Sevgi Soysal sa stále snaží žiť.

Žena, ktorá dovŕšila štyridsať rokov mimo svojej vlasti, v Londýne, otvorila oči ráno v prenajatej izbe s dvoma oknami, keď prvné lúče slnka osvietili miestnosť.

Možno preto, že rakovina, rovnako tvrdohlavá ako on, mu nedovolila pokojne zaspať? Alebo preto, že napriek smrti ho pohltila tá životná energia, ktorú sa mu nikdy nepodarilo potlačiť? Alebo preto, že postavy, ktoré písal, ho prenasledovali medzi snom a bdelosťou?

Akoby táto žena bola Sevgi Soysal, na tieto otázky neexistuje jedna jediná odpoveď, pretože existuje mnoho možností.

Sevgi Soysal, ktorá miluje zmeny a nikdy sa ich nebojí, sa počas čítania kníh, ktoré našla v záhadnom balíku, vydáva na cestu, ktorá ju vedie k jej vlastnej minulosti a zároveň k histórii jej rodnej krajiny.

Táto cesta, ktorá sa začína 25. výročím republiky a siaha až do jej 50. výročia, je plná spomienok na priateľstvo, spoločenstvo, lásku, vytrvalosť, tvrdohlavosť, vzdor, nedostatok, hojnosť, útlak, radosť, smiech a posmech. Vždy bude stáť na okraji smrti, ale nikdy sa nevzdá svojej cesty.

Pri spomínaní na to, ako sa žena vyvíjala, a ako sa menila krajina, jej cesta vždy viedla cez pravdu.