Hatasız Dul Olmaz
Zvoní dverám Hatice; je to jej suseda a jediná priateľka, Fikriye. Začínajú sa ich obrad: spomínajú na zosnulých známych a prežívajú tichú pýchu z toho, že sú stále nažive. Rozhovor sa presúva k ich zosnulým manželom. Fikriye rozpráva o chybách svojho manžela, zatiaľ čo Hatice o svojom manželovi hovorí takmer zbožňujúco; tvrdí, že nikdy neurobil žiadnu chybu a že mali dokonalé manželstvo. Fikriye je touto idealizáciou rozrušená a posmieva sa Hatice: "Hovoria, že nikto nie je bezchybný, ale ty si akoby si vdova bez jediného prehrešku!" Neskôr, keď v rádiu počujú správu o neznámom vrahovi, ktorý sa vydáva za kuriéra a vniká do domovov, najmä do domovov starších žien, kde ich okradne a znásilní, obidve ženy začnú čakať, pol stroja vystrašené, pol stroja plné nádeje. Ich správanie sa od tejto chvíle je tragikomické...
