpazarı, sa nachádza aj mešita Aslanhane, ktorú postavil Ahi Şerafeddin. Táto trasa vedie len k mešite Ahi Elvan.

Vo vnútri sa nachádza obdĺžnikový priestor, ktorý je rozdelený do štyroch častí tromi radmi štyroch drevených stĺpov. Mramorové hlavice stĺpov sú vyrobené z rímskych a byzantských artefaktov. Spodná časť stien je z kameňa, horná časť z hliny. Strecha je drevená s konzolami, a aj tribúny sú drevené. Nika je omietnutá a zdobená ornamentmi. Ambo, vyrobené z jemného dreva, vytvoril Harputlu Mehmed bin Bayezid. Dvere s nápismi, ktoré popisujú výstavbu a opravy, sa dnes nachádzajú v Etnografickom múzeu.

Správanie sa počas návštevy: Mešita je otvorená pre návštevy, počas modlitieb nevstupujte alebo ticho čakajte vzadu. Vyzlečte si topánky pri vstupe, zakryte si ramená a kolená, ženy by mali nosiť šatku. Nepoužívajte blesk pri fotografovaní. Dvadsať minút je dostatočne dlhá doba na to, aby ste si prezreli drevo stĺpov a ambo. Odvlášťite sa odtiaľ do oblasti Koyunpazarı a dostanete sa na námestie Samanpazarı. Autobusy do Ulus a Kızılay odtiaľ odchádzajú.

Zdroj: Islamská encyklopédia TDV, články o mešite Ahi Elvan a o Ankare.