Herkes Yolunda

Príbeh rozpráva o mladšej žene, ktorá, na rozdiel od ľudí vo svojom okolí, ešte nikdy nezažila odchod. Rozpráva o jej ceste k odvaze odísť. Hlavná postava sa spolu s divákom vydáva na fantastickú cestu, ktorá ju najprv privádza zvnútra miestnosti von na ulicu, potom do lesa, k moru a nakoniec do otvorenej krajiny. Namiesto impulzívnych reakcií na spoločenský systém, vzťahy, rodinnú štruktúru a život vo veľkom meste, ktoré bránia odvahe odísť a zmeniť sa, mladá žena používa svoj vlastný, ironický štýl, aby tieto veci spochybňovala a bojuje s nimi.
Toto je prvá hra, ktorú autor napísal, réžiroval a zároveň v ktorej účinkuje. Hra, ktorá sa vyznačuje rôznymi projektmi v oblasti divadla, tanca a performancie, vytvára svojou rozprávkovou atmosférou prostredníctvom príbehového štýlu, ktorý sa zameriava na originálny zvukový dizajn a pohyby, ktoré skúmajú fyzické hranice hercov. Herca, prostredníctvom rytmu pohybu, času, priestoru a vzťahu s divákmi, vytvára na scéne „hravý“ prístup, ktorý je charakteristický pre postavu. Postava sa k témam týkajúcim sa mesta, ulíc a vzťahov medzi mužmi a ženami správa priamo, ironicky a kriticky.

*Umelca čerpal inšpiráciu z poviedok „Záľuba“ od Sevgi Soysal a „Znovu Stredomorie“ od Tezer Özlü.*

„Všetci odišli.“
Zostala som tu s bôľom a trápením po tých, ktorí odišli.
Kto teraz vytrhne tieto trny?
Idem do Bozkıra. Moja mama na mňa čaká. Ona mi zmizne všetky trápenia.
Musím sa dostať tam...
Musím odísť... / Musím vyraziť... / Potrebujem odísť...
"Veľmi som sa oneskoril/a."

"Je teraz deň alebo noc?"
Práve vtedy sme sa rozprávali o tom momente, keď sa noc blížila k prechodu do dňa...
Keďže aj v noci sa zdá, že sa stáva deň, prečo mi nikto... Ticho!
Hľadám spôsob, ako niečo vyjadriť bez použitia slov. Práve teraz.
„Dokážete sledovať moje myšlienky?“

------------

„V časti hry trvajúcej 1,30 minúty sa používa zdroj svetla, ktorý môže vyvolávať fotosenzitívnu epilepsiu.“