Makedon Kulesi

Makedónska veža, známa aj ako Macedónska veža alebo Stará hodinková veža, je jediná veža, ktorá sa zachovala z obvodových hradieb starovekého Hadriánopolu v oblasti Kaleiçi v Edirne. Kultúrny portál ju uvádza ako jednu z veží, ktoré obklopovali hradby Hadriánopolu, založeného rímskym cisárom Hadriánom. Podľa Turkish Archaeological News je názov veže často vysvetľovaný tým, že smeruje do oblasti Macedónska. Dnes je veža múzeom s názvom Edirneské múzeum Macedónskej veže, ktoré bolo po rekonštrukcii otvorené pre verejnosť. História veže je sporná a existujú dve odlišné názory. Kultúrny portál, Wikipédia a Demirören Haber Ajansı pripisujú stavbu Hadriánovej ére, teda 2. storočiu. Turkish Archaeological News uvádza, že prvý rad hradieb pochádza z rímskej doby, zatiaľ čo druhý rad a obranná veža boli postavené v 10. storočí počas byzantskej éry na ochranu pred bulharskými útokmi, ako vyplýva z nápisov. Jej nepravidelná štruktúra, postavená z radov kameňov a tehál, odráža jej dlhú a vrstvenú históriu. Pri čítaní o nej je vhodné ju vnímať ako súčasť systému hradieb, ktorý pochádza z rímskej doby. Podľa Turkish Archaeological News stála edirneská hradba až do polovice 19. storočia a bola zničená v rokoch 1866 až 1870. Kamene z hradieb boli použité pri výstavbe nemocnice, školy, vládnych budov a kasární. Z štyroch rohových veží sa zachovala len táto, ktorá bola premenená na hodinovú vežu. Guvernor Edirnu, Hacı İzzet Paşa, nariadil pridať drevené poschodia a nainštalovať hodiny; Kultúrny portál to datuje do rokov 1866-1867, zatiaľ čo Turkish Archaeological News uvádza rok 1884. Podľa Kultúrneho portálu sa hodiny dlho nazývali "Veřejné hodiny". Drevená časť bola zničená v roku 1894 a nahradená novou hodinovou vežou postavenou z kameňa a tehál. Veža bola tiež používaná ako veža na sledovanie požiarov. Budova utrpela vážne škody pri zemetrasení v roku 1953 a následne bola zničená horná časť, kde sa nachádzali hodiny. Od tej doby bolo možné vežu vidieť len zvonku. Prítomnosť modelu edirneskej hodinkovej veže v parku hodinkových veží v Safranbolu naznačuje, že si pamätajú na jej pôvodný vzhľad. Pri vykopávkach, ktoré sa v okolí veže začali v 90. rokoch a pokračovali až do roku 2003, boli objavené dôležité artefakty z rímskej a byzantskej doby. Podľa Wikipédie Medzi vystavenými exponátmi sa nachádza aj hasičská tryska, ktorá pripomína obdobie, keď sa z veže vykonávala ochrana pred požiarmi. Okolie veže je upravené ako archeopark, kde je možné vidieť keramickú pec z byzantskej éry, osmanskú ľadovňu z roku 1908 a základy neskorých osmanských domov. Návštevníci sa môžu pomocou výťahu dostať na hornú časť veže a postupne prechádzať jednotlivými poschodiami, pričom môžu sledovať históriu mesta v priebehu rôznych období. Pozorovacia terasa ponúka možnosť vidieť strechy starého mesta a okolitých historických budov z výšky. Podľa portálu Turkish Archaeological News sa veža nachádza v ulici Mumcular, v blízkosti mešity Üç Şerefeli a kúpeľov Sokollu Mehmed Paşa, a je vzdialená len 500 metrov od Selimiye. K veži sa ľahko dostanete pešou prechádzkou úzkymi ulicami starého mesta. Pri prechádzke medzi pozostatkami rímskych hradieb vedľa archeoparku, venujte pozornosť veľkosti kamenných blokov. Presné otváracie hodiny a podmienky vstupu si overte na oficiálnych stránkach.