ÇİÇU

"Každý človek by mal mať aspoň niekoho, s kým sa môže pohádať, pretože aj hádka môže byť zdrojom šťastia."

V starom byte v Istanbulu, snažil sa žiť vo vlastnom, vytvorenom svete.
Príbeh jedného muža, ktorý odhaľuje ľudskú potrebu byť milovaný, pochopený a patriť niekomu, v celej svojej nahotnosti. Muž, ktorého puto so svetom postupne slabnú, oživuje svoje veci, vytvára si imaginárne vzťahy a vytvára si vlastný život so svojou priateľkou, ktorej dáva meno Čiču. Každý krok, ktorý podniká, aby sa zbavil samoty, ho však ešte viac vtiahne do hlbšej púte v jeho vlastnom vnútri. V tomto svete, kde sa miešajú realita a fantázia, láska a zvyk, sloboda a otroctvo, sa stále viac stupňuje otázka, či je najväčším ľudským strachom zostať sám, alebo cítiť sa osamelým aj v prítomnosti iných. "Človek sa niekedy unaví nielen z samoty, ale aj z toho, že nenájde niekoho, s kým by ju mohol zdieľať," uvádza sa v hre "ČIČU", ktorá vďaka bystrej observácii, spoločenskému humoru a typickým ľudským rozporom, vníma osamelosť nielen ako stav, ktorý zažíva jeden človek, ale aj ako neviditeľnú klietku, ktorú si sami vytvárame. Hra tragikomicky zobrazuje boj človeka so svojou vlastnou osamelosťou, na tej krehkej hranici medzi tým, byť milovaný a pochopený, a medzi tým, vlastniť niekoho a skutočne sa s ním spojiť.