Gözbağcı

Kübra vyrastala v sirotsinci v Ankare, kde sa zoznámila s iluzionizmom. Aj keď ju niekto nazýval čarodejnicou alebo trikárkou, ona trvala na tom, že chce byť iluzionistkou. Niekedy sa nad ňou smiali, niekedy sa na ňu hnevali, niekedy jej bolo ľúto, ale väčšinou ju nepochopili a odmietali. Kübra, ktorú si každý trochu obdivoval, ale nikto ju skutočne nechcel, neustále hľadala, ale nikdy nenachádzala miesto, kam by naozaj patrila. Ani v mieste, kde sa narodila, ani v rodine, v ktorej vyrastala, a ani v jej vzťahoch. Nikdy sa nevzdala a pevne sa držala svojej vášne pre iluzionizmus.

Kübru je nesmierne rozrušená, jej emócie pretekajú a občas ju to úplne ovládne. V priebehu týchto piatich kilometrov života si hromadí toľko vecí, ktoré by chcela zabudnúť, že jej spomienky už nejde vymazať, hoci sa o to snaží. No dnes večer sa pokúsi urobiť niečo, čo by jej malo pomôcť zabudnúť, a to je jej najväčší trik.

"Alebo si radšej dohodneme, že sa nebudú klásť otázky týkajúce sa mágie. Iluzionisti o svojich trikoch nehovoria, medzi nami platia ne písané pravidlá, ktorým všetci podliehame."

Ako to viem? / Ako mám to vedieť?

Vysvetlím vám to, všetko vám to vysvetlím.“