Son Seçmen

V krajine už nikto nežije, zostali len deväť politických lídrov a jediný volič. Ten jediný volič chce „voliť pomocou rožku“, zatiaľ čo lídri sa ho snažia zmanipulovať, využiť na svoje ciele, alebo ho dokonca premeniť na symbol, napríklad na „Pamätník obrovského rožka“. Každý z lídrov reprezentuje iný stereotyp (a pritom si neuvedomujú, že sami spôsobili odchod obyvateľstva).