Herkes Kocama Benziyor

„Nie, odvtedy, od toho večera, som sa trochu upokojila, ale cítim, že sa mi vnútri ešte úplne neochladilo. Nechápem to, moja hnev je tam, ako obrovská guľa, ktorá sa len tak váli. Občas sa mi znova stane zle. Od toho večera sa mi v hlave niečo usadilo. Nemám pokoj, neustále premýšľam. Moja hlava, môj mozog, sú neustále aktívne. Hovorím si: „Občas si daj pauzu, dievča.“ Viem, som žena, takže asi preto to tak hovorím. Má oči otvorené ako démon.“

Ayten, ktorá pracuje ako upratovateľka v nočnom klube, rozpráva o svojom živote. Hovorí o tom, ako sa „dostala“ do tejto práce, o manželovi, ktorý ju opustil, o svojej smútku, o svojich ambíciách, o kolegyňach, ktoré má rada, ale najmä o svojej hneve. Tento hnev, ktorý v minulosti nedokázala pomenovať a ku ktorému postupne nachádzala cestu, sa jedného dňa rozbije, ako zamrznuté okno, a po tomto okamihu už nič nie je také, aké bolo predtým.

Dramaturgia: Tímová práca.