Umarım Vazgeçmezsin

Dvere sa otvorili po dvadsiatich rokoch.
Neúplné priateľstvo.
Noc strávená spomienkami na minulosť.

Po rokoch sa Aziz vyjadruje k udalostiam z minulosti, čo opätovne privádza do jej života Bülenta, ktorý si myslela, že už nikdy viac neuvidí. Títo dvaja, svedkami ktorých sú aj inteligentné zariadenia v dome, sa pohybujú medzi rôznymi fragmentmi spoločnej minulosti, pričom spomienky, vina a ticho sa postupne prepletajú.

Minulosť sa môže obnoviť v priebehu jednej noci.
Niektoré spomienky sa stávajú s odchodom času ešte ťažšie na nosenie.

Dúfam, že sa nevzdáš, je to hra pre dvoch, ktorá sa zaoberá tým, ako veľmi to, čo si človek pamätá, závisí od toho, čo sa rozhodne zabudnúť.