Yarımburgaz Mağarası

Jeskyně Yarımburgaz sa nachádza v štvrti Altınşehir v okrese Başakşehir, približne 1,5 kilometra severne od jazera Küçükçekmece. Podľa informácií od obecnej samosprávy Başakşehir, sa nachádza približne 22 kilometrov severovýchodne od centra Istanbulu a priamo severne od Altınşehir. Jeskyně vznikla eróziou vápenca z éry eocénu vplyvom podzemnej vody a jej vchod smeruje do údolia Sazlıdere. Má dve prepojené časti, ktoré vychádzajú z oddelených vchodov v rôznych výškach. Horná jeskynia má rozmery približne 15 metrov na 52 metrov a v blízkosti vchodu sa nachádza rozsiahla hala, ktorá dosahuje výšku približne 10 metrov. Dolná jeskynia začína ako galéria a potom sa ako tunel vlnou trasou vťahuje hlbšie do svahu. Podľa záznamov projektu TAY táto spodná časť pokračuje približne 600 metrov a približne 240 metrov od vchodu sa rozdeľuje na dve vetvy. Obe časti sú spojené krátkym a strmým priechodom v blízkosti vchodu. Vchody sú vo výške približne 11 až 18 metrov nad úrovňou Mramorového mora. Na východe od skalnej steny sa nachádza suché údolie, ktoré smeruje k Sazlıdere a je interpretované ako pozostatok starého vodného toku, ktorý vytvoril jeskyniu. Kvôli tomu, že k hlavnej skale je možné sa dostať iba v blízkosti vchodu, skutočná výška jeskyně nebola presne určená. Prvé vedecké záujmy o jeskynю sa začali v polovici 19. storočia; v archívoch je prvý spomínaný bádateľ ako Abdullah Bey. Prvé výkopové práce boli vykonané v roku 1963 pod vedením Şevket Aziz Kansu a vedením Kılıç Kökten pri vstupe do dolnej jeskyně. V rokoch 1964 a 1965 bola jeskyně rozdelená na štvorce a výkopové práce boli vykonané systematickejším spôsobom. V roku 1986 bola pod vedením Mehmet Özdoğana z Istanbulského univerzity vykonaná záchranná výkopová práca. V rokoch 1988-1990 Istanbulská univerzita spolupracovala s Kalifornskou univerzitou (Berkeley) na spoločnom projekte; výkopové práce viedol Güven Arsebük a v tíme bol aj paleoantropológ F. Clark Howell. Výkopové práce ukázali, že sedimenty v jeskyni dosahujú v oboch častiach viac ako 10 metrov. V hornej jeskyni boli identifikované vrstvy z byzantskej, neskororímskej, kalolitskej, neolitskej a starších období. V dolnej jeskyni boli nájdené paleolitické kamenné nástroje a veľké množstvo kostí jeskynných medveďov. Medzi nájdenými nástrojmi sú úlomky z č Niektoré nálezy z jaskyne sú vystavené v Istanbulských archeologických múzeách. Jaskyňa bola v roku 2001 vyhlásená za archeologicky a prírodne chránenú oblasť prvého stupňa. Počas výkopov v roku 1988 boli oba vchody jaskyne zabezpečené mrežami, aby sa zabránilo neoprávnenému vstupu. Dnes sú na vchodoch stále viditeľné mreže a do jaskyne sa nevstupuje; návšteva je možná len z vonkajšej strany, po chodníkoch vedúcich pred skalou. V chránenej oblasti sa nedotýkajte výkopových stôp, skál a mreží, a nepohybujte s kameňmi na zemi. Najlepší výhľad je z úpätia svahu, kde je viditeľný oblúkový vchod Dolnej jaskyne a nad ním vchod Hornnej jaskyne. Tvary vápencovej skaly sa najlepšie objavujú v popoludní, keď ju osvetľuje slnečné svetlo. Po daždi môžu byť chodníky na svahu klzké, preto si obujte pevnú obuv. K jaskyni sa dostanete po ceste, ktorá vedie z Halkalí do Altınşehir; aktuálne autobusové linky si môžete overiť na stránke spoločnosti İETT. V blízkom okolí sa nachádzajú brehy jazera Küçükçekmece a údolie Sazlıdere, ktoré môžu doplniť druhú časť dňa.