Kat:9 Daire:34

„My sme len odraz svetla z jedného okna v jednom z mnohopočtových bytových domov. Naše rodiny sú anonymné... Nikto si nevšíma rodiny ako my. Sme ľudia, ktorí žijú v rovnakom priestore, usporiadaní vertikálne, oddelení od seba železom a betónom, a nevedia o existencii jeden druhého.“

Keď už je večer, svetlá zhasínajú a televízor sa vypína. Teraz je čas spať...

Ale...
Jedného dňa zostane svetlo v jednom dome zapnuté.
Niečo sa stalo tejto rodine.
Nikomu to nezáleží.
Každý je šťastný, že to nie je on.

"Každá rodina sa raz stretne s nejakým problémom..."