Sadabad ve Kağıthane Deresi Mesiresi

Sadabad je názov roviny, ktorá sa rozprestiera na oboch brehoch potoka Kağıthane a smeruje k Zlatému rohu. Tento názov pochádza z 18. storočia a podľa Islamskej encyklopédie Diyanet (TDV) znamená "šťastné a prosperujúce miesto". Táto dolina bola od čias sultána Sulejmana I. jedným z obľúbených miest pre istanbulčanov. Evlia Čelebi opisuje, že tu kováči a kožiari rozkladali stany, kde sa zabávali a konali stretnutia. Kováči, obchodníci s cennosťami a kožiari tu tiež vykonávali svoje rituály. Na jar bolo toto miesto jedným z najobľúbenejších miest pre ľudí, ktorí sa chceli vydať do prírody. V byzantskej dobe sa potok nazýval Barbysos a názov Kağıthane pochádza z papierní, ktoré sa tu nachádzali. Za vlády Bayezida II. tu bola založená továreň na výrobu barbuk a dlho fungovala. V 16. storočí boli postavené fontána İmrahor a palác İmrahor; za vlády Murada IV. tu bola vybudovaná perská vila a záhrada. Táto oblasť získala svoju skutočnú slávu začiatkom 18. storočia. Hovorí sa, že v roku 1717, keď Damat İbrahim Paša, veľkovezemský správca, tu usporiadal piknik, to spôsobilo, že sultán Ahmed III. túto oblasť obľúbil. V roku 1722 bol potok pred palácom vyčistený a premenený na rovný kanál s mramorovými brehmi. Píše sa, že mramory pre tento kanál, ktorý sa nazýval Cedvel-i Sim, teda "Strieborný potok", boli privezené z paláca Kulelibahçe v Čengelköyi. Počas kanála boli postavené hrádze, vodopády a bazény; voda pretekala malými vodopádmi a končila v mramorových bazénoch. Letný palác bol dokončený v priebehu niekoľkých mesiacov v lete 1722; zdroje uvádzajú rôzne dátumy dokončenia, od konca júla do začiatku augusta. Okolo paláca boli postavené pavilóny, mosty a fontány a štátni predstavitelia boli povzbudzovaní, aby si tu nechali postaviť vily. Podľa úradu Kağıthane bolo v dvoch svahoch od paláca k Zlatému rohu postavených 173 víl. Usporiadanie záhrady a kanála je často spojené s plánmi, ktoré priniesol Yirmisekiz Çelebi Mehmed Efendi, ktorý často cestoval do Paríža. Architekt Sedad Hakkı Eldem vo svojej štúdií z roku 1977 tvrdil, že Sadabad veľmi neodráža francúzsku záhradnícku architektúru. V tých rokoch sa piesne Nedima stali symbolom radosti Istanbulu. Počas povstania Patrona Halil v roku 1730 boli vily pri potoku vypálen V blízkosti obecného úradu je možné vidieť len niekoľko fragmentov paláca. Mezi brehom potoka sa nachádza mešita Sadabad, ktorá bola v roku 1863 postavená pre sultána Abdula Azíza na mieste starej mešity Hayrabad. Je to drevená stavba s jednou minaretom a je známa aj ako mešita Aziziye. Podľa informácií z okresného úradu, niektoré kamenné zvyšky paláca, ktorý bol postavený pre Atiye Sultan, sa stále nachádzajú za autobusovými zastávkami v Kağıthane. Najlepšie obdobie na návštevu je jar, keď je v tejto oblasti najviac návštevníkov. Vzhľadom na to, že trasa je rovná a krátka, hodinová prechádzka je dostatočná na to, aby ste si pozreli ruiny a mešitu. Do centra Kağıthane sa dá dostať verejnou dopravou; aktuálne informácie o metrolinijkách a autobusových linkách nájdete na stránkach Metro İstanbul a İETT.