Annemin Odası

Dva súrodenci, ktorí už roky udržiavali odstup, sa stretávajú, keď sa dozvedia, že ich matka bude musieť byť prepustená z nemocnice a strávi svoje posledné dni v dome Zeynep. Spoločne pripravujú pre ňu izbu. Táto príprava, ktorá trvá štyri dni, sa v skutočnosti stáva príležitosťou na vyrovnanie sa s minulosťou.
Táto izba už nie je len nemocničná izba; je to miesto, kde sa skúmajú veci, o ktorých sa roky nehovorilo, potlačené emócie a nedokončené záležitosti.
Dievča, ktoré si svoje detstvo predstavuje ako útek od matky, a chlapec, ktorý vníma materskú lásku ako to najdôležitejšie, sa ocitajú v jednej domácnosti, v rovnakom prostredí, a medzi spomienkami na detstvo a mladosti sa striedavo смеют a zabávajú, no zároveň zažívajú aj vážne konflikty, ktoré sú spojené s pocitmi ako sloboda a sebectvo, viera a nevera, príslušnosť a opustenie.

Zeynep si kladie otázky, prečo od svojej matky necíti lásku, a prečo táto absencia ovplyvňuje jej život. Hasan naopak nosí v sebe bolesť z toho, že jeho matka uprednostnila jeho sestru, ktorú už roky nevidela, pred ním.
Dve sestry, ktoré sa snažia premeniť jednu izbu a v podstate tak obnoviť svoje vlastné detstvo, sa nakoniec stretávajú pri jednej otázke:

Prečo si moja matka vybrala „túto izbu“, aby čakala na svoju smrť?