52 hertz

"Takto sa to odohráva / Nie s rachotom, ale so sténaním" – T.S. Eliot.

Štyri ženy, ktoré prežili svoje detstvo, zažili straty a zaľúbili sa, sa prvýkrát usadili na ostrove blízko Istanbulu. Keď sa dozvedeli, že ostrov do niekoľkých hodín zmizne, rozhodli sa mu rozlúčiť sa hrou. Táto posledná hra ich vynesie do miest, ktoré navždy zostanú v ich spomienkach.
Keďže sa blíži koniec ich života, začínajú sa zamýšľať nad spôsobmi, akými sa vyrovnávajú so životom, nad vzájomnými vzťahmi, nad miestami, ktoré považujú za svoje, a nad konfliktmi medzi túžbou byť vnímaní a potrebou zostať nenápadní.
A teda, či bude toto vyšetrovanie dostatočné na to, aby sa zastavil úbytok obyvateľov ostrova?
Hra, ktorá nesie meno po jednej z veľrýb, ktorej zvuk s frekvenciou 52 hertz nie je vnímaný inými veľrybami, a preto je známa ako „najosamelejšia veľryba na svete“, sleduje príbeh, v ktorom nie vždy je možné byť počutý.
"52 hertz" je divadelné predstavenie, ktoré vzniklo v kolektívnom procese pomocou techniky improvizácie a vychádza z autobiografických príbehov herečiek zoskupenia Hangardz, ktoré udržuje arménsku kultúrno-umeleckú tradíciu v Istanbulu. Predstavenie prináša na javisko spoločnú reč o pamäti, neviditeľnosti a solidarity.