Kendini Köpek Sanan Adam

Rozprávka je už teraz neviditeľný jazyk v rytme každodenného života. Tak veľmi ju prijímame, že časom sa zdá, akoby všetko bolo súčasťou našej vlastnej reality.

Stále sa snažíme spracovať šok, ktorý prichádza s uvedomením si, že to, čo považujeme za "realitu" a čo formuje naše myšlienky, vnímanie a správanie, je niekedy len rozprávka, ktorú nám vložili do hlavy.
Snažíme sa plávať v týchto vodách "falsného života", o ktorých hovoril Adorno, pretože v týchto vodách, v ktorých sa pohybujeme, existuje prúd, ktorý popiera pravdivosť našej vlastnej existencie. Tento prúd je ilúzia – no je taký hlboký, že sa niekedy zdá, že sa v ňom naučiť plávať je nemožné.

A čo teraz urobíme? Ako odlíšime to, čo je zlé, od toho, čo je správne? Kde nájdeme pravdu? V týchto momentoch, keď máme pocit, že sme sa stratili v tejto zmesi chaosu, možno je odpoveď skrytá v niečom veľmi jednoduchom: v solidarite. Aj v svojej najjednoduchšej forme, solidarita nás svojím jedinečným dotykom vedie k hlbšiemu pohľadu na seba a k vytváraniu priestoru pre slobodu v našom živote.
Chceme sa s našimi divákmi podeliť o pocity, ktoré vznikajú v takýchto citlivých a nevinných momentoch solidarity, ktoré sa odrážajú v našej hre.