Larisa (Buruncuk) Antik Kenti

Larisa je starobylé mesto, ktoré sa rozprestiera na dvoch vrcholoch hory Buruncuk, nachádzajúcej sa nad obcou Menemen. Leží približne 30 kilometrov severne od Izmiru a vďaka svojej polohe dominuje úrodnej nížine, ktorá vznikla sedimentmi rieky Gediz, známej v staroveku ako Hermos. Patrí medzi dvanásť miest regiónu Aiolis; aby sa odlíšilo od miest s rovnakým názvom v Grécku a na ceste Küçük Menderes, nazýva sa Larisa Phrikonis alebo Larisa pri rieke Hermos. Predpokladá sa, že názov pochádza zo starých miestnych názvov, ktoré v anatólskych jazykoch znamenajú "pevnosť, opevnené miesto" a končia príponou "-assa". Zdroje naznačujú, že osídlenie má veľmi dlhú históriu. Podľa dizertačnej práce, ktorá bola v roku 2021 dokončená na Technickej univerzite v Istanbule, stopy osídlenia v tejto oblasti siahajú až do neolitickej doby, zatiaľ čo najstaršie architektonické nálezy pochádzajú z rannej doby bronzovej. Geograf Strabon uvádza, že prvými obyvateľmi mesta boli Pelasgi, neskôr sa tu usadili Aiolski prisťahovalci. Strabon sa domnieval, že Larisa, o ktorej hovorí Homér v Iliade, je práve toto mesto. Podľa Xenofonta perský kráľ Kyros sem umiestnil kolóniu egyptských vojakov, a preto sa mesto v určitom období nazývalo "Egyptská Larisa". Xenofont tiež píše, že spartánsky veliteľ Thibron obľahol mesto, ale nedokázal ho dobyť. Väčšina architektonických nálezov, ktoré sú dnes v lokalite viditeľné, pochádza z obdobia medzi 7. a 4. storočím pred naším letopočtom. Mesto utrpelo značné škody počas peloponéskej vojny v roku 405 pred naším letopočtom; po opravách bolo v roku 279 pred naším letopočtom vyplienené Galátmi. Pretože sa nenachádzajú žiadne stopy neskoršieho osídlenia, predpokladá sa, že mesto bolo opustené v 3. storočí pred naším letopočtom. To robí z Larisy zaujímavé miesto, pretože na ňom neboli postavené žiadne stavby z neskorších období a zachoval sa tak ako mesto z archaickej a klasickej doby. Osídlenie sa rozprestiera na dvoch vrcholoch hory Buruncuk. Na západnom, nižšom vrchole sa nachádza akropolis; tu sa nachádzajú reprezentatívne budovy, ako sú paláce, chrám a megaron, na južných a severných svahoch sa nachádzajú mestské časti a na severe a východe sa rozprestiera rozsiahly cintorín. Vyšší východný vrchol je domovom pevnosti a na juhozápadnom úpätí sa nachádza menšie osídlenie. V nížine medzi oboma vrcholmi boli objavené pravidelne usporiadané Niektoré nálezy z výkopov boli presunuté do Štokholmu, ďalšie do Istanbulského archeologického múzea, zatiaľ čo nálezy z archaickej doby sú uložené v Izmirskom archeologickom múzeu. Vzhľadom na to, že výkopové práce sa väčšinou sústredili na akropol, hrad a osídlenie v jeho okolí boli zaznamenané len v celkovom pláne. Podľa záznamov Ministerstva kultúry a turistiky, architektonické prieskumy, ktoré viedol prof. Dr. Turgut Saner a začali sa v roku 2010, pokrývajú celú lokalitu. Tieto výskumy ukázali, že mesto zažívalo intenzívnu stavebnú činnosť v období perskej nadvlády, najmä v 5. a 4. storočí pred naším letopočtom. Larisa nie je upravená archeologická lokalita; cesty vedúce na vrchol sú kamenisté a miestami strmé, preto sú vhodné pevnou obuvou. Tieni je veľmi málo, preto je najlepšie navštíviť ju skoro ráno v lete alebo počas týždňov, keď sa jar prebúdza. Keď vystupíte na akropol, môžete z jedného pohľadu vidieť zákruty rieky Gediz, ktorá sa vinie po celej nížine, a pohoria na severe. Pri prechádzaní medzi radmi múrov a pozostatkami hradieb, buďte opatrní, aby ste nešlapali na kamene a nerušili žiadne predmety. Pre dopravu sa dá využiť severná linka prímestskej železnice IZBAN, ktorá ide až do Menemen; zatiaľ čo na Buruncuk a na samotný vrchol je potrebné pokračovať autom. Pre aktuálne informácie o prístupnosti odporúčame kontaktovať Okresné riaditeľstvo kultúry a turistiky v Izmire.