Monologlar Müzesi “Kuğugölü”

Čo si dom pamätá? Tichosť detí, ktoré v ňom vyrastali? Nedokončené rozlúčky? Alebo to spoločné dedičstvo, od ktorého sa nikdy nemôžeme oslobodiť?
Niektoré domy si len uchovávajú minulosť. Sami sa stávajú minulosťou.
Vo vnútri prebieha tichá vojna: zásuvky, ktoré boli roky zatvorené, konflikty, ktoré boli odložené na neskôr, a mysle, ktoré sa snažia prežiť, ohýbajúce čas. Sú tu sedemnásť rokov neprítomnosti, chronické bolesti vryté do tela, ktoré nikdy nezmiznú, a hlboko zakorenené dedičstvá, ktoré sa zdali, že budú vymazané jedným aktom prevodu vlastníctva... Všetko sa odohráva za jednými dverami.
Niektoré dvere sa otvárajú nielen preto, aby človek vošiel, ale aj preto, aby už nikdy nevychádzal ako predtým. Nikto nikdy skutočne neunikne svojej minulosti; len si myslí, že odišiel ďaleko.
Keď sa po rokoch vráтите do domu, ktorý ste opustili, prvé, čo vás tam privíta, sú vaše vlastné klamstvá.