Trabzon Atatürk Köşkü

Trabzonský Atatürkov pavilón je biely pavilón, ktorý sa nachádza v oblasti Soğuksu, z ktorej sa naskytá výhľad na mesto, a je obklopený malým borovicovým lesom. Táto budova bola postavená ako letné sídlo Konstantina Kabayanidisa, člena vyššej spoločnosti v Trabzone, ktorý sa zaoberal obchodom a bankovníctvom. Rôzne zdroje uvádzajú rôzne dátumy výstavby. Podľa tureckej Wikipédie a informácií, ktoré poskytol bývalý riaditeľ múzea, výstavba začala v roku 1890 a bola dokončená v roku 1912. Kultúrny portál uvádza všeobecnejšie obdobie, ktoré spája pavilón s 19. storočím. Pavilón nesie vplyvy európskej a západnej renesančnej architektúry a na jeho fasáde sú použité zdobné európske motívy. Bol postavený technikou murovania z kameňa, tehál a dreva a pozostáva zo štyroch poschodí vrátane suterénu. Podľa informácií, ktoré boli zverejnené, fasáda zdôrazňuje kamenné práce, zatiaľ čo vnútorné steny boli postavené technikou "bağdadi". Vnútorné priestory boli vybavené dlaždicami z tej doby. Jeho charakteristickým prvkom je kupolovitá veža a biela fasáda, vďaka čomu je pavilón rozpoznateľný zo všetkých miest v záhrade. Kultúrny portál popisuje usporiadanie izieb podľa poschodí. V prízemí sa nachádzajú salóny, odpočívacie miestnosti, jedáleň a izby pre hostí. V prvom poschodí sa nachádza pracovňa, veľká spálňa, čakáreň a zasadacia miestnosť. V druhom poschodí sú dve menšie izby. Múzeum informovalo, že v budove je aj cisterna, ktorá zbiera dažďovú vodu zo strechy. V roku 1923 prešiel pavilón do vlastníctva štátu. V roku 1930 ho kúpila provincia a v roku 1931 bol rozhodnutím mestského zastupiteľstva odovzdaný na použitie menom Mustafy Kemala Atatürka. Podľa Kultúrneho portálu bol Atatürk v pavilóne ubytovaný počas svojej prvej návštevy Trabzonu v roku 1924 a opäť v novembri 1930. Počas svojej poslednej návštevy v júni 1937 v ňom strávil dve noci. Uvádza sa, že počas noci 11. júna 1937 sa tu rozhodol darovať svoj majetok národu a pripravil zoznam, ktorý poslal premiérovi. Po smrti Atatürka prešiel pavilón na jeho právneho nástupcu, sestre Makbule Boysan. Obec Trabzon kúpila budovu s cieľom ju využiť ako múzeum a v roku 1943 ju nechala zapísať do zoznamu kultúrneho dedičstva. V tom istom roku bola otvorená pre verejnosť ako Múzeum Atat V daždivom počasí môžu byť cestičky v záhrade klzké. Porovnanie dvoch rôznych konceptov bývania, ktoré reprezentujú vila a dom Kostaki v múzeu v Trabzone, by mohlo byť poučné.